O zdravom stravovaní, životnom štýle, ale aj o tom, že diéta neznamená jesť vôbec alebo málo sme sa zhovárali s MUDr. Katarínou Hricovou, lekárkou Internej kliniky Nemocnice Košice-Šaca, 1. súkromnej nemocnice, člen skupiny AGEL, ktorá je v špecializačnej príprave v odbore kardiológia.
Prekvapilo vás niečo v akčnom pláne ministerstva zdravotníctva, v tom ako sa Slováci stravujú?
– Konzumácia rýb je veľmi nízka, síce medziročne vzrástla o 0,3 kilogramu na osobu, ale to je málo, určite by bolo vhodné tieto štatistiky zvýšiť. Všeobecne platí, že k najzdravším spôsobom stravovania patrí stredomorská kuchyňa, ktorej základom je konzumáciu rýb (okrem iného majú veľa vitamínu D). Na Slovensku taký trend nesledujem, pravdou je, že nie každý je na rybaciu chuť zvyknutý a dobrá ryba je drahšia. Stredomorskej kuchyni sa pripisuje aj stredný konzum alkoholu, najmä vína. Neplatí teda, že alkoholu sa treba oblúkom vyhýbať.
Súčasťou správy ministerstva sú aj informácie o výskyte kardiovaskulárnych ochorení, diabetu, dokonca rakoviny aj v spojitosti so stravovaním... Ako môžu tieto ochorenia súvisieť so zdravotným stavom jedinca s jeho zdravým stravovaním?
– Každé jedno z týchto ochorení možno korigovať takzvanými ovplyvniteľnými faktormi. Nepoužila by som určite formuláciu zdravá strava či zdravé stravovanie, lebo je to veľmi relatívny pojem. Skôr by som hovorila o tom ako správnym spôsobom ovplyvniť, zlepšiť alebo prípadne aj zhoršiť stravou a životným štýlom tieto ochorenia. Aj obezitu dnes už odborníci vnímajú ako pandémiu. Nejde len o zdravé stravovanie, ale skôr o zdravý životný štýl, v ktorom ide ruka v ruke stravovanie a fyzická aktivita.
Vy ste naznačili, že aj obezita patrí medzi civilizačné ochorenia. Kedy možno z lekárskeho hľadiska povedať, že je človek obézny?
– Vypočítava sa to podľa známeho BMI indexu, teda presného vzorca, ktorý zohľadňuje výšku a hmotnosť jedinca. Pri hodnote BMI nad 25 hovoríme o nadváhe, pri hodnote nad 30 o obezite, nad 40 o chorobnej obezite. Už nadváha je riziková z pohľadu kardiovaskulárnych ochorení. Meriame aj obvod pása, kde ak je hodnota u žien zvýšená nad 88 cm a u mužov nad 102 cm je zvýšené riziko tzv. metabolického syndrómu. Je potrebné si uvedomiť, že nie všetci s BMI indexom nad 30 sú obézni. Výnimkou sú napríklad kulturisti, keďže majú svalovú hmotu a svaly sú ťažšie ako tuky, čiže v ich prípade sa tiež ukáže BMI index vyšší. Kulturisti však rozhodne nie sú obézni, čiže nemožno plošne len podľa BMI indexu povedať, že má niekto nadváhu.
Čiže BMI index môže bez osobného stretnutia s pacientom klamať?
– Vždy je nutné pacienta komplexne vyšetriť a vidieť.
Chorí však bývajú aj štíhli ľudia. Možno teda jednoznačne vyhlásiť, že obézny človek nemôže byť zdravší ako ten štíhly?
– Vždy je to o kombinácii vonkajších ovplyvniteľných a vnútorných neovplyvniteľných faktorov. Neovplyvniteľným faktorom sú naše gény. Samozrejme, sú ochorenia, ktoré človek nedokáže vyliečiť stravovaním, možno len do istej miery ovplyvniť. Aj štíhly človek môže dostať infarkt a mať cukrovku. Ale zároveň musím povedať, že veľa pacientov mi hovorí: Mám dedičnú nadváhu, my to máme v rodine. Áno, dedia sa gény, dedí sa aj to, ako naše telo spracúva a metabolizuje cukry a tuky. Ale životný štýl sa v rodine nededí geneticky, skôr sa presúva z generácie na generáciu, výchovou. Je to spôsob stolovania, stravovania, vzťah k športom a fyzickej aktivite... Ak je v rodine zvykom jedávať 4 x do týždňa buchty a na šport sa pozerať z pohodlia obývačky je malá pravdepodobnosť, že „zdedíme“ atletickú postavu.
Deväťročný chlapec vážil 132 kilogramov Čítajte Stretávate sa vo svojej praxi s pacientmi, ktorí chcú liečiť obezitu?
– Každý. Každý komu poviem, že by mal schudnúť a jeho ťažkosti by sa zmiernili, alebo zmizli mi povie, že nech mu vysvetlím ako, a on schudne. Že so sebou niečo robiť chce. Jedna vec je však toto povedať v ambulancii lekára a druhá vec na to myslieť doma večer pri televízore s načatým cesnakovým bôčikom. Keďže slúžim aj ako pohotovostný lekár prichádzajú k nám ľudia s rôznymi ťažkosťami, napríklad aj s bolesťami kĺbov či chrbta. Ak má pacient kilá navyše, odporučím mu okrem iného aj schudnúť. Veľmi často mi odpovedajú: „Pani doktorka, ale ja nič nejem, povedzte mi ako?“ Snažím sa im vysvetliť, že toto nie je cesta. U nás je zaužívané, že diéta znamená jesť málo alebo nejesť vôbec. Je to však o spôsobe stravovania, o tom ako si človek rozdelí príjem a výdaj energie. Princíp je v podstate jednoduchý, len často ťažko uskutočniteľný, pretože je to proti našej prirodzenej pohodlnosti.
Čo sa vlastne deje s telom, že neje, ale nechudne?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
