KOŠICE. Z ostatné dni bola opakovane ochromená činnosť košického "justičného paláca". Neznámi recesisti oznámili, že v budove súdov na Štúrovej ulici vybuchne bomba.
Hoci vypátrať volajúcich sa podarí málokedy, z času na čas niektorý urobí chybu.
Zo súdneho archívu sme vyhrabali prípad, ktorého hlavný aktér takú chybu urobil. Objektom jeho záujmu bola železničná stanica.
Asi sa nudil
Všetko podstatné sa odohralo ešte v marci 2001.
„Do Košíc som prišiel v noci osobným vlakom z Čiernej nad Tisou,“ spomínal neskôr Jozef P. na počiatky konania, ktoré vyústilo v jeho piate trestné stíhanie v živote.
„Do rána som prespal v budove železničnej stanice a na raňajky som si kúpil dezertné víno. Konzumoval som ho na stanici aj v parku. Už som cítil, že mám vypité, ale na všetko sa dobre pamätám. Bolo niečo po 11. hodine, keď som vo vestibule železničnej stanice zbadal telefónne automaty. Vtedy mi z ničoho nič napadlo, že zavolám na políciu a poviem, že v budove je uložená bomba. Neviem prečo, lebo dovtedy som nikdy nič podobné neurobil. Asi som sa nudil, alebo čo...“
Ako si zaumienil, tak urobil.
„Vytočil som číslo 158 a keď sa ozval hlas policajta, povedal som, že do 30 minút vybuchne na železničnej stanici bomba. Potom som vyšiel von a sledoval, čo sa bude diať.“
Druhé volanie
Jozef očakával, že do budovy okamžite vpadne nejaké komado a začne ľudí vyháňať von.
Prídu pyrotechnici so psami, záchranári a možno aj nejaké médiá. Presne ako v akčných filmoch, ktoré on zbožňoval.
No nič také sa nedialo. Ľudia naďalej kupovali lístky, pokojne posedávali alebo čítali.
Ani zo žiadneho ampliónu sa neozvalo:
Pozor! Je tu bomba! Opustite stanicu...
Nakoľko situácia nespĺňala predstavy Jozefa o rýchlej evakuácii, po piatich minútach od prvého telefonátu sa vrátil k automatu a na 158-čke oznámil, že „stanica vyletí do luftu“.
Teda žiadnych 30 minút, bomba vybuchne hneď.
Po „varovaní“ vyšiel Jozef P. pred stanicu a sledoval, či tentoraz jeho hrozba vyvolá davovú psychózu. Prešla minúta, päť minút, 10 minút a nič. Žiadne ozbrojené zložky ani médiá.
Polícia si na neho počkala
„Opäť sa nič nedialo, preto som šiel znova k telefónu a zavolal na políciu. Povedal som im, že bomba je v úschovni batožín...“
Vyjsť pred budovu a presvedčiť sa o účinku tretej hrozby už „terorista“ nestihol. Železničná polícia si spojila dva kamerové záznamy s časom volania a do tretice jej stačilo na anonyma pri telefónnych búdkach iba počkať.
Chytili ho ešte so slúchadlom v ruke. Policajtovi v civile stačilo postaviť sa bokom a počúvať, kto a čo do slúchadla hovorí.
Len čo začul Jozefove slová o bombe, urobil dva kroky a vyslovil otrepanú formulu: V mene zákona...
Keď Jozefovi cvakli na rukách „náramky“, nezapieral, nemykal sa a nesnažil sa utiecť. Akoby mu hneď došlo, že nemá cenu hrať sa na hrdinu.
Celkom ochotne sa podrobil aj dychovej skúške. To preto, lebo už na prvý pohľad bolo zrejmé, že mu okrem krvi koluje v žilách aj nejaké to promile alkoholu. A nie jedno, lež vyše 2,3.
Preto skôr, než sa posadil na stoličku vyšetrovateľa, ľahol si na posteľ v záchytke.
Motív zmenil
Kým krátko po vytriezvení zvalil Jozef svoje „bombové“ konanie na nudu a alkohol, pred sudcom Okresného súdu Košice II už tvrdil niečo iné.
„Volal som preto, lebo v našej republike sú zlé sociálne podmienky. Napríklad mne úradníci znížili sociálku z 3 200 na 1 750 korún a s tým sa nedokážem zmieriť. Tým anonymným telefonátom som chcel na seba upozorniť. A to aj s vedomím, že sa bude musieť vypratať celá železničná stanica a urobiť prehliadka.“
Súd nemal s bombomaniakom Jozefom veľa práce. Keďže sa priznal a svoju „úchylku“ aj oľutoval, odišiel z justičného paláca iba s „podmienkou“ osem mesiacov na dva roky.
Mimochodom, všetky jeho štyri predošlé odsúdenia boli za neplatenie výživného.
Ak vám napadlo, či pred pár dňami nezinscenoval viaceré poplachy v justičnom paláci práve Jozef, tak určite nie.
Krátko po vynesení rozsudku v lete roku 2001 zomrel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
