Lupiči na pošte a hrozný výbuch

Lupiči na košickej pošte

Dnešnej noci sa vlámali neznámi páchatelia do poštového úradu č. 3 v Košiciach na Hlavnej ulici. Násilím otvorili nachádzajúcu sa tam príručnú pokladničku, vyňali z nej kľúče, ktorými sa pokúsili otvoriť hlavnú pokladnicu.

To sa im ale nepodarilo, lebo keď vrazili jeden z kľúčov do pokladnice, nemohli tento ani von vytiahnuť, ani otočiť, takže sa museli uspokojiť len s vylámaním stolových zásuviek a ukradli z nich približne v známkach a v hotovosti asi 10.000 Kč. Lupiči mali podľa všetkého vedomosť, že v nedobytnej pokladnici sa nachádza veľká suma peňazí, ako obyčajne na poštách po býva.

Že museli odísť na prázdno, nasvedčuje tomu, že vo svojom povolaní nie sú odborníkmi a možno očakávať, že budú skoro vypátraní a zatknutí.

(Slovenský východ 4.4.1932)

Prachová metropola na východnom Slovensku

Sú to naše Košice. Mestská správa košická nemá pre verejnú čistotu pochopenie.

Cudzinec, ktorý príde do Košíc, je nemálo prekvapený zvláštnymi opatreniami, ktoré sledujú snahy k okrášleniu a ozdraveniu mesta.

Čo vidí v Košiciach, neuvidí ani v tých najzapadlejších mestách mandžuských, kde veterné krútňavy vytvarujú ohromné pieskové stĺpy, ženúce sa do stepí, zatiaľ čo Košice, táto prachová metropola, je neustále zastrená hustými, šaty prenikajúcimi mrakmi prachu.

Po tejto stránke stoja Košice skutočne na prvom mieste, ktorým sa im ani mandžuské mesto Charbin nevyrovná. Tam je ale o vodu bieda, mnoho raz sa musí dovážať z veľkej vzdialenosti.

Ale tu v Košiciach, máme dve rieky, vodovodné potrubie temer v každej uličke, dosť kropiacich strojov, ale pochopenia u mestskej správy pre verejnú čistotu vonkoncom nedostatok. Pre chodcov, idúcich z Legionárskeho námestia (dnes Námestie osloboditeľov) po Peštianskej triede (dnes Južná trieda) smerom k letke alebo opačne, ujsť tento kus cesty je najväčším utrpením a sebazaprením. Koľko ráz už bolo na tento veľký problém poukázané, no k náprave dosiaľ nedošlo.

V tomto ohľade sú košické ulice v hroznom stave. Úbohí strážnici, ktorí sa musia v tomto prachu, kde sa nedá ani dýchať, prechádzať!

Je im iste milšia tuhá zima, proti ktorej sa môžu náležité ubrániť, ale proti mrakom prachu vôbec nie, pretože v mestskej rade páni otcovia dosiaľ nič nevymysleli a ani žiadnu súťaž na vytvorenie voľajakého ochranného prostriedku nevypísali.

Tomuto zlu by sa ale predsa len dalo zamedziť. Veď pokiaľ je známe, mesto Košice má slušnú motorovú striekačku, ktorá stojí v kôlni, má svojho váženého prvého občana, pána starostu a dvoch námestníkov.

A odtiaľ by predsa mohol vyjsť jednoduchý rozkaz: „Kropte ulice dočasne s tou motorovou striekačkou, ktorú máme!" Teda páni, dajte rozkaz na kropenie ulíc a bude zase dobre. Veď sme rozumní občania.

(Slovenský východ 4.4.1932)

Hrozný výbuch v New Yorku

Z kanálov šľahajú plamene.

V New Yorku na dolnej čiastke Broadway, medzi 28. a 30. ulicou, nastal včera v podzemnom káblovom vedení veľký výbuch, ktorým bola uličná dlažba vytrhaná a všetky okolité budovy sa silne otriasli. Niekoľko chodcov bolo zranených. Polícia nariadila prehľadanie všetkých domov v okolí miesta výbuchu.

V týchto miestach je tiež niekoľko divadiel. Telefónna a pouličná doprava bola prerušená. Evakuácia ohrozených domov je nevyhnutná, pretože existuje reálna obava, že unikajúci plyn by sa mohol nahromadiť v dolných poschodiach domov a privodiť nové výbuchy. Z 20 kanálových otvorov vyšľahli plamene a v celom okolí začal unikať plyn.

Celkom bolo vysťahovaných 5000 osôb.

(Slovenský východ 5.4.1932)

Slovenské pobočky na židovskej škole

Školská stolica židovskej náboženskej obce neologickej v Košiciach sa uzniesla, že zriadi na ľudovej škole, počínajúc budúcim školským rokom, slovenské pobočky, pre ktoré je pravda potrebný dostatočný počet prihlášok detí.

Je tiež krajne potrebné, aby boli prihlášky do týchto pobočiek urobené už teraz. Preto boli rozposlané súčasne prihlášky jednotlivým rodičom a taktiež bolo zvolané na 6. apríla o 10.00 hod. do dvorany Schalkházu verejné zhromaždenie, ktoré sa bude zaoberať celou otázkou.

Školská stolica žiada, aby sa rodičia v záujme budúcnosti svojich detí zúčastnili v čo najväčšom počte.

Táto akcia je sledovaná už za dlhší čas celou verejnosťou, ktorá je prirodzene právom zvedavá na jej výsledok.

(Slovenský východ 6.4.1932)

Neologická synagóga v r. 1932. (zdroj: knižný fond VKJB)

Nový nález v Egypte

Neďaleko veľkých pyramíd objavili egyptskí bádatelia kryptu Ra Vera, princa z tretej dynastie, to jest asi 5000 rokov pred Kristom. V náhrobku, ktorý je dlhý 150 metrov, bola nájdená tiež krypta brata Ra Verovho, Aš-Chebeba.

Múmie oboch sú vraj veľmi zachovalé. V najbližšom okolí je mnoho sarkofágov.

(Slovenský východ 6.4.1932)

Pyramídy v Gíze. (zdroj: knižný fond VKJB)

Pomsta newyorského podsvetia

Najväčší podvodník liehových nápojov zastrelený spoludruhmi.

Či je prohibícia pre Spojené štáty severoamerické požehnaním alebo kliatbou, na to nemôže byť teraz jednoznačne odpovedané.

K tomu možno podotknúť len to, že mnoho tisíc „podlúdnikov" dopravuje liehové nápoje na územie Spojených štátov a že ich zárobok je obrovský.

Pravda, americká polícia sťažuje podvodníkom ich remeslo ako len môže a len v minulom roku bolo zastrelených na pobrežiach oboch oceánov a na kanadských hraniciach vyše 700 podvodníkov. Je to číslica, nad ktorou sa musí každý zamyslieť. Koľko ľudí býva každý rok v Spojených štátoch otrávených jedovatými liehovinami, je tiež kapitola sama osebe.

Podvodníci, ktorí sú veľmi odvážni, zarábajú veľké peniaze.

Najväčším pašerákmi liehovín v New Yorku bol Giuseppe Paranovich, ktorý bol ešte pred piatimi rokmi chudobným robotníkom na farme a teraz bol majiteľom 20 poschodového mrakodrapu na Broadway, ktorého cena činí najmenej 10,000.000 dolárov, t. j. 340,000.000 Kč.

Paranovich ale poštval na seba spoludruhov z povolania, ktorí ho obviňovali, že si pri rozdeľovaní zárobku plynúceho z pašovania liehovín, počína nepoctivo.

Paranovich preto niekoľkých z nich udal policajtom, ktorí ich zatkli, ale pre nedostatok dôkazov ich museli prepustiť. Mafiáni prisahali Paranovichovi pomstu.

V týchto dňoch, keď Paranovich v pivničnom labyrinte svojho mrakodrapu vydával zásielky liehovín, ktoré mali byť roznesené po newyorských reštauráciách, vnikli do pivnice mafiáni, ktorí boli z väzenia prepustení a Paranovicha zastrelili.

Polícia po vrahoch márne pátra, keďže sa ukryli v newyorskom podzemí, kde sa ich nikto neodváži prenasledovať.

(Slovenský východ 8.4.1932)