Útle žieňa, ktoré je dôkazom toho, že sa dá všetko. Mať štyri deti, vysnívanú prácu a úspešne rozbehnutú kariéru spisovateľky.

Košická rodáčka Petra Nagyová Džerengová je navyše mimoriadna sympaťáčka a veľká optimistka. Keď jej osud hodí pod nohy polená, vyplače sa, no s noblesou ich preskočí a ide ďalej.

Čitatelia už môžu držať v rukách desiatku titulov z pera tejto autorky. Tri detské knižky a sedem „dospeláckych" ju vyšvihli medzi najpredávanejších spisovateľov.

Hoci doposiaľ robí románmi zo života radosť najmä ženským čitateľkám, priznala sa nám, že v zásuvke ukrýva triler z leteckého prostredia a dokonca i horor, takže v budúcnosti možno prekvapí úplne iným žánrom.

„Odjakživa som mala tiež sen vydať zbierku cyklistických cestopisov. Sama si kupujem tieto knižky, ale teraz nejako z môjho života bicykle vypadli, už to všetko nestíham. V hlave mám však aj román o slovensko-maďarských vzťahoch. Bude to možno až trošku sága," naznačila dáma, ktorá sa aktuálne okrem písania venuje vydávaniu detskej a mládežníckej literatúry vo vlastnom vydavateľstve Verbarium.

„Sme tri mamy - kamarátky. Keďže našim deťom čítame každý večer, mali sme pocit, že je na trhu málo lepších knižiek. Je to celé príliš jednostranne zamerané na anglosaský trh, v ktorom dominujú tituly o upíroch a podobne. Vzájomne sa super dopĺňame, ja napríklad ovládam jazyky, tak veľa čítam a hľadám, čo vydáme. Žijeme z nadšenia a verím, že nás to bude živiť aj naozaj. Veľmi nás to baví."

Strasti a slasti života

Aktuálne aj sama píše ďalšiu knihu pre deti, ktorá by už mala vyjsť v jej vydavateľstve. Doposiaľ mimoriadne úspešné tituly Klára a mátohy, Klára a iglu či Klára a Tity, sa dočkali už piatej dotlače a prekladu do českého a maďarského jazyka, podobne ako aj jej knihy pre dospelých.

„Aktuálne píšem veselé príbehy o Adamovi a Hane. Mám rada symboliku a sú to moje krstné deti, ktoré mám nadovšetko rada. Žijú v obrovskej záhrade a takmer vôbec nepozerajú telku, čo ma inšpirovalo zamyslieť sa, čo takéto deti potom vlastne robia. Naozaj totiž vystrájajú všelijaké veselé veci."

Petra odjakživa túžila, aby sa jej knihy dostali do rúk čo najväčšieho množstva čitateľov. Nepotrebuje sa štylizovať do roviny „vážnej" literatúry, rada píše o každodenných strastiach a slastiach života.

„Voľakedy, keď som začínala písať, som sa stretávala s reakciami, že je ženská literatúra podradná, čo sa ma trochu, nechcem povedať priamo dotklo, ale rozhodne to nebolo najpríjemnejšie. Potom som si však povedala, prečo? Ja nechcem písať do zásuvky, alebo pre nejakých desať čitateľov. Vždy som túžila po tom, aby sa moje príbehy ľuďom ´zabodli do srdca´, alebo aby ich aj rozplakali. Lebo my sa možno tvárime, že sa bojíme emócií, ale podľa mňa sú práve emócie v živote veľmi dôležité. Prešla som si aj ťažkými obdobiami, ale vďaka tomu, že mám povahu, akú mám a že sa viem vyplakať, viem, že slzy sú veľmi dôležité a vôbec sa za ne netreba hanbiť. Keď človek emócie potlačí, môže sa to neskôr odraziť napríklad na jeho zdraví."

S rodinkou. Svoje a sestrine deti sú pre ňu tým najdrahším. (zdroj: archív P. N. G.)

Každý deň hodinka či dve

Ľudia majú často skreslené predstavy o ženách spisovateľkách, no realita býva odlišná. Na múzu sa čakať pri štyroch deťoch nedá...

„Ono keby som bola chlap spisovateľ, možno napíšem viac kníh. Zvyčajne to tam funguje tak, že sa celé dni chodí po dome potichučky, lebo tatino píše. Potom sa mu zaklope na dvere pracovne, či si dá vínko, alebo večeru. To sú ozaj ideálne podmienky. (Smiech.) Všetko je však asi tak, ako má byť. Keby som čakala na múzu, to by som zrejme nedopísala vôbec nič. Podľa mňa je najdôležitejšie písať pravidelne. Snažím sa o to ráno, keď si zacvičím, osprchujem sa, trošku upracem, ´vykopnem´ deti do školy, nakŕmim psy a sadnem si ku počítaču aspoň na hodinku. Občas sa mi darí, občas nie. Aj keď niekedy píšem a cítim, že to nie je ono, neprestávam a idem ďalej. Lebo vždy príde niečo, čo je dôležitejšie. Teraz sa staráme o deti, potom o rodičov, o vnúčatá..., a potom sa už budú starať o nás. (Smiech.) Som tiež ranné vtáča. Večer písať neviem, to už som taká vymletá z celodenného zhonu, že vtedy potrebujem čítať, alebo robiť niečo fyzické."

Snaží sa aj relaxovať. Hoci má toho veľa, na prírodu nedá dopustiť. (zdroj: archív P. N. G.)

Žena vydrží viac ako človek

Priznáva, že keďže je spisovateľstvo samotárske povolanie, o to viac si užíva stretnutia a besedy s čitateľmi.

Veľmi ju tešia priaznivé odozvy na jej aktuálnu knižku Manželky a tie druhé.

Je o štyroch najlepších priateľkách, ktoré sa kamarátia od pätnástich rokov a ktorým sa po štyridsiatke naraz pritrafia veľké životné zmeny.

Dve opustia manželia, tretia vážne ochorie a štvrtá odíde od partnera sama.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári