KOŠICE. Neodmysliteľným symbolom veľkonočných sviatkov sú vajíčka nielen v podobe kraslíc, ale používajú sa aj na prípravu tradičných jedál.
Výskyt vtáčej chrípky na Slovensku vyvolal u mnohých konzumentov otázku, keďže mohla ohroziť bezpečnosť slepačích vajíčok, ktoré si kupujeme v obchodoch alebo na trhu.
Vírus nie je hrozbou pri nákupe
„Aj napriek tomu, že vírus aviárnej influenzy patrí medzi rezistentnejšie patogény a pri izbovej teplote dokáže prežívať viac ako 20 dní a na vaječnej škrupine osem dní, nie je hrozbou pre ľudí, ktorí nakupujú vajíčka,“ uviedla vedúca Katedry epizootológie a parazitológie Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach Anna Ondrejková.
Zdôraznila, že veľkoobchody nakupujú vajíčka od registrovaných a pravidelne kontrolovaných výrobcov.
Drobnochovatelia musia mať povolenie na predaj z dvora.
„Tí, ktorí vajíčka predávajú, musia mať chov vyšetrený. Okrem toho sú aj pri predaji na trhu registrovaní. Preto si myslím, že tu riziko nehrozí. Opatrnejší môžu žiadať od predávajúcich informáciu o pôvode vajíčok, resp. predloženie povolenia o predaji z dvora,“ dodala.
Prenos vtáčej chrípky na človeka je možný priamym kontaktom s chorými, respektíve uhynutými zvieratami a nepriamo aj trusom či iným kontaminovaným materiálom.
Obozretnosť je namieste
Vtáčia chrípka, vysokopatogénna aviárna influenza (HPAI), sa Slovensku dlhšie vyhýbala.
Koncom minulého roka a najmä v januári 2017 sa však HPAI typu H5N8 objavila nielen u voľne žijúcich vtákov, ale aj medzi hydinou z drobnochovov a vtákmi chovanými v zajatí.
Podľa zatiaľ poslednej aktualizovanej informácie Štátnej veterinárskej a potravinovej správy (ŠVPS) SR z 31. marca 2017 bolo na Slovensku evidovaných a potvrdených 10 ohnísk vtáčej chrípky v chovoch domácej hydiny a 58 pozitívnych prípadov u voľne žijúcich vtákov.
„Vtáčia chrípka je choroba, ktorá podlieha hláseniu do 24 hodín. V prípade, ak sa potvrdí pôvodca nákazy, bezodkladne musia byť infikované chovy zlikvidované, vrátane všetkých produktov pochádzajúcich z chovu. V prípade aviárnej influenzy teda aj vajíčok,“ povedala Ondrejková.
Doložila, že obozretnosť a zvýšená kontrola zo strany príslušných veterinárnych orgánov je však namieste.
ŠVPS v okolí miesta nálezu, resp. výskytu infikovaného zvieraťa, určí ochranné pásmo s minimálnym polomerom 3 km a pásmo dohľadu s minimálnym polomerom 10 km, kde sa vykonávajú cielené opatrenia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
