KOŠICE. Najväčšími hviezdami protikorupčného festivalu Pucung v košickej Tabačke boli v sobotu emeritný trnavský arcibiskup Róbert Bezák a bývalá zamestnankyňa ministerstva zahraničných vecí Zuzana Hlávková.
Zožali najviac a najintenzívnejšieho potlesku počas diskusie s moderátorom Michalom Havranom na tému „Čo stojí odvaha?“.
Festival organizovala Nadácia Zastavme korupciu.
Nechcela byť tam, kde je o. k. podvádzať
Hlávková zverejnila krátko po odchode z rezortu diplomacie podozrivé predraženie podujatí počas slovenského predsedníctva Európskej únii.
Nepovažuje sa však za hrdinku.
„Osobne sa cítim ako ja, ako normálny človek. Naďalej žijem svoj normálny život. Musím ráno vstať, ísť do práce a niečo robiť. Či sa cítim ako hrdinka? Ani nie. Práve naopak, to, čo som urobila ja, by sme mohli aj všetci spraviť. A keď som to zvládla aj ja, asi by to zvládol skoro každý.“
Urobila pre seba to, čo musela a potrebovala. Z ministerstva odišla. Nemohla byť súčasťou niečoho takého, pretože keby zostala„vlastne ako by prešla na druhú stranu rieky, kde „je o.k. podvádzať a brať to, čo nie je moje. To by ma zmenilo a nechcela som sa stať takým človekom.“
Po odchode sprvu na to všetko chcela zabudnúť, ale nedalo sa, lebo začínala byť veľmi zatrpknutá.
„Že mi táto skúsenosť spravila to, že som akoby prehrala, že ten systém vás vždy pritlačí a že musíte zmeniť seba a svoje hodnoty. Stával sa zo mňa človek, ktorý hľadá, prečo sa niečo nedá, namiesto toho, aby som hľadala, ako sa niečo dá. Nechcela som byť taká, tak jediné riešenie bolo niečo s tým spraviť.“
Preto sa rozhodla všetko zverejniť. Vníma to tak, že to musela urobiť, lebo by ju viac poznačilo, keby nič neurobila a zostala na ministerstve. Urobila by to opäť.
Hlávková: „Sme silnejší, ako si myslíme“
Následné útoky a veľký tlak zo strany Smeru i ďalších ľudí, ktorí figurovali v kauze, prežívala akoby v tranze.
„Na tom pocite je niečo hrozne pozitívne. Vidíte len podstatné veci, nezaoberáte sa malichernosťami a hlúposťami, ale idete krok po kroku – toto musím teraz spraviť takto, toto musím spraviť... To je na tom obrovskom tlaku krásne,“ priznala sa.
Naučilo ju to, že dokáže zvládnuť aj vypätú situáciu.
„Sme silnejší, ako si myslíme. A ja si naozaj myslím, že väčšina ľudí by to zvládla, lebo vtedy musíte, je to taký iný mód.“
S Bezákom má spoločné to, že sa postavili za svoje hodnoty a nešli s prúdom, ktorý „vás stiahne a vy sa rozhodnete pre jednoduchšiu cestu“.
Podľa nej sa veľa ľudí bojí, lebo majú pocit, že nemajú hlas ani nárok ukázať na nespravodlivosť.
„To je jedna z najsmutnejších vecí v dnešnej slovenskej spoločnosti.“
Bola by veľmi rada, keby aj ona aspoň niektorých inšpirovala, aby sa neprávosti postavili. To by považovala za veľké víťazstvo.
Rozhodla sa pracovať v Transparency international. Do politiky by nešla.
Boj proti korupcii podporili aj umelci. Speváčka Jana Kirschner ani Matúš Vallo z kapely Para by politickým stranám svoje tváre neprepožičali. Kirschner urobila jedinú výnimku, ako osobu podporila počas prezidentskej kandidatúry Ivetu Radičovú. (zdroj: Korzár/Judita Čermáková)Bezák: „Zdá sa, že vždy ide o peniaze“
Na rozdiel od Hlávkovej je Bezák nezamestnaný, stará sa o rodičov a žije tak ako mnohí iní, ktorí „žijú pri zemi“.
Z významného postu cirkevného hodnostára ho odvolali v roku 2012 po tom, ako poukázal na miliónové nezrovnalosti v majetku a financiách arcidiecézy z čias jeho predchodcu Jána Sokola.
„Milo naivne“ si myslel, že ho dosadili na tento post, aby prerušil nejakú kontinuitu nahradzovania biskupov ich priateľmi.
„A ja som sa do toho prostredia dostal ako keby z ničoho nič. Myslel som si, že z tých najvyšších miest je znechutenie z reštitúcií. Cirkev dostala veľkorysý dar, vrátili sa jej obrovské majetky. lenže, zdá sa, že vždy ide o peniaze.“
Aj v najlepšej rodine sa podľa neho pohádajú bratia práve pre delenie majetkov.
„Vidiac, koľko je tam neporiadku, chcel som to riešiť v prospech tejto inštitúcie. Reštitúcie a financie totiž išli všelijakým spôsobom tak, že priznalo sa 50 a nepriznalo sa 50. Civilní ľudia z toho boli zhrození. Zaujímavé, že mravnosť neveriacich ľudí je niekedy vyššia, ako tých, ktorí by na to mali dávať veľký pozor. Bol som raz v banke a hovorí mi šéf banky: Prosím vás, pán arcibiskup, dajte to do poriadku, lebo na to sa už nedá pozerať,“ zaspomínal si.
Išlo o enormné peniaze. Začal to dávať do poriadku a to sa mu stalo osudným. Necíti sa ako hrdina.
„Cirkev musí vyžarovať do priestoru práve to, čo ten priestor potom od nej prijíma. Ak cirkev je tá, ktorá ponúka tomu priestoru možnosti, ako sa dajú obchádzať pravidlá ekonomické aj právne, potom sa musím pýtať na zmysel,“ povedal emeritný arcibiskup.
Kandidatúru na prezidenta vylúčil
Marián Leško. (zdroj: Korzár/Judita Čermáková)Korupciu označil za perverziu, diabolské previnenie, lebo s ňou je spojená strata ľudskej dôstojnosti. Pripomenul osudy hrdinov, ktorí na ňu poukázali. Poznačilo ich to. Je to obrovský tlak na psychiku, lebo zväčša sa zrazu ocitli na okraji spoločnosti.
„Darmo niekto príde za mnou, dobre to bolo, pán Bezák, dobre pán arcibiskup, držte sa. Ale ja musím so svojimi myšlienkami a hrozivými snami i víziou toho, čo sa stalo, stále žiť,“ priznal arcibiskup.
Na korupcii je podľa neho nebezpečné, že „ona nás robí živočíšnymi, lebo posúva celý zmysel ľudského života do žranice, žiadostivosti. Máš milión, máš málo, ešte potrebuješ ďalší... Nerozumiem, o čo nám vlastne ešte ide. Nezdá sa vám to už zvrátené? Ja chcem cítiť nejaký duchovný princíp, niečo, čo nás presahuje.“
Je vonku z hry, návrat do ktorej označil za nemožný. Považoval by to za zázrak, koniec sveta.
Fámy o jeho kandidatúre na prezidenta, či premiérskych ambíciách poprel s tým, že to nie je jeho cesta.
Ale chcel by, aby z „nášho prostredia“ vystúpili do politiky ľudia, ktorí budú chcieť zachovať základné hodnoty občianskej spoločnosti – bratstvo, rovnosť a slobodu. Takým ľuďom by chcel pomôcť.
Okolo nich však musia byť aj pomocníci, lebo keď bude väčšina ticho pri kauzách, nič sa nezmení.
„Hrdinovia končia na cintorínoch. Nerobme si ilúziu,“ poznamenal.
(zdroj: Korzár/Judita Čermáková)Keď aj s diablom, len nech to máme...
Za minulého režimu niektorí ľudia vstupovali do komunistickej strany a tvrdili, že preto, aby ju pomaličky menili.
Bezák sa v tejto súvislosti vyjadril k tomu, či nebolo lepšie mlčať, lebo takto stratil nad tým kontrolu aj možnosť niečo vnútri cirkvi zmeniť. Dodal, že keby bol tušil, ako to v cirkvi je, možno by v nej ani nebol.
Je presvedčený, že ak do občianskeho života zabudujeme klientelizmus a korupciu, jednotlivec, hoci čestný, nemá absolútne žiadnu šancu zmeniť systém.
„Ten vás jednoducho zomelie, lebo v tej chvíli, keď systém pochopí, že to nechcete robiť v jeho prospech, má spôsob, ako vás môže zdegradovať.“
Korupcia je podľa neho cesta do pekla, bahno, ktoré vás stiahne, lebo nemá dno. Ľudia sa aj zahrávajú s tým, že v tej spoločnosti treba nejako žiť, že sa cez to prešmyknú. Je to však ako choroba, keď sa nelieči, ešte sa zhorší.
Kňazi, ktorí za minulého režimu kolaborovali s komunistami, sa tiež podľa neho bránili, že vďaka tomu aspoň získali peniaze na opravy kostolov.
„Absolútne to nestálo za to opravovať veže kostolov, radšej nech ten kostol celý padne za túto cenu. A toto je tá nebezpečná myšlienka, ktorú na Slovensku stále cítim – keď aj s diablom, len nech to máme,“ zdôraznil Bezák.
Žitňanská: „Nie je najlepším riešením nerobiť nič“
V následnej diskusii „Ideály vs. zodpovednosť vládnutia“ nastolil moderátor Marián Leško aj otázku, prečo nie je pre Most-Híd jedna z hlavných politických priorít, aby z vlády odišiel minister vnútra Róbert Kaliňák (Smer). Ten je podľa neho pre kauzu Ladislava Bašternáka v neudržateľnom konflikte záujmov.
Podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) reagovala, že ich strana položila túto otázku pri vyjednávaniach o zostavení vlády na stôl, ale bola veľmi osamotená.
„Vnímam fakt, že nedôvera voči inštitúciám, či už aj voči polícii a prokuratúre je závažný problém. Zároveň si nemyslím, že v takej situácii je najlepším riešením nerobiť nič,“ narážala na vstup Mostu-Híd do vlády.
Podľa nej je napriek tomu, resp. práve preto namieste urobiť maximum z toho, čo sa urobiť dá.
„Som presvedčená o tom, že protischránkový zákon, zmeny v justícii i ďalšie veci, ktoré urobíme, majú zmysel. Samozrejme, že ten efekt je stlmený. Všetko má zjavne svoj čas a v politike tiež,“ dodala.
Leško poznamenal, že nerozumie stanovisku Mostu ako vážnej, dôležitej a v mnohých smeroch aj rozhodujúcej politickej strany.
„V prvom rade je to otázka strany Smer. V druhom rade je to otázka aj tlaku, ktorý prichádza zvonku. A súčasťou toho tlaku alebo netlaku je dnes aj otázka neexistencie demokratickej alternatívy. Ja som vždy v silu verejného tlaku verila a verím,“ odpovedala Žitňanská.
Moderátor položil otázku, že keby si mal Smer vybrať medzi vzdaním sa Kaliňáka a predčasnými voľbami, či by si vybral predčasné voľby. Podľa neho pri troške pritvrdenia by Smer vycúval, ale pritvrdenie neprichádza.
Žitňanská to nekomentovala. Poslankyňa parlamentu Veronika Remišová (OĽaNO) komentovala, že Most je jediná strana, v ktorej je nádej, že by mohla pritvrdiť.
Žitňanská predtým v diskusii uviedla, že téma dôvery v štátne inštitúcie je napriek malým úspechom v justícii za prvý rok vlády stále nesmierne boľavá.
„Pokiaľ ide o políciu a prokuratúru, tu nejaký posun v tomto smere nenastal. Celková nedôvera v rámci spoločnosti vo všetky politické inštitúcie a politikov je vysoká. A to nie je dobré,“ priznala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
