KOŠICE. Minulý týždeň sa slovenskému horolezcovi Petrovi Hámorovi podaril obrovský úspech. Vyliezol na svoju štrnástu osemtisícovku, čím sa mu podarilo uzatvoriť Korunu Himalájí.
Takto sa označuje štrnásť najvyšších vrcholov sveta.
Priekopníkom slovenského horolezectva, ktorý ukázal všetkým ďalším Slovákom, že svoje sny si môžu plniť, bol Košičan Jozef Psotka.
Pred 33 rokmi vystúpili na Mount Everest prví dvaja Slováci.
Jedným z nich bol práve Psotka, ktorý, žiaľ, pri zostupe zahynul.
Lezecká maturita na Hokejke
Kým iní chlapci naháňali futbalovú loptu a lozili po stromoch, malý Jozef Psotka liezol po kopcoch.
Začínal na Jánošíkovej bašte pri Kysaku, no okúsil aj Zádielsku dolinu a napokon aj tatranské končiare. Vždy sníva, že raz okúsi Alpy, Kaukaz a Himaláje.
Práve leto po maturite na Gymnáziu Šrobárova bolo to najlepšie.
Úspešné ukončenie strednej školy oslávil výstupom na západnú stenu Lomnického štítu, legendárnou cestou Hokejka.
Po Tatrách sa mohol to leto štverať koľko len chcel, nadobúdal skúsenosti a spoznával ďalších milovníkov tohto adrenalínového koníčka.

Košičan v Bratislave
V Košiciach začal študovať na Vysokej škole technickej a v tom čase sa podieľal na vzniku horolezeckého oddielu TJ Slávia VŠT Košice.
Elektrotechnika sa však v tom čase mohla študovať na Slovensku len v Bratislave, preto prestúpil na Slovenskú vysokú školu technickú (SVŠT).
Po úspešnom absolvovaní štúdia na elektrotechnickej fakulte zostal na nej už inžinier Jozef Psotka pôsobiť ako odborný asistent a podieľal sa na fungovaní jej horolezeckého oddielu.
Často sa zdržiaval na Zbojníckej chate a Chate pod Rysmi v Tatrách. Pomáhal stavať Kežmarskú chatu pri Bielom plese, ktorá neskôr vyhorela.
Inicioval stavbu chaty horolezeckého oddielu Slávie SVŠT neďaleko Štrby, ktorá v súčasnosti nesie jeho meno.

Výnimočná osobnosť
Každý, kto ho poznal, vysoko uznával ľudské i horolezecké kvality Juzeka, pod touto prezývkou známeho v kruhu milovníkov hôr.
Bol členom horolezeckého spolku IAMES (idealizmus, alpinizmus, mravnosť, etika, solidarita).
V duchu jeho ideí zachránil na švajčiarskom Matterhorne život dvom horolezcom, tretí, Stanislav Lednár, zahynul pri výstupe.
Pre zlé počasie sa nikto neodvážil ísť na pomoc a ani najskúsenejší švajčiarski horskí vodcovia, ktorí pozorne sledovali ďalekohľadmi Psotkov boj o záchranu kolegov neverili, že sa mu to podarí.
Pritom za sebou mal úspešný výstup Bonattiho cestou.

Najstarší, no najlepšie pripravený
V roku 1971 bol kľúčovým členom československej himalájskej expedície na Nanga Parbat, v rokoch 1973 a 1976 na Makalu.
Na tretí najvyšší štít Zeme, himalájsku Kangčendžongu (8 586 metrov), vystúpil veľmi ťažkou japonskou cestou bez kyslíkového prístroja v roku 1981, keď s Ľudovítom Záhoranským vytvorili československý výškový rekord.
Psotka mal už vtedy 47 rokov.
Keď sa o tri roky neskôr rozhodol zúčastniť prvej československej expedície na Mount Everest, nie každý veril jeho fyzickej sile.
Najbližší priatelia však hovoria, že zo všetkých účastníkov expedície mal najlepšiu kondíciu.

Varovný prst
Na veľké a nemilé prekvapenie však Psotka ako jediný zo všetkých neletel lietadlom do Indie, pretože z neznámych príčin nedostal včas nepálske vízum, ale doslova sa pretrmácal tisíce kilometrov v nákladnom aute s výstrojom a potravinami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári