Veľká noc za prvej republiky na stránkach košických novín

Veľkonočné sviatky

Starým zvykom, vžitým medzi širokými vrstvami, je mať na veľkonočné sviatky niečo nové. Keď to nie sú šaty, aspoň nejakú maličkosť. Tento starý zvyk je zvlášť dnes, v dobe krízy, veľmi užitočný a chválitebný. V dobe, kedy sa ľudia zdržujú nákupu, príde takýto zvyk obchodníkom veľmi vhod.

Po dlhej zime sa každý ponáhľa, aby si do domácnosti priniesol kvety, pozdrav jari a zeleň nádeje. Na trhu je veľká „poptávka" po kvetoch. Dedinčania kupujú aspoň umelé kvety, ktoré sú lacnejšie a dlhšie vydržia. Kto má peniaze, kupuje hyacinty, narcisy, azalky a hortenzie. Aj takáto nevinná vec, ako kvety, môže národohospodára posilniť v presvedčení, že s tou krízou nie je to tak vo všeobecnosti zlé, keď aj chudobné rodiny kupujú kvety.

Drobné, ale živé obchody robia obchodníci s cukríkmi. Vajíčka, väčšie i menšie, kohúti, zajkovia, všetko ide na odbyt. O tých zajačikoch sa síce hovorí, že je to nemecký zvyk, ale hovorte to ľuďom! Naopak, je veľká škoda, že upadá z roka na rok odbyt kraslíc, čo je starý a pravý slovanský zvyk, ktorý poskytoval možnosť skromného zárobku slovenským ženičkám. Skúsme hľadať príčiny, prečo tento zvyk upadá a snažme sa o nápravu.

A teraz niečo, čo spadá už do sviatkov. Je to oblievačka, slovenská obyčaj, ktorá prináša so sebou mnoho žartu, smiechu a veselosti. Ale aj roztopašnosti, najmä na dedinách, kde z nedostatku voňavky polievajú vodou zo studne a neraz už z toho bolo „zapálenie" pľúc a smrť. A potom tie poháriky pálenky, ktoré sa dávajú mládencom! V krčme sa potom pokračuje a nejedna oblievačka na Slovensku končí tragédiou. Preto veľmi opatrne s týmto zvykom!

Zdá sa, že počasie na sviatky bude pekné. V tom prípade mnoho rodín vyrukuje do prírody, ktorá práve ukazuje prvé stopy oživenia a rozkvetu. Mnohí divokí návštevníci prírody odnášajú si domov dôkaz toho, že boli vonku, v náručiach plných kvetov a konárov. Je to nešvár, na ktorý treba každej jari poukazovať. Použite pobytu v prírode k osvieženiu, pokochajte sa pohľadom na pučiacu krásu a nechajte niečo aj pre druhých.

(Slovenský východ 11.4.1936)

Na Bielu sobotu spomienka obetí vojny

Aj tohto roku vyzýva Československý červený kríž všetko občianstvo, ako aj všetky podniky, aby na Bielu sobotu venovali pietnu spomienku všetkým padlým vo svetovej vojne, a tým udatným hrdinom, ktorí svojou krvou ukončili ten hrozný požiar svetovej vojny a dobyli nášmu štátu slobodu a samostatnosť. V sobotu dve minúty pred 12. hodinou poludňajšou sa rozozvučia všetky zvony a zahučia sirény tovární. Po tomto signáli nastane doba dvojminútového pokoja. Všetci ustanú v práci, či v továrňach, na poliach, v kanceláriách. Na uliciach nech sa zastaví na dve minúty akákoľvek premávka. Zastavia nielen električky, cyklisti, automobily, ale aj všetci chodci bez rozdielu národnosti. Nové rozozvučanie zvonov a sirén ukončí posvätnosť okamihu a premávka v továrňach a na uliciach znova môže začať.

(Slovenský východ 18.4.1930)

Veľkonočné „dárky"

Čo sa môže darovať k Veľkej noci? Prirodzene vždy je vítaný kus jarnej garderóby, jej podobné „accessoiry" ako klobúk, dáždnik, rukavice atď. Elegantná bonboniéra je ako darček veľmi „en vogue".

Poslednou novinkou sú „bijoux fleuris", to jest imitácie kvetín alebo vtákov z perál, alebo slonovej kosti v tvare brošne. Garnitúra týchto pravých „bijoux fleuris" pozostáva z dvoch alebo z troch kusov. Jeden uzaviera golier alebo zdobí dekoltáž, iný sa zas nosí vedľa, alebo miesto kvetiny na kabáte. Ručne vyrobené kvetiny z perál, verne podľa prírody, sú tiež vhodným darčekom. V neposlednom rade stoja kožené kvetiny, imitácie kamélií a všetkých iných druhov, ktoré veľmi pekne oživujú jarné kabáty.

(Slovenský východ 18.4.1930)

Slávnosť vnútornej a vonkajšej obnovy

Ktoré veľkonočné zvony to budú, ktoré roznesú po slovenských dedinách myšlienku, ktorá býva o veľkonočných sviatkoch vždy vzkriesená, myšlienku, ktorá by nás doviedla k mieru a k pokoju?

Vieme dobre, že mier môže byť pevne založený len vtedy, ak bude ľudstvo vedené jednotnou myšlienkou, spoločnou vierou. Ale i tak môžeme hľadať to, čo ľudí spája, namiesto aby sme hľadali, čo ľudí navzájom od seba delí. Snáď sa touto cestou dostaneme i k vyšším jednotiacim myšlienkam, k opravdivému „Božiemu mieru", v ktorom zazneli zvony Bielej soboty po veľkopiatkovom mlčaní a nastala radosť a ples po smútku duchovného pôstu. Aká živá je v ľudstve myšlienka vzkriesenia! Nič na svete ju nevyhubí, nič na svete ju neumorí! Často dostáva formy groteskné, podivné, snáď i smiešne, ale žije a nedá sa žiadnym materializmom utlmiť.

Viera alebo aspoň postulát viery v metafyzické pokračovanie života sa nedá usmrtiť žiadnou filozofiou. Kam konečne zmizol ten výbojný materialistický ateizmus, ktorého sme boli svedkami pred vojnou? Nevieme o ňom a nevidíme ho. Hľadáme všetci opäť objektívne hodnoty, pevný poriadok, obnovenú hierarchiu kultúrnych majetkov. „Predválečný" subjektivizmus je dnes prekonaný a ustupuje túžbe po novom objektivizme. Táto tendencia doby sa javí všade a na celom svete. Nestačí len pracovať politicky. Dnešná doba si žiada tiež hodnôt duchovných, politiku ducha.

(Slovenský východ 20.4.1930)