KOŠICE. Keď chodila denne okolo väznice na Floriánskej ulici, začala uvažovať, ako to tam asi funguje. Keďže premýšľanie sa jej málilo, rovno tam zašla a napokon sa dohodla na spolupráci.
V tom čase moderátorka Rádia Košice, dnes bratislavského Rádia Vlna. Košičanka a momentálne študentka žurnalistiky v Bratislave Alžbeta Hudáková.
Košice pozná ako dôvernú kamarátku. Všetky uličky, nádherné budovy, chrám, obľúbené kaviarne, dokonca pozná lukratívne autobusové zastávky v tieni, kde v lete nepáli slnko.
No cestou do Rádia Košice, kde v tom čase pracovala, pravidelne prechádzala, vraj ako slepá, okolo väznice.
"Jedného dňa, krátko pred Vianocami, som uvažovala pri ceste do rádia nad tým, čo tam asi robia, ako budú odsúdení prežívať sviatky," spomína Alžbeta, dnes už študentka žurnalistiky v Bratislave.
"V rámci školského projektu som oslovila riaditeľa Gerberyho, či by bolo možné zrealizovať v ústave mediálnu prednášku. Povedal, že sa mám zastaviť na kávu a preberieme to. Káva bola asi veľmi chutná, lebo napokon sme prednášku o médiách zrealizovali. A téma odsúdených zaujala. Povedali mi, že majú vlastný časopis, ktorý môžu v rámci ústavu vydávať. No zdôverili sa, že im chýba hnacia sila, nejaký mentor z odboru."
Viac Alžbeta, ktorá o sebe prezrádza, že na viacerých fotkách z detstva má v ruke mikrofón, počuť nepotrebovala. Ako päťročná síce absolvovala konkurz do relácie Táraninky, kam ju napokon nevybrali, no skúseností neskôr nazbierala až-až.
Keďže má rada vlastné vymyslené a vyrobené veci, najviac jej dali mimoškolské aktivity.
Začínala v internátnom Rádiu PaF v Prešove, kde svoje pôsobenie ukončila ako vedúca moderátorov. Súčasne praxovala v Rádiu Košice ako moderátorka, redaktorka i technička.
Tak prečo by nemala na to, aby ako mladá baba, viedla chlapov, hoci aj väzňov...
"Neváhala som ani sekundu a sama dodnes netuším, čo ma vlastne priviedlo do tých priestorov a k týmto konkrétnym ľuďom. Možno majú ženy naozaj nejaký zmysel navyše, intuíciu, ktorá ich môže zaviesť na veľmi zaujímavé miesta. Myslím, že nejako takto to bolo aj v tomto prípade," spomína Alžbeta.
Rodičia ju neodhovárali, nechali jej voľnú roku a tiež boli zvedaví, ako sa to všetko vyvinie.
Vydávali Okno
Alžbeta začínala so skupinou asi desiatich mužov z diskusného krúžku, u ktorých pedagógovia postrehli určitý kredit a potenciál. Krúžok viedla pedagogička Monika Nižníková, ktorá na stretnutiach s odsúdenými hovorila o rôznych témach.
Podľa Alžbety to bol silný prvok psychohygieny, ktorá je v tomto prostredí mimoriadne dôležitá. Hneď na začiatku si všimla, že každý z chlapcov, ako ich ona nazývala, je úplne iný a odlišný
. Stretávali sa každý piatok popoludní, keď im aj Alžbete v práci „padla".
"Debatný krúžok sa časom pretransformoval na redakčný, keďže chlapci si v ústave vydávali časopis s názvom Okno. Pýtala som sa ich, ako by si predstavovali jednotlivé stretnutia redakčného krúžku, a ktoré témy ich zaujímajú. No ich zaujímalo všetko. A tak sme aj krúžok viedli. Vždy sme hovorili o všetkom, čo ich zaujíma v oblasti médií, či už novín, rádia, televízie, spravodajstva a podobne."
Samozrejme, medzi členmi krúžku boli odsúdení aj za mimoriadne závažné trestné činy. Dílerstvo drog, podvody, zabitie...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
