Pred niekoľkými dňami otvorili v Galérii Vojtecha Löfflera v Košiciach výstavu Janka Lehotského. Muzikant, skladateľ a spevák známy najmä zo svojho pôsobenia s legendárnou skupinou Modus, sa tak predstavil košickej verejnosti aj ako človek s výtvarným talentom.

Čo vás viaže ku Košiciam, okrem toho, že tu chodila na strednú školu Marika Gombitová, ktorá počas svojho pôsobenia v Košiciach začínala svoju spevácku kariéru okrem iného v kapele Juraja Szabadosa?

- Východniarov mám rád, lebo sú to ľudia, ktorí majú esprit. Je tu veľmi veľa dobrých muzikantov a vždy som si rád vypočul kapely, ktoré tu boli. Mňa to síce viaže najbližšie k muzike, ale mám obľúbencov aj medzi výtvarníkmi. Najmä akademického maliara Nikolaja Feďkoviča, ktorý mi urobil obraz, ktorý som potom použil na obal CD albumu Janko Lehotský a priatelia (Vydavateľstvo Opus, r. 1992 - pozn. red.), takže aj touto cestou ho pozdravujem.

Košičania si museli na vašu výstavu počkať. Predtým ste vystavovali vo viacerých slovenských mestách, čím to je, že Košice prišli na rad až neskôr? Nebol priestor, alebo záujem?

- Najprv sme boli dvakrát v Bratislave. Vlani v lete bola moja výstava dokonca až tri mesiace v Poprade a potom to šlo tak postupne, cez Piešťany a Nové Mesto nad Váhom až do Košíc. Prišlo to tak akosi prirodzene, myslím si, že sme nemali kam ponáhľať.

Váš priateľ architekt Pavol Mrázek na vernisáži predstavil svoju knižku o kreativite. Ako jeden z kreatívnych postupov pri tejto príležitosti uviedol príbeh o tom, ako mladík strieľal šípy a potom okolo nich namaľoval terč a neznalí sa čudovali, aký je dobrý strelec. Inak povedané, že človek sa nemá trápiť zdĺhavým učením sa činnosti, ktorú neovláda, ale že má urobiť stredobod záujmu z toho, čo urobiť dokáže. Bolo to tak aj s vaším maľovaním?

- Nie celkom. Najprv som začal machliť obrazy, tak po svojom. Používal som pritom akrylové farby, pretože sa s nimi ľahko pracuje. Ku kôre som sa dostal až neskôr. Najmä vďaka mojej dcére, ktorá z nej vyrezávala rôzne figúrky vtáčikov. Ona si však nevšímala tú jedinečnú štruktúru materiálu. Preto som sa to rozhodol skúsiť. Každý môj obraz je jedinečný. Často sa stávalo, že som s tým drevom začal pracovať a ešte aj keď som bol hoci v polovici, stále som nevedel, čo z toho nakoniec bude. V tom je to do istej miery podobné s muzikou. Keď totiž niekto skladá hudbu, tiež mnohokrát dopredu netuší, ako to nakoniec celé dopadne.

Neopýtam sa vás kam chodíte na nápady, ale kam chodíte na kôru?

- Väčšinou okolo Dunaja, tam kde sú staré zoschnuté povalené stromy. Nerobím pritom žiadne ekologické škody. Som veľmi rád, že mám nablízku takýto zdroj. A niekedy sa mi podarí nájsť aj kusy, ktoré mi samy ponúknu nápad na spracovanie.

Krátko po Veľkej noci oslávite 70. narodeniny. Pri tejto príležitosti sa chystá v bratislavskej Hant aréne 25. apríla veľký koncert, na ktorom by malo vystúpiť viacero vašich priateľov a známych slovenských interpretov. Nedávno som čítal, že ešte stále dolaďujete program. Máte už všetko pripravené?

- Koncert je pripravený, všade visia plagáty. Zoznam hostí je tiež viac-menej jasný. Avšak kto si vyberie ktorú pieseň, celkom presne neviem. Práve o tom bude to narodeninové prekvapenie. Veľmi sa na to teším. A tiež na to, že si vypočujem niektoré svoje piesne v podaní iných umelcov, ktorí ich podajú s iným „fílingom".

Pôjde o jediný takýto koncert, alebo chystáte aj jeho opakovanie v iných mestách?

- Uvažovali sme o tom, že by sme niečo podobné zorganizovali aj v Košiciach. Zatiaľ je to však otvorené a nedokážem povedať žiadny termín. No budem rád, ak si aj Košičania nájdu cestu do Bratislavy a prídu sa na náš koncert pozrieť.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári