Čo čítali Košičania v novinách za prvej republiky

Nemali výhľad do obce, vyrúbali preto skoro polovicu lesa

Obec Bačkovík pri Herľanoch vysadila priestor pred cigánskym táborom stromami, aby čelila požiarom, ktoré sa pred rokmi rozširovali z cigánskej kolónie. Cigánov Františka Jožka, Andreja Gábora, Jána Jožka, Annu Vidličkovú a Máriu Jožkovú z Bačkovíka toto ale veľmi mrzelo, lebo dali sa do práce a zrúbali 120 stromov, ktoré boli majetkom obce.

Počas výsluchu sa cigáni priznali k činu, ale na svoju obranu udali, že stromy im bránili vo výhľade z tábora a preto museli stromy odstrániť. No týmto svojim skutkom budú mať ešte menej výhľadu, lebo četníctvo podalo na nich trestné oznámenie.

(Slovenský východ 27.3.1932)

Pašeráci - špióni

V tajnom pojednávaní v senáte dr. Rotha na krajskom súde v Košiciach sa dnes zodpovedali zo zločinu vojenskej zrady roľníci, 30 ročný Bartolomej Stefán a 40 ročný Juraj Stefán, obaja z pohraničnej obce Himu (dnes časť obce Perín-Chym).

Žalovaného deliktu sa dopustili tým, že pri svojich častých cestách do Maďarska, odkiaľ pašovali obilie, prišli do styku s orgánmi maďarskej spravodajskej služby a vyzradili im o našej obrane také okolnosti, ktoré majú byť utajené. Súd ich uznal vinnými a odsúdil každého z obžalovaných na 3 a pol roka "káznice".

(Slovenský východ 25.3.1936)

Vlámanie do kláštora

V noci na stredu bolo prevedené smelé vlámanie do Dominikánskeho kláštora v Košiciach. Keď zlodej prekutal všetko a nepodarilo sa mu nájsť peniaze, uspokojil sa s kazetou, v ktorej bolo dvanásť strieborných lyžíc. O vlámaní bola upovedomená polícia, ktorá okamžite zahájila po páchateľovi pátranie.

Jej úsilie bolo korunované úspechom. Vo štvrtok dopoludnia bol u istého zlatníka dopadnutý 24 ročný pekársky pomocník bez zamestnania Ján Popovič, ktorý chcel strieborné lyžice predať za 20 Kč. Popoviča zatkli a dali do súdnej väzby.

(Slovenský východ 30.3.1937)

Pohľad na kostol a kláštor dominikánov v Košiciach. (zdroj: zbierka pohľadníc VKJB)

Búrka v Košiciach

V utorok o štvrtej hodine odpoludnia prekvapila Košičanov prvá búrka tejto jari. Trvala len niekoľko minút, no sprevádzal ju silný ľadovec o veľkosti fazule. Ten našťastie nespôsobil žiadne škody, lebo ešte ani stromy nerozkvitli.

(Slovenský východ 25.3.1937)

Madrid bol dnes opäť bombardovaný

Podľa správ veliteľstva Francových oddielov bola na severnom fronte zaznamená nevýrazná vojenská činnosť v podobe prestrelok z pušiek a diel. Na fronte južnom bol odrazený útok nepriateľa pri Granade a Cordóbe.

Krátko pred polnocou lietalo nad Madridom povstalecké lietadlo. Bolo počuť niekoľko výbuchov bômb, ale účinky tohto bombardovania nie sú dosiaľ známe.

(Slovenský východ 26.3.1937)

Ozbrojená milícia v španielskych uliciach r. 1936. (zdroj: knižný fond VKJB)

Vojnový stav medzi Španielskom a Talianskom

Zástupca valencijskej vlády vo Washingtone, de Los Rios vyhlásil, že keď Mussolini sa pokúsi odoslať do Španielska na pomoc generálovi Francovi ďalšie oddiely, dôjde k otvorenej vojne medzi Španielskom a „Itáliou".

Valencijská vláda terajší stav pokladá de facto za stav „válečný", medzi Itáliou a Španielskom. Vyslanec de Los Rios ďalej obvinil Nemecko z priamej pomoci a zasahovania do španielskych vnútorných záležitostí.
(Slovenský východ 31.3.1937)

Vojaci ľudovej fronty v madridských uliciach r. 1936. (zdroj: knižný fond VKJB)

Strašný náboženský obrad kropenia krvou

V Anglickej východoafrickej kolónii Tanganika má svoju ríšu kráľ Abn Duah. Zbohatol obchodom s Angličanmi a kúpil si potom prepychový automobil. Cesta z jeho paláca viedla k rieke, preklenutej ľahkým dreveným mostom, ktorý sa pod automobilom preboril. Abn Duah si preto objednal anglického inžiniera Rethmana, aby mu postavil betónový most.

Kráľovský palác stojí na rozľahlom priestranstve africkej dediny. Je postavený z tehál na jedno poschodie a chránený pevným opevnením. K nemu priliehajú budovy háremu, väzenia a maštalí. Uprostred nádvoria stojí obrovský obetný kameň, okolo ktorého sa konajú náboženské slávnosti, pri ktorých kameň vlhne krvou obetí. Dnes len zvierat, predtým väčšinou ľudí. Inžinier Rethman riadil stavbu mosta.

Jedného dňa sa dozvedel, že sa v paláci chystá dvorná slávnosť. Podarilo sa mu nepozorovane dostať do jednej z komnát. Oknom videl na nádvorí účastníkov slávnosti, pomaľovaných červenou hlinkou. Spievali jednotvárny nápev, tancovali a tlieskali v rytmu bubnov. Uprostred nádvoria trónil v slávnostnom kroji Abn Duah.

Pred kráľom kľačal spútaný nahý černoch, medzi nim a kráľom bol obetný kameň. Hukot bubnov, spev a dupkanie nôh neustávalo a inžinier nakoniec u okna zaspal. Až o polnoci ho prebudil prenikavý zvuk bubnov a fantastické vytie spevákov. Nádvorie vyzeralo celkom ináč.

Miesto jednotvárneho spevu zneli výkriky extázy, muži a ženy vyzerali ako opití, v kresle vedľa náčelníka sedela mladá pekná žena. Inžinier pochopil, že sa jedná o svadobný obrad. Bosé nohy kráľovských snúbencov spočívali na obetnom kamení, nad ktorým sa z druhej strany skláňala hlava spútaného černocha. Náhle sa k nemu priblížili dvaja kňazi a prebodli mu tvár a jazyk šípom, aby nemohol v poslednej chvíli zlorečiť kráľovi.

Jeho krv mala pokropiť obetný kameň i bosé nohy kráľa a novej kráľovnej. Inžinier ďalej nečakal, vybehol, sadol do auta a išiel no anglickú stanicu s oznámením.

Bola prevedená exhumácia a vo tvári mŕtveho bol nájdený šíp ako nezvratný dôkaz.

(Slovenský východ 27.3.1936)