Ak jej to situácia umožňuje, pokúša sa každé veľkonočné sviatky tráviť na vidieku, aby videla, ako jej pred očami ožijú dávne zvyky a obyčaje. Slovenská etnografka a odborná pracovníčka Východoslovenského múzea v Košiciach KLAUDIA BUGANOVÁ je v otázkach zachovávania folklóru optimistka. Pozitívum vidí, ak sa mládež dostáva do kontaktu s našou minulosťou aj prostredníctvom televíznej šou. Hovorí, že ľudové zvyky sa nemusia podrobne praktizovať, ale postačí aj, ak sa o nich vie.
Je podľa vás ešte záujem o tradičnú ľudovú kultúru? Folklór?
- V určitých vlnách áno. Veľkú úlohu nepochybne zohrávajú médiá. Tak ako teraz, keď sa na RTVS vysiela relácia, ktorá dáva možnosť odprezentovať ľudovú kultúru - po tanečnej, hudobnej alebo slovesnej stránke. Vďaka tomu záujem verejnosti zvýši. S radosťou sledujem, že najmladšia generácia sa znovu vracia k našim koreňom. Prekvapuje ma, keď vidím, čo poznajú a o čo sa zaujímajú. Som optimistka, niektoré oblasti života, pri ktorých by si človek myslel, že budú preferované, zanikajú a niektoré číro slovenské zvyky a symboly, sa naopak stávajú tým, na čo sme my hrdí.
Spomínate reláciu Zem spieva. Vyzerá to, že na Slovensku nastal vďaka nej folklórny boom. Ako môže pomôcť spoznávaniu našej kultúry?
- Pomáha aj samotným účinkujúcim, pretože sa to všetko, čo ukazujú, museli naučiť. Predsa len zvyčajne ide o ľudí, ktorí už nemajú tieto tradície vžité prirodzene od svojich predkov, od rodín. Ak sledujete ich prejav, je úžasné vidieť, že sa spievať, či tancovať naučia tradične až archaicky. Ďalšia vec je, že to čo bolo kedysi zachytené v archívoch folklórnych súborov, sa znovu aktivizuje. Stále žijú starší ľudia, ktorí to tak v mladosti robili, praktizovali. V neposlednom rade platí pravidlo, že vzory priťahujú, potrebujeme, aby sa deti a mládež pre náš folklór zapálili.
V čom vidíte posun od minulých čias v priebehu Veľkej noci oproti dnešku? Zachovávajú sa zvyky a tradície aj teraz?
- Je veľmi veľký rozdiel medzi mestom a vidiekom. Pre mestských ľudí, ak nie sú praktizujúci veriaci, sú tieto sviatky skôr jarnými dňami, keď máme viac voľna a všetkých to ťahá do prírody. Ja sa snažím každý rok ísť na vidiek do rôznych regiónov východného Slovenska a ako sa vraví, „live" prežiť veľkonočný týždeň. Zďaleka neodzvonilo tradičným veľkonočným zvykom. To musíme zdôrazňovať. A to nielen, čo sa týka oblievačky a šibačky či prípravy jedál, pretože nielen tie sú tradíciou Veľkej noci. Na vidieku stále žijú rodiny alebo spoločenstvá, ktoré sa zídu pri oltári a nadväzujú na tradície v ľudovej zbožnosti a v obradoch, tak ako to zachovávali naši predkovia.
Čo všetko vlastne s Veľkou nocou súvisí?
- V čase veľkonočných sviatkov už v predkresťanskom období sa vode a zelenému konáriku pripisovala nesmierna sila. Zelený konárik bol symbolom prebúdzajúceho sa života, životodarnej sily, očisty. Ľudia preberali tieto magické symboly, mali veľmi veľkú dôveru v to, že ak ich tela dotkne vŕbový prútik, konárik alebo voda, tak to bude mať očisťujúcu silnú moc.
Čo symbolizovala voda?
- Máme informácie a zápisy z minulosti, ako sa počas Veľkého piatka s vodou narábalo. Sama som bola prekvapená, ako mi to miestni ľudia rozprávali. Hovorili, že ráno za úsvitu Veľkého piatka sa chodili umyť alebo načerpať vodu k potoku alebo prameňu. Dokonca, že chodili na miesto, kde sa zlievali tri pramene. Opäť zaujímavá symbolika, že sa viaže alebo napája niečo na prvý pohľad nezlučiteľné - staré magické a kresťanské. Ako dôvod, prečo to robia, uviedli, že keď Ježiša zajali v Getsemanskej záhrade (podľa Biblie tu Ježiš bdel a modlil sa tú noc, keď bol zatknutý a neskôr ukrižovaný, pozn. red.) viedli ho cez potok Cedron a on ho prekročil potok, tak voda v potoku už bola iná, zázračná, uzdravujúca, magická. Preto tak chodievali za úsvitu, keď kohút trikrát zakikiríkal, pretože v tom čase Peter zaprel majstra. Dievčatá zase verili, že keď sa vodou umyjú, tak ich očistí, budú mať peknú pleť, zbavia sa vyrážok, lišají.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
