KOŠICE. Maľuje a kreslí humor, píše knihy, hrá na gitare, zbieral zápalkové nálepky, pamätné mince, vtipné a múdre výroky, opravuje všetko, čo zostrojil človek, v minulosti vyrábal vitráže a Tiffanyho lampy... výpočet aktivít Gabriela Miklósiho je siahodlhý.
Titulok som si prepožičala z názvu jednej z kníh 83-ročného Košičana Gabriela Miklósiho.
Do East Side Stories alebo Historiek z východu vložil svoje spomienky - na zlomenú nohu na klzisku v Petrovovom sade, na havarované maďarské lietadlo na jar 1941, na slivkové pirohy, ktoré stará mama musela 20. januára 1945, deň po oslobodení Košíc, navariť pre Rusov...
Tieto „historky" sa skôr viažu najmä k posledným asi 20 rokom, o ktorých mi rozprával a mohol by oveľa dlhšie, ale mal stretnutie s ďalšími seniormi v obľúbenej kaviarni
„Vždy som sa tešil na dôchodok a na moment, keď v mažiari rozbijem ruský budík," začína pán Miklósi spomínať na prelom v živote každého šesťdesiatnika.
„A teraz mám oveľa menej času, ako som mal predtým," zveruje sa. Nečudo, keď začal vymenovávať, čomu všetkému sa venuje. Nevyhol sa ale ani exkurzu do hlbšej minulosti.

„Plastické" obrazy
Pôvodne študoval architektúru v Prahe, pre chorobu musel odísť a pracoval.
Napokon v Bratislave vyštudoval za stavebného inžiniera a poslednú štátnicu mal v deň, keď do ulíc prišli ruské tanky.
Práve s vysokoškolskou etapou jeho života sa spájajú aj prvé aktivity.
Ešte v Prahe na stretnutí pedagógov a študentov maliarov, sochárov, modelárov, architektov, viac-menej z recesie utrúsil poznámku: „každý maliar je do určitej miery podvodník, pretože na plochom plátne presviedča diváka o trojrozmernom priestore. Socha sa na rozdiel od obrazu dá uchopiť," dodáva.
A tak sa rozhodol, že začne robiť plastické oleje. „Možno som jediný, kto takto tvorí. Najprv urobím tmelom sťaby reliéf, potom to zakonzervujem a napokon namaľujem olejom. Tak vznikla väčšina mojich obrazov."
Povzbudením do maľovania bolo preňho aj ocenenie v študentskej súťaži, ktoré získal za ilustrácie ku knihe Robinsona Crusoa.

Obrazy po celom svete
Je hrdý, že jeho obrazy sa dostali do rôznych kútov sveta. Sú v Kanade, USA, v Austrálii, Maďarsku, Česku.
Väčšinu rozdal, výnimku urobil len pri ceste do Ameriky.
Spolu s kamarátom Jurajom Bauerom sa vybrali na cestu po národných parkoch juhozápadu USA. Vtedy predal asi šesť či sedem obrazov, ktoré mu zaplatili letenku.
Pre „odídených" kamarátov niesol staré Košice na obrazoch - úzke uličky, trh na Dominikánskom námestí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári