KOŠICE. Košice patrili k európskym kultúrnym centrám, na konci 18. storočia sa tu dokonca v kultúre dialo viac ako v Budapešti, zistil teatrológ.
Letopisy košického divadla majú vyše tisíc strán a dočítate sa v nich, čo sa dialo v divadelnom živote Košíc od roku 1557 po rok 2015.
Pred štyrmi rokmi uzrela svetlo sveta rozsiahla publikácia teatrológa Tibora Ferka „Divadelné letopisy mesta Cassa, Caschau, Kassa, Košice 1557 – 1945 v súvislostiach dejín“.
V týchto dňoch, pri príležitosti 460. výročia prvého divadelného predstavenia v Košiciach, prichádza na svet druhý diel výnimočnej knihy, ktorá mapuje obdobie rokov 1945 až 2015, teda sedemdesiat rokov slovenského profesionálneho divadla v Košiciach.
Hovorili sme s jej autorom, pamätníkom mnohých udalostí v košickom divadelnom svete.
Kedy sa zrodila myšlienka spracovať dejiny divadelníctva v Košiciach a dá sa vôbec povedať, koľko hodín, dní či dokonca rokov trvalo jej spracovanie do knižnej podoby?
„Touto myšlienkou som sa začal zaoberať ešte za čias socializmu. Keď som začal pracovať pre divadlo, nielenže som začal zhromažďovať rôzne materiály a dokumentáciu, ale čím ďalej, tým hlbšie som sa do toho ponáral. Začal som zisťovať, hľadať staré noviny, letáky v knižnici. A tak sa to celé začalo rodiť. Prvý diel, do roku 1945, bol čítaním nielen pre divadelníkov, lebo som sa popri divadelných udalostiach snažil zachytiť aj dôležité spoločenské udalosti z dejín mesta, Európy a možno i sveta. Tým je povedané aj to, ako dlho sa to celé rodilo. Mám už svoje roky a som predovšetkým rád, že sa to dostalo do knižnej podoby, za čo ďakujem vydavateľstvu Equilibria i Štátnemu divadlu Košice.“

Bolo niečo, čo vás prekvapilo v súvislosti s dejinami divadla v našom meste?
„Určite ma prekvapilo, že v období formovania maďarského a nemeckého divadla v meste sa inscenácie, ktoré sa hrali v Košiciach, hrali aj v celom Uhorsku, ale aj Rakúsku. Fungovala centrálna cenzúra a to, čo sa schválilo, sa mohlo hrať. A bolo to nielen o predstaveniach, ale aj o súboroch. Tie isté, ktoré hrali u nás, hrali aj v Bratislave či Budapešti. Košice tak jednoznačne patrili k európskym kultúrnym centrám, čo sa potvrdilo aj vtedy, keď tu napríklad Kazinczy prekladal Shakespeara. V tom čase, na konci 18. storočia, sa v Košiciach dokonca v kultúre dialo viac ako v Budapešti.“

Vychádza druhý diel venovaný posledným sedemdesiatim rokom divadelníctva v Košiciach, ktorých ste už boli priamou súčasťou. Písal sa ľahšie ako prvý?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári