KOŠICE. Dóm svätej Alžbety v Košiciach je najväčším kostolom na Slovensku. Má plochu 1200 štvorcových metrov a kapacitu viac ako 5000 ľudí.
Stavať ho začali na konci 14. storočia na mieste pôvodného farského kostola, pričom v tom čase v meste už stáli aj dominikánsky a františkánsky kostol.
Pre samotných Košičanov bola vtedy táto rozsiahla gotická katedrála príliš veľká.
Prečo sa teda pustili do jej náročnej výstavby?
Rozliate víno
Podľa farára a dekana košickej farnosti Františka Šándora bol dôvodom eucharistický zázrak, ktorý sa stal v pôvodnom kostole sv. Alžbety.
Tamojší kňaz pri svätej omši nechtiac rozlial z kalicha na plátno tzv. konsekrované víno, čiže Kristovu krv. Na bielom plátne - korporáli sa pritom vytvoril obraz Kristovej tváre.
To napokon viedlo k vzniku kultu Svätej krvi a Košice sa stali známym pútnickým miestom pre veriacich z blízka i ďaleka.
"Kvôli tej relikvii sem prichádzali pútnici napríklad aj z Ukrajiny. Vieme, že v roku 1380 už bola dokončená kaplnka sv. Michala. Ona je staršia ako dóm, takže predpokladáme, že tá relikvia bola uložená pôvodne tam, a na mieste farského kostola začali stavať tento - nazvime ho - pútnický chrám," priblížil Šándor.
Zázrak priťahoval stredovekých pútnikov vo veľkých počtoch, pre ktorých bolo potrebné zabezpečiť zodpovedajúci priestor.
Košický Dóm sv. Alžbety odkrýva svoje tajomstvá Čítajte Odkaz na relikviu
Katedrála má vonkajšiu dĺžku 60 metrov a šírku 36 metrov.
Do šošovkovitého námestia je chrám akoby "vtlačený", pričom z dvoch strán ho ešte v minulosti obtekal potok.
O tom, že stavitelia sa snažili využiť čo najviac priestor pre pútnikov, svedčí podľa farára aj pomerne malá svätyňa dómu.
Odkaz na relikviu naznačujú tiež zobrazenia šatky s odtlačkom Kristovej tváre, tzv. veraikon (pravdivý obraz).
"Aj ikonograficky nám to vychádza a podporuje tú myšlienku Kristovej krvi," dodal Šándor.
Hlavný vstup do chrámu bol v stredoveku od priestoru trhoviska a Urbanovej veže, preto je severný portál aj najkrajší. Tam sa sústreďovali pútnici a ním prechádzali do chrámu.
"Relikvia bola uložená na ľavej strane na empore, točité schody slúžili na to, aby pútnici jednou stranou vychádzali hore a druhým vretenom schádzali dole," priblížil ďalej farár.
Pozrite si, ako vyzerá vysvietený Dóm sv. Alžbety v Košiciach Čítajte Pápežova bula
Košice, ako významné pútnické miesto stredovekej Európy, potvrdila odpustková bula pápeža Bonifáca IX. z roku 1402.
Neskorší zánik kultu súvisel so šírením reformačných myšlienok, relikvia bola pravdepodobne zničená počas náboženských vojen v 17. storočí.
Postupne sa pritom zabudlo na pôvodné poslanie južnej empory dómu, ako miesta, kde boli relikvie vystavované a uctievané.
Dóm sv. Alžbety je aj najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe.
Táto dominanta a pýcha Košíc prešla v uplynulých rokoch rozsiahlou rekonštrukciou.
Pri obdive nad jej krásou a veľkoleposťou si možno uvedomiť, že úplne na začiatku bola malá "nehoda", ktorá sa stala nepozornému kňazovi pred zhruba 650 rokmi.
Dóm sv. Alžbety je zrekonštruovaný, vnútri už lešenie neuvidíte Čítajte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
