Čo písali košické noviny za prvej republiky

K otázke premiestnenia trhovísk v Košiciach

Predseda obchodného spoločenstva košických trhových predavačov a trhovníkov nám zaslal prípis, v ktorom žiada našu redakciu, aby uverejnila sťažnosti trhových predavačov s ohľadom na pripravované zmeny trhovísk v Košiciach. Najprv žiadajú, aby bulharskí záhradníci v Košiciach ako producenti mali vyhradené svoje miesto a aby títo ako jednotlivci, nemali práva predávať na niekoľkých uliciach mesta naraz, lebo na takýto spôsob sú domáci živnostníci utláčaní.

S ohľadom na plány premiestnenia trhovísk z Hlavnej ulice na Kováčsku, namietajú trhovníci, že tým sa nezjedná náprava, lebo táto ulica je na trh ešte menej vhodná ako Hlavná ulica. Je totiž priúzka a z ohľadom na nebezpečenstvo vznikajúce so stupňujúcou premávkou, je táto pomerne rovnako frekventovaná, takže ani tu nebude kupujúce obecenstvo v bezpečí. Protestujú taktiež proti odstraňovaniu pouličných predajní, tzv. „pajt" a navrhujú, keďže ide o estetický vzhľad mesta, aby boli tieto predajne zariadené podľa ustáleného jednotného štýlu.

Predkladáme tieto ponosy a návrhy k úvahe verejnosti a najmä povolaným činiteľom, rozhodujúcim o správe mesta.

(Slovenský východ 8.5.1928)

Na trhu v Košiciach. (zdroj: zbierka pohľadníc VKJB)

Lietajúci človek

Z Ameriky do Londýna prišiel Hlouen-Son, všeobecne nazývaný vtáčkom. Na oceľových krídlach, ktoré sám skonštruoval lieta skutočne ako vták. Prvý raz pri skúške svojho vynálezu Hlouen-Son vzniesol sa na lietadle do výšky 3000 metrov, kde si priviazal k rukám oceľové krídla a k nohám kormidlo. Potom sa vrhol hlavou dolu. Do výšky 500 metrov padal ako kameň, ale potom vzpriamil krídla a lietal hore dolu ako vták. Takéto lety opakoval mnoho ráz. Podľa úsudku odborníkov Hlouen-Sonovi sa podarilo skonštruovať krídlo, na ktorých je možné skutočne lietať. Hlouen-Son prevedie v Londýne niekoľko letov nad hlavným mestom a v iných anglických mestách.

(Slovenský východ 8.5.1936)

Košické dostihy

Východoslovenský jazdecký klub v Košiciach usporiada za spoluúčasti 5. dragúnského pluku, 111. delostreleckého pluku, delostreleckého oddielu z Vranova, Sokola a Sedliackej jazdy od 8. do 10. mája okrskové jazdecké závody na nádvorí košickej Sokolovne na Tyršovom nábreží. V piatok 8. t. m. o 8. hod. ráno drezúra military, o 15. hod. jazda military, v sobotu 9. t. m. o 14. hod. skok a kombinovaný skok, v nedeľu 10. t. m, o 9. hod. skok military, o 14. hod. skok štyroch družstiev o putovnú cenu dr. Ivana Štefánika. Potom minútový skok o iné.

(Slovenský východ 8.5.1936)

Záhadný prípad na fare

Dres ráno na svitaní sa odohral na rímskokatolíckej fare v Bôrke pri Rožňave záhadný prípad. Asi o pol 3. hod. zazneli z fary dva výstrely. Niekoľko ľudí zo susedstva, ktorí výstrely počuli, išli na faru v mienke, že sú tu snáď lupiči. Búchali na dvere a okná a keď sa nik z vnútra neozýval, vylomili dvere. Keď vkročili do kuchyne, našli na podlahe v krvi ležať 42 ročnú kuchárku Helenu Mihokovú. Bola strelená do žalúdka. Vedľa nej ležal browning z ktorého bolo vystrelené a v kuchyni stál rozrušený farár Jozef Mihályi. O prípade bolo vyrozumené četníctvo v Krásnohorskom Podhradí a biskupský úrad v Rožňave. Ešte pred príchodom četníkov prišiel autom tajomník biskupského úradu a odviezol so sebou farára Mihályiho do Rožňavy. Okolo pol deviatej hodiny odvážali rožňavskí četníci farára Mihályiho do väzby okresného súdu. Bol zatknutý na rozkaz vyšetrujúceho sudcu, lebo sa priznal, že kuchárku Mihokovú postrelil. Či ide o nešťastie, sa dosiaľ nedalo zistiť, lebo Mihoková, ktorá je v rožňavskej nemocnici, je stále v bezvedomí a je málo nádeje na záchranu jej života.

(Slovenský východ 10.5.1936)

Kúpele Carmen Silva

„Levný" pobyt u Čierného mora v kúpeľoch Carmen Sylva v Rumunsku. Dvojaké kúpanie - v mori a v jazere. Voda jazera obsahuje 56 % liečivých solí. Krásna morská pláž. Ubytovanie vo vilách. Penzia v júni a septembri 23 Kč, v júli a v auguste 26 Kč denne. Informácie a prospekty Jozef Šťovíček, Košice. Telefón č. 3823.

(Slovenský východ, 10.5.1936)

Sto mŕtvol v rybníku

Veľké vzrušenie spôsobila v celom Japonsku správa o podivnom jednaní tokijského krematória, ktorá len teraz vyšla najavo. Rodina bohatého obchodníka odovzdala krematóriu mŕtvolu svojho príslušníka so žiadosťou, aby bol pochovaný ohňom. Rodina však obdržala popol tak rýchlo, že sa jej to zdalo nápadné, zaniesla preto popol do chemického laboratória so žiadosťou o jeho rozbor. A tu sa zistilo, že nejde o popol zo spáleného ľudského tela, ale o obyčajný drevený popol. Polícia zahájila ihneď najprísnejšie vyšetrovanie, ktoré malo prekvapujúci výsledok. V blízkom rybníku za krematóriom bolo nájdených vyše 100 mŕtvol, ktoré boli odovzdané ku spáleniu, ale spálené neboli. Správa krematória sa konečne doznala, že mŕtvoly nemohli byť spálené, lebo vraj bolo denne priveľmi mnoho mŕtvol odovzdávaných ku pohrebu ohňom. Preto riaditeľ krematória prišiel na myšlienku hodiť mŕtvoly jednoducho do rybníka. Pozostalým potom odovzdávali drevený popol. Riaditeľ krematória a desať zriadencov bolo zatknutých.

(Slovenský východ 11.5.1928)