KOŠICE. Niekto ich považuje za bláznov, ďalší priam za sektu alebo rebelov. Rodičia, ktorí sa rozhodli učiť deti doma, pritom chcú len to, aby ich dieťa prežilo spokojné detstvo, prirodzene naplnené poznatkami bez stresov zo známok alebo skúšania.
Aj keď je domáce vzdelávanie na Slovensku stále v plienkach a nie je pre každého, kto sa na to dal, neľutuje. Tak ako Mária Rašková, ktorá svoje dve deti učí doma takmer štyri roky.
V tom lepšom prípade vás škola bavila, bez problémov ste zapadli do kolektívu, mali ste chápavých učiteľov a vedomosti, ktoré ste nadobudli sústavným niekoľkoročným vzdelávaním dodnes využívate.
V tom horšom bola pre vás škola peklo. Z akéhokoľvek dôvodu. No vy, ani vaši rodičia nezmohli nič, akurát horekovať nad systémom, ktorý sa odmieta prispôsobiť dobe.
Nespokojní boli aj v rodine Márie Raškovej z dedinky neďaleko Košíc. Ani ona, ani jej manžel však nie sú povahy, aby to vydržali dlho, a tak veľmi skoro prešli od slov k činom. Teda presne v momente, keď ich dcéra okúsila tri škôlky a jednu základnú školu.
Dieťa vraj treba zlomiť
Mária s manželom vychováva desaťročnú Karinku, osemročného Šimona a dvojročného Andreja.
„Obe staršie deti chodili do škôlky. Karinku som tam dala pod tlakom okolia. Veď už má tri rôčky, nech ide. Bola to škôlka vo vedľajšom bloku a chodila len na doobedia. Nevydržali sme ani prvý týždeň,“ začína príbeh, ako sa dostala k domácemu vzdelávaniu Mária.
„Bola to úplná tragédia. Plakávala, nemohla som sa na to pozerať. Nie som typ rodiča, čo necháva deti vyplakať. Aj ja keď plačem, tak mám na to dôvod a keď dieťa plače, tiež má na to dôvod, len to možno nevie vyjadriť. Najviac ma hnevalo, ako mi učiteľky hovorili, že dieťa treba zlomiť.“
Škola na druhý pokus
Napokon s dcérou zostala Mária doma, keďže bola na rodičovskej dovolenke s prostredným synom Šimonom.
Po roku sa však rozhodla vyskúšať škôlku znova, no už si dala na jej výbere záležať.
Napokon bola vyhovujúca až tá tretia, kde sa Karinke páčilo a celej rodine sa zrazu uľavilo.
Nie však nadlho: „Nastal čas zápisu do základnej školy. Keďže škôlka pokračovala aj školou, zapísali sme ju tam, no ešte cez prázdniny som sa dozvedela, že rodičia tam nie sú spokojní a deti z nej vyberajú, tak som to vzala z kratšej cesty a zapísala ju do inej, súkromnej. V triede malo byť desať detí, no nakoniec ich bolo sedemnásť,“ vysvetľuje Mária.
Lebo pani učiteľka povedala
Svoje skúsenosti so škôlkami a školami mamička definuje jasne: „Medzi škôlkami sa ešte ako-tak dá vyberať, so školami je to však horšie. Stáva sa mi, že aj keď fotím, klienti sa ma pýtajú, kam chodia moje deti do školy, lebo oni sami sú nespokojní a hľadajú nejaké riešenie.“
Karinka napokon chodila do prvej triedy pol roka.
„Doma bola nervózna. Plačlivá. Cítila povinnosť, že ak nejakú úlohu dostala, tak ju musí spraviť, akokoľvek je nezmyselná. S tým som veľmi bojovala, či to musí spraviť, lebo to nariadila pani učiteľka alebo preto, že v tom vidí nejaký zmysel.“
Homeschooling
Nezmyselné učebné osnovy hnevajú Máriu zo všetkého najviac: „Videla som seba, ako som sa učila na základnej škole HDP Juhoslávie a keď sa ma niekto opýtal, na čo mi to treba, odvetila som, že na písomku.“
Nespokojnosť sa v rodine stupňovala a poľavila, až keď obe deti ochoreli po zimných prázdninách a zostala s nimi takmer mesiac doma.
„Aj kvôli svojej práci - foteniu som rada zbierala inšpiráciu na zahraničných stránkach a tam som niekoľkokrát zazrela slovíčko homeschooling, teda domáce vzdelávanie. Vtedy som si povedala, že však jasné, Amíci, u vás je to možné, ale u nás nikto ani nevie, čo to je,“ smeje sa Mária.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
