VÝCHOD. Blížia sa veľkonočné sviatky. Je to čas, kedy míňame viac ako po iné dni. Veľkonočná šunka, vajíčka, čokoládové figúrky napĺňajú nákupné košíky. Najviac nakupujú východniari najmä na Zelený štvrtok a deň predtým.
Vyplýva to z analýzy ČSOB banky, ktorá pred sviatkami zmapovala transakcie platobnými kartami. Z prieskumu vyplynulo, že si nákupy nenechávame na poslednú chvíľu.
„Vlani vo veľkonočnom týždni realizovali klienti v priemere každú druhú platbu kartou v potravinách a v supermarketoch. Na Zelený štvrtok pritom platili najčastejšie, ale aj najvyššie sumy,“ uvádza hovorkyňa banky Anna Jamborová.
Postupný pokles
Priemerné platby dosiahli v tento deň rámci Slovenska 22,11 eur, v úvode týždňa to pritom bolo 15,35 eur. Východniari v míňaní na veľkonočné hodovanie nezaostávajú.
„Klienti v Prešove zaplatili vlani platobnou kartou v obchodoch na Zelený štvrtok v priemere 23,17 eura a v Košiciach to bolo o niečo viac, 24,19 eura.“
Ani na začiatku týždňa sa však na východe nenakupovalo výrazne menej. V pondelok pred Zeleným štvrtkom platili v Košiciach za nákupy v priemere 22,19 eur, v Prešove 20,86 eur. Vyše polovicu nákupov tvorili potraviny.
Po štvrtku sa počet ľudí v obchodoch postupne znižoval. „Na Veľký piatok a Bielu sobotu počet transakcií postupne klesal.“
Podobný nákupný boom sa očakáva aj počas tohtoročného týždňa.
Boja sa chaosu
Analytikovi obchodu z agentúry Terno Ľubomírovi Drahovskému sa zdá nákupné správanie ľudí logické.
Opisuje, že existuje veľké percento spotrebiteľov, ktorí sa na sviatky zásobujú 2 až 3 dni vopred, a teda na to využívajú Zelený štvrtok.
„Jedni sú predvídaví, obávajú sa toho, že ďalšie dni bude v obchodoch chaos. Druhú skupinu nakupujúcich v tento deň tvoria starší ľudia, ktorí ešte majú v pamäti, že v obchodoch nebol celý sortiment, preto nakupujú, aby mali čo možno najväčší výber.“
Ľudia, čo si zase nechávajú zásobovanie domácej špajze na posledné dni, si podľa analytika hovoria, že v obchodoch je dostatok tovaru, a preto sa do nich vyberú v sobotu pred Kvetnou nedeľou.
Analýzy z predchádzajúcich rokov podľa Drahovského ukázali, že ľudia nakupujú pred Veľkou nocou v priemere o pätinu viac ako v štandardných mesiacoch.
„Možno povedať, že Veľká noc je jedna z tržbových žatiev pre maloobchody s potravinami.“
Hodnotí, že sumy za tieto nákupy sa odvíjajú od situácie na trhu. Ako príklad uvádza súčasnú situáciu, keď sú vysoké ceny za papriku či paradajky.
„Importujú sa zo zahraničia a podľa toho, aká je situácia v Španielsku, Grécku či Portugalsku, tak to má aj dopad na ceny u nás.“
Konzervatívny zákazník
Veľkonočná sezóna je po Vianociach druhá najvýznamnejšia sezóna pre obchodníkov, keď zákazníci viac nakupujú, konštatuje Martin Krajčovič, hovorca Tesco Stores SR. Obchodná sieť preto posilnila počty zamestnancov o stovky brigádnikov.
Najviac na odbyt idú cukrovinky spojené so šibačkou, Veľkonočné špeciality ako rôzne šunky a paštéty a produkty na prípravu rôznych Veľkonočných pokrmov ako napríklad vajíčka.
Monika Langová z oddelenia Reklamy a PR spoločnosti Kaufland uvádza, že obdobie pred Veľkou nocou býva z obchodného hľadiska vo všeobecnosti vždy viac vyťažené.
„Keďže je slovenský spotrebiteľ konzervatívny a silne viazaný na tradičný slovenský tovar, najviac na odbyt idú práve tradičné potraviny. Je však otvorený aj zmenám a ochotný skúsiť aj niečo nové.“
Slovenského spotrebiteľa charakterizuje ako konzervatívneho a silne viazaného na tradičný slovenský tovar. Preto idú podľa nej najviac na odbyt tradičné potraviny.
Vedúci úseku komunikácie z obchodnej siete Lidl Tomáš Bezák potvrdil, že sa domácnosti tradične pred Veľkou nocou zásobujú viac ako v iné týždne a rastie hodnota priemerného nákupu i frekvencia návštev predajní.
Budúci rok zmena
Nedávno schválená novela Zákonníka práce určuje, že obchody budú na budúci rok zatvorené aj po celý deň počas Veľkého piatka a Veľkonočného pondelka.
Jamborová podotýka, že bude zaujímavé sledovať, ako sa to zmení pred budúcoročnou Veľkou nocou.
Aj Drahovský si myslí, že sa budúci rok spotrebitelia budú musieť zorientovať v novom systéme nakupovania.“
Mnohým to spôsobí pomerne chaos v myslení, ale ďalší rok to už bude chápané ako bežné.“ Väčší extrém by podľa analytika bol, ak by sa predaj zakázal plošne aj v nedeľu.
Nakupovanie na východe. (zdroj: ČSOB)Zaplatíme za čokoládové vajíčka menej?
Slovensko patrí podľa Euromonitoru do prvej desiatky krajín sveta s najvyššou spotrebou čokolády. Priemerná ročná spotreba na obyvateľa je 4,85 kilogramu.
Vo Švajčiarsku, kde sa zje najviac čokolády, je to 8,21 kilogramu.
Cena kakaa tento rok klesla. „Ceny kakaa klesajú viac ako rok. V porovnaní so začiatkom predchádzajúceho roka sú nižšie o 36 percent. A v porovnaní s aprílom 2016 o 29 percent. Dôvodom je očakávaný globálny prebytok tejto komodity na svetových trhoch, ako aj pokles dopytu po čokoláde,“ vysvetlil hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.
Nižšie ceny kakaa sa nemusia odzrkadliť na tom, koľko zaplatíme za veľkonočné figúrky.
Ich konečná cena podľa Jamborovej závisí od viacerých faktorov – napríklad od predzásobenia výrobcov kakaom, jeho podielu v čokoláde, ale aj cien ďalších surovín v čokoláde, napríklad cukru, ktorý medziročne zdražel o 16 percent.
Podľa Štatistického úrad SR stála 100-gramová mliečna čokoláda v obchode vo februári 2017 v priemere 1,05 eura. A to je o asi 3 percentá viac ako vlani.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
