Pred 80 rokmi došlo ku katastrofe Hindenburgu.
Bol príčinou katastrofy blesk? Veľká časť pasažierov zahynula.
Nad letiskom Lakehurst došlo k strašlivej leteckej katastrofe.
Veľká nemecká vzducholoď Hindenburg, ktorá zabezpečovala leteckú dopravu medzi Európou a Amerikou, explodovala a zrútila sa na zem.
Vzducholoď dorazila nad letisko v Lakehurste vo večerných hodinách. Na zemi už bolo všetko pripravené na pristávací manéver a ukotvenie obrovského kolosu.
Podľa amerického času bolo sedem hodín večer, keď sa vzducholoď zjavila nad letiskom. Hindenburg postupne klesal a keď bol necelých 100 metrov od povrchu zemského, vzduchom otriasla hrozivá detonácia.
Celú loď pohltili za pár sekúnd obrovitánske plamene. Horiaca masa sa následne zrútila k zemi.
(Kassai Ujság, 9.5.1937)
Pekelný stroj zavinil nešťastie Hindenburgu?
Dr. Eckener, prezident spoločnosti Zeppelin, mal v rozhlase prejav, v ktorom okrem iného hovoril:
„Iba teraz, po náležitom vyšetrení, bude možné určiť príčiny tragického zániku vzducholode Hindenburg. Bude treba preskúmať aj otázku prípadnej sabotáže, na ktorú sa v prvej chvíli myslelo. Vzhľadom k výborným organizačným opatreniam americkej vlády, javí sa tento názor málo pravdepodobný. Skôr ako sabotáž môže ísť o fakt, že pri katastrofe hrali rolu elektrické výboje, ktoré boli spôsobené poveternostnými pomermi."
Reuterov spravodaj oznamuje z Lakehurstu, že kapitán Ernst Lehmann, ktorý bol pri katastrofe vzducholode Hindenburg ťažko zranený, zomrel.
Tým vzrástol počet obetí na 31. Tragédiu vzducholode prežilo dosiaľ len 67 osôb.
Vojenský výbor amerického senátu schváli osnovu zákona, ktorou sa umožňuje predaj a vývoz nehorľavého héliového plynu, ktorého užitie by vraj, ako tvrdia odborníci, bolo zabránilo katastrofe vzducholode Hindenburg.
Osnova zákona povoľuje vývoz takého množstva hélia, aby nemohlo slúžiť vojenským účelom. Toto povolenie vývozu musí byť schválené ministerstvom námorníctva, vojny a vnútra.
Vzducholoď na ceste do USA. (zdroj: knižný fond VKJB)(Novosti, 9.5.1937)
Sabotáž?
Podľa verejných správ z Ameriky kolujú povesti, že katastrofu vzducholode Hindenburg treba pričítať sabotáži protinacionalistických živlov.
Gróf Zeppelin, synovec nemeckého vynálezcu, ktorý je toho času v Spojených štátoch za obchodnými záležitosťami, vyslovil v Chicagu v rozhovore s novinármi mienku, že snáď ide o sabotáž.
Dr. Eckener, budovateľ nemeckých vzducholodí vyhlásil k zástupcovi Reuterovej kancelárie, že príčinou katastrofy vzducholode Hindenburg je pravdepodobne sabotážny čin. Dr. Eckener vraj dostal už niekoľko anonymných výhražných listov, ktoré ho varovali pred pristátím vzducholode v Lakehurste.
Podľa posledných správ z New Yorku i z Nemecka, počet obetí sa kolíše medzi číslicou 36 až 38.
Dve ťažko popálené osoby zomreli v nemocnici.
Nemecká vzducholoď Hindenburg. (zdroj: knižný fond VKJB)(Novosti 8.5.1937)
Katastrofa nemeckej vzducholode
Novú nemeckú vzducholoď „Hindenburg" postihla na americkom letisku pri pristávaní katastrofa.
Po svojom príchode na americkú pôdu zakrúžila nad New Yorkom a odletela nad letisko Lakehurst.
Keď sa približovala k prístavnému stožiaru, nastal strašlivý výbuch a celá vzducholoď zmizla v mori plameňov. O niekoľko minút sa zrútila horiaca na zem.
Na vzducholodi bolo 97 osôb, z ktorých sa zachránilo 64 a zahynulo 33.
Okrem toho zahynul ešte jeden muž pri záchranných prácach. V nemocnici podľahli ťažkým popáleninám ďalšie tri osoby.
Aj kapitán vzducholodi podľahol ťažkému zraneniu.
Súdi sa, že zánik vzducholode „Hindenburg" zavinil elektrický výboj, spôsobený poveternostnými podmienkami, lebo celú cestu vzducholode križoval na oblohe blesk za bleskom.
(Gazdovské noviny 14.5.1937)
Osudná „jednadvatsiatka"
New York bol posledný mestom, ktoré ešte videlo živých cestujúcich Hindenburgu.
Obrovská vzducholoď letela veľmi nízko nad New Yorkom a okolo mrakodrapu Empire State Building, kde boli ľudia na vežičkách tak blízko vzducholode, že mohli jasne vidieť tváre pasažierov.
Táto posledná cesta bola dvadsiata prvá, ktorú vykonal Hindenburg za posledný rok do Spojených štátov.
O 15. hod. zakrúžila nad New Yorkom a len potom zamierila do Lakehurstu, kde sa stala strašlivá nehoda.
(Novosti 8.5.1937)
Zdesenie v Nemecku
Výbuch vzducholode Hindenburg vyvolal na úradných miestach v Nemecku a v nemeckých leteckých kruhoch opravdivé zdesenie.
Rozhlasové stanice okamžite zastavili vysielanie, keď správa o katastrofe došla do Berlína.
Ministerstvo letectva zachováva zatiaľ o príčinách katastrofy mlčanie, vyhlasujúc, že treba vyčkať výsledok vyšetrovania, ktoré ihneď zaviedlo v súčinnosti s americkými inštanciami.
Ríšske ministerstvo propagandy oznámilo trúchlivú správu hneď ríšskemu kancelárovi Hitlerovi.
Katastrofa nemeckej vzducholode Hindenburg ochromila nemecké letecké kruhy.
Vo Friedrichshafene sa vyhlasuje, že letecká spoločnosť Zeppelinova mala v úmysle v budúcej sezóne zdvojnásobiť rozsah dopravy do Ameriky. Panuje však obava, že táto katastrofa bude mať vážne obchodné následky.
(Novosti 8.5.1937)
Horiaca vzducholoď na fotografii z dobových novín Kassai Ujság. (zdroj: Kassai Ujság)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
