KOŠICE. Záverečnou konferenciou nazvanou Nové prístupy k plánovaniu vo svetle pripravenosti na lokálne dopady globálnych hrozieb/trendov v utorok v hoteli Dália v Košiciach vyvrcholil cezhraničný slovensko – ukrajinský projekt Zosúladenie a inovácia plánovania rozvoja prihraničného SK-UA územia (ZIP).
Projekt ZIP je spolufinancovaný z Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky Slovensko – Ukrajina: Spolupráca naprieč hranicou.
Mapy odolnosti na dopady globálnych hrozieb na úrovni obcí, ktoré boli vytvorené v prihraničnej oblasti v siedmich okresoch na Slovensku a troch na Ukrajine, sú výsledkom cezhraničného slovensko-ukrajinského projektu.
Zosúladenie a inovácia plánovania rozvoja prihraničného slovensko-ukrajinského územia.
V rámci neho vyvinuli a pilotne aplikovali metodiku adaptívneho plánovania.
„Mapy odolnosti na dopady globálnych hrozieb na úrovni obcí, ktoré boli vytvorené v prihraničnej oblasti v siedmich okresoch na Slovensku a troch na Ukrajine, sú dobrým nástrojom nielen pre plánovanie na úrovni obcí, ale aj na regionálnej a cezhraničnej úrovni. Veríme, že poznatky nadobudnuté v projekte budú využité nielen v projektovom, ale postupne aj širšom území,“ povedal jeden z realizátorov projektu profesor Oto Hudec z Technickej univerzity Košice.
Globálne hrozby a riziká
Podľa realizátorov projektu v plánovaní rozvoja územia, aj v rozhodovacích procesoch treba brať do úvahy globálne hrozby či riziká a ich konkrétne lokálne dopady pre mesto či obec.
V súčasnosti sa s týmto aspektom na Slovensku a ani v susedných krajinách prakticky nepočíta, alebo je zanedbávaný.
To má a bude mať za následok škody na ľudskom zdraví, majetku, prírode, ako aj mrhanie verejnými, ale aj súkromnými zdrojmi.
Za podmienok, kedy je veľmi pravdepodobné, že sa hrozby naplnia - napríklad vplyvom negatívnych prejavov zmeny klímy, cenovými energetickými šokmi, sociálnou nestabilitou či nútenou migráciou, musia lokálne samosprávy začať pri plánovaní a rozhodovaní nevyhnutne tieto vedecké scenáre brat do úvahy a proaktívne konať.
Jeden z dôvodov prečo sa tak nedeje, okrem nízkeho uvedomenia si existencie hrozieb a ich lokálnych dopadov, je absolútny nedostatok metodických postupov, ako zistiť zraniteľnosť obcí a miest na jednotlivé globálne hrozby.
Vyvinuli metodiku
Ako uviedol odborný koordinátor projektu Andrej Šteiner z košického Karpatského rozvojového inštitútu, počas devätnásťmesačného slovensko-ukrajinského projektu vyvinuli a pilotne aplikovali metodiku tzv. adaptívneho plánovania, ktorá je využiteľná pri územnom, socio-ekonomickom či sektorovom plánovaní.
Tento prístup, ktorý je na Slovensku, ale aj na Ukrajine unikátny, umožní plánovačom alebo tým, ktorí rozhodujú na miestnej či regionálnej úrovni, začleniť lokálne dopady globálnych rizík do každodenného uvažovania a konania, a tak zmierniť ich dôsledky.
Súčasne bola v projekte iniciovaná a inštitucionalizovaná cezhraničná spolupráca slovenských a ukrajinských plánovačov v prihraničnom slovensko-ukrajinskom území.
Viacero plánov
„Samotná metodika adaptívneho plánovania je určité nóvum, a to nielen pre plánovačov, ale aj pre vedenie miest a obcí. Plánovať a rozhodovať v určitej atmosfére neistoty – nie je vždy jasné, kedy a v akej intenzite sa globálna hrozba prejaví, je omnoho komplikovanejšie, ako sa to robí doteraz. Bude treba zmeniť nielen prístupy, ale aj myslenie a miesto predpokladania budúceho vývoja, na základe minulých trendov bude treba robiť alternatívne scenáre a pripraviť pre ne dopredu viacero variantných plánov a podľa vývoja realizovať ten najvhodnejší,“ povedal Šteiner.
Ako povedal riaditeľ Agentúry pre podporu regionálneho rozvoja Jaroslav Tešliar, treba prehĺbiť vzájomné odborné porozumenie a vytvoriť podmienky pre hlbšiu spoluprácu v oblasti plánovania na slovenskej i ukrajinskej strane.
„Pre podporu spolupráce nielen počas, ale aj po projekte sme vytvorili a formalizovali pracovnú slovensko-ukrajinskú skupinu plánovačov vrátane mechanizmu jej fungovania,“ povedal Tešliar.
Partnerská spolupráca
Projekt Zosúladenie a inovácia plánovania rozvoja prihraničného slovensko-ukrajinského územia realizovali partnerské inštitúcie Agentúra na podporu regionálneho rozvoja Košice, Karpatský rozvojový inštitút Košice, Technická univerzita v Košiciach, Agentúra regionálneho rozvoja a cezhraničnej spolupráce TRANSCARPATHIA Zakarpatskej oblastnej rady v Užhorode, Nórsky inštitút urbánneho a regionálneho plánovania - Univerzita aplikovaných vied, Oslo a Akershus, samospráva S?r-Varanger, Košický samosprávny kraj a Zakarpatská oblastná štátna administratíva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
