Korzár logo Korzár Košice
Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Vytvorili mapy odolnosti na dopady globálnych hrozieb

Mapy sú výsledkom cezhraničného slovensko-ukrajinského projektu.

Ilustračné.Ilustračné. (Zdroj: archív)

KOŠICE. Záverečnou konferenciou nazvanou Nové prístupy k plánovaniu vo svetle pripravenosti na lokálne dopady globálnych hrozieb/trendov v utorok v hoteli Dália v Košiciach vyvrcholil cezhraničný slovensko – ukrajinský projekt Zosúladenie a inovácia plánovania rozvoja prihraničného SK-UA územia (ZIP).

Projekt ZIP je spolufinancovaný z Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky Slovensko – Ukrajina: Spolupráca naprieč hranicou.

Mapy odolnosti na dopady globálnych hrozieb na úrovni obcí, ktoré boli vytvorené v prihraničnej oblasti v siedmich okresoch na Slovensku a troch na Ukrajine, sú výsledkom cezhraničného slovensko-ukrajinského projektu.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

Zosúladenie a inovácia plánovania rozvoja prihraničného slovensko-ukrajinského územia.

V rámci neho vyvinuli a pilotne aplikovali metodiku adaptívneho plánovania.

„Mapy odolnosti na dopady globálnych hrozieb na úrovni obcí, ktoré boli vytvorené v prihraničnej oblasti v siedmich okresoch na Slovensku a troch na Ukrajine, sú dobrým nástrojom nielen pre plánovanie na úrovni obcí, ale aj na regionálnej a cezhraničnej úrovni. Veríme, že poznatky nadobudnuté v projekte budú využité nielen v projektovom, ale postupne aj širšom území,“ povedal jeden z realizátorov projektu profesor Oto Hudec z Technickej univerzity Košice.

Globálne hrozby a riziká

Podľa realizátorov projektu v plánovaní rozvoja územia, aj v rozhodovacích procesoch treba brať do úvahy globálne hrozby či riziká a ich konkrétne lokálne dopady pre mesto či obec.

Skryť Vypnúť reklamu

V súčasnosti sa s týmto aspektom na Slovensku a ani v susedných krajinách prakticky nepočíta, alebo je zanedbávaný.

To má a bude mať za následok škody na ľudskom zdraví, majetku, prírode, ako aj mrhanie verejnými, ale aj súkromnými zdrojmi.

Za podmienok, kedy je veľmi pravdepodobné, že sa hrozby naplnia - napríklad vplyvom negatívnych prejavov zmeny klímy, cenovými energetickými šokmi, sociálnou nestabilitou či nútenou migráciou, musia lokálne samosprávy začať pri plánovaní a rozhodovaní nevyhnutne tieto vedecké scenáre brat do úvahy a proaktívne konať.

Jeden z dôvodov prečo sa tak nedeje, okrem nízkeho uvedomenia si existencie hrozieb a ich lokálnych dopadov, je absolútny nedostatok metodických postupov, ako zistiť zraniteľnosť obcí a miest na jednotlivé globálne hrozby.

Skryť Vypnúť reklamu

Vyvinuli metodiku

Ako uviedol odborný koordinátor projektu Andrej Šteiner z košického Karpatského rozvojového inštitútu, počas devätnásťmesačného slovensko-ukrajinského projektu vyvinuli a pilotne aplikovali metodiku tzv. adaptívneho plánovania, ktorá je využiteľná pri územnom, socio-ekonomickom či sektorovom plánovaní.

Tento prístup, ktorý je na Slovensku, ale aj na Ukrajine unikátny, umožní plánovačom alebo tým, ktorí rozhodujú na miestnej či regionálnej úrovni, začleniť lokálne dopady globálnych rizík do každodenného uvažovania a konania, a tak zmierniť ich dôsledky.

Súčasne bola v projekte iniciovaná a inštitucionalizovaná cezhraničná spolupráca slovenských a ukrajinských plánovačov v prihraničnom slovensko-ukrajinskom území.

Viacero plánov

„Samotná metodika adaptívneho plánovania je určité nóvum, a to nielen pre plánovačov, ale aj pre vedenie miest a obcí. Plánovať a rozhodovať v určitej atmosfére neistoty – nie je vždy jasné, kedy a v akej intenzite sa globálna hrozba prejaví, je omnoho komplikovanejšie, ako sa to robí doteraz. Bude treba zmeniť nielen prístupy, ale aj myslenie a miesto predpokladania budúceho vývoja, na základe minulých trendov bude treba robiť alternatívne scenáre a pripraviť pre ne dopredu viacero variantných plánov a podľa vývoja realizovať ten najvhodnejší,“ povedal Šteiner.

Ako povedal riaditeľ Agentúry pre podporu regionálneho rozvoja Jaroslav Tešliar, treba prehĺbiť vzájomné odborné porozumenie a vytvoriť podmienky pre hlbšiu spoluprácu v oblasti plánovania na slovenskej i ukrajinskej strane.

„Pre podporu spolupráce nielen počas, ale aj po projekte sme vytvorili a formalizovali pracovnú slovensko-ukrajinskú skupinu plánovačov vrátane mechanizmu jej fungovania,“ povedal Tešliar.

Partnerská spolupráca

Projekt Zosúladenie a inovácia plánovania rozvoja prihraničného slovensko-ukrajinského územia realizovali partnerské inštitúcie Agentúra na podporu regionálneho rozvoja Košice, Karpatský rozvojový inštitút Košice, Technická univerzita v Košiciach, Agentúra regionálneho rozvoja a cezhraničnej spolupráce TRANSCARPATHIA Zakarpatskej oblastnej rady v Užhorode, Nórsky inštitút urbánneho a regionálneho plánovania - Univerzita aplikovaných vied, Oslo a Akershus, samospráva S?r-Varanger, Košický samosprávny kraj a Zakarpatská oblastná štátna administratíva.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  7. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  8. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  9. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 31 569
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 29 420
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 989
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 278
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 387
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 021
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 640
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 798
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 489
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 898
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto

Pribudlo 64 obetí Covid-19, zaočkovali 3 892 osôb.

9m
Pľúcny lekár Pavol Pobeha má v súčasnosti najviac práce s pacientmi s koronavírusom.

Ľudia majú dlhodobé následky.

10 h
Plagát nalepený v časti  Tinsley pripomína novoročné želanie namierené proti Slovkom.

Rodená Krompašanka Bibiana: Sme posudzovaní podľa neprispôsobivých.

10 h
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop