Čo v roku 1927 načali bratia Schusterovci, možno nestopne ani vodovod u parecízskych Indiánov. Aby sa výpravy do Brazílie dočkala aj piata generácia rodiny exprezidenta a exprimátora Košíc, na to si ešte počkáme nejaký ten piatok.
Keď šiel v roku 1991 Rudolf Schuster na výpravu do Brazílie po stopách svojho otca a strýka, asi netušil, že sa do džungle vráti ešte dvakrát.
Štyri generácie Schusterovcov v najväčšej juhoamerickej krajine mapuje výstava v Slovenskom technickom múzeu. Fotografie sú zoradené v štyroch miestnostiach samostatne.
„Prvú expedíciu mapujú filmy alebo kópie filmov, druhú výpravu som poňal dokumentačne, pri tretej som už rozmýšľal aj nad iným druhom fotiek a naplno sa to prejavilo počas štvrtej výpravy, keď som sa snažil aj o iný, umeleckejší spôsob zachytávania okamihov,“ vysvetľuje exprezident Rudolf Schuster obsah fotografií.
Riziko povolania
„Táto výstava je nostalgická, každá fotka mi pripomína okamih vzniku. Nie každá sa rodila ľahko, za niektorou som chodil dlho a niektoré sa ani nepodarili. To je riziko podnikania,“ sprevádza nás Schuster jednotlivými zábermi.
Zachytávajú prírodu, faunu a flóru, unikátne zábery krokodílov či jaguára, ktorý je bližšie, ako je bezpečná vzdialenosť od šelmy.
„Pán prezident je pri fotení odvážny možno až viac, ako by bolo zdravé,“ komentuje fotky Eugen Labanič, riaditeľ múzea.
Brazília je prezidentovi blízka z prozaických dôvodov.
„Pre našu rodinu je druhou najbližšou krajinou. Strýko Ján Benedik nahovoril v roku 1927 môjho otca a svojho mladšieho brata, aby išli do Brazílie pracovať, ale v kútiku svojho srdca mal už pripravenú expedíciu do brazílskej džungle,“ priblížil exprezident dôvody vrúcneho vzťahu jeho rodiny k Brazílii.
Po prvej expedícii, v ktorej traja Medzevčania strávili v džungli osem mesiacov namiesto plánovaných troch, sa k parecízskym Indiánom vrátil Rudolf Schuster v roku 1991, keď bol veľvyslancom ČSFR v Kanade.
Schusterova dcéra: Do vody k piraniam a krokodílom sa mi skákať nechcelo Čítajte 
Najmladšia generácia. Vnučka Petra musela dedka dlho prehovárať. (zdroj: Peter Bercik)Bez povolenia k Indiánom
„Náhodou som vtedy na benzínovej stanici stretol jedného z parecízskych Indiánov. Predával luky a šípy, tak som mu povedal, že kúpim všetko, keď ma odvedie k nim do pralesa. On mi hovorí, nemôžem, nemáte povolenie. Začal som ho prehovárať, a zlomil som ho, keď som mu vysvetlil, že môj otec tu bol s nimi v 1927. roku. Spali sme potom pri nich v aute so strachom, čo sa stane, keď nás tam objavia bez povolenia, ale dobre sa to skončilo. Teraz, keď sme boli štvrtýkrát, tak to už sme išli ako do rodiny,“ smeje sa Schuster.
V 2001, len rok po ťažkej chorobe, išiel do vnútrozemia Brazílie s treťou generáciou, synom, dcérou a manželkou.
Štvrtú návštevu v roku 2014 iniciovala vnučka, ktorá si cestu do Brazílie po stopách predkov vybrala namiesto darčeka k 21. narodeninám.
Nedochádzalo pri vyše mesačných putovaniach k ponorkovým chorobám?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
