KOŠICE. Doktor, inžinier, magister a iné tituly pred či za menom zazneli na promóciách v aule Technickej univerzity Košice pri pozývaní absolventov Univerzity tretieho veku, aby si prišli prevziať osvedčenie o skončení záujmového štúdia.
Dovedna 189 mien ľudí, ktorí už v živote niečo dokázali a teraz prejavili odhodlanie opäť sa vzdelávať aj v pokročilejšom veku.
Zdalo sa jej to smiešne
Neotvoria sa vám brány svetoznámych firiem, nesľubuje to horibilné zárobky ani cestu ku sláve. A predsa sa z tvárí absolventov dalo čítať nadšenie. Mnohí z nich sa na promócie ani pôvodne nechystali.
„Zdalo sa mi to smiešne, veď to nie je naozajstná vysoká škola. Ale syn mi hovorí: ´Nezoberieš ma na svoje druhé promócie?´ Aj manžel bol za, tak som zavolala aj sestru so švagrom,“ hovorí Zuzana Potančoková, ktorá skončila odbor psychohygiena.
„Bola som zo seba veľmi prekvapená, keď zazneli fanfáry, ostala som úplne dojatá, taký slávnostný pocit som mala, až do plaču mi bolo,“ priznáva sa Magdaléna Kováčová, absolventka informatiky a informačných technológií, ktorá tiež nemala v pláne prísť na promócie.
„Keď ma rodina presvedčila zúčastniť sa na tejto slávnosti, opýtala som sa, či mi chystajú aj darček. Mala som vyhliadnutý taký dobrý odšťavovač,“ smeje sa Zuzana. Tak predsa štúdium prináša aj hmotný zisk.
Štúdium je ako droga
So školou nekončím, pokračujem ďalej, bolo počuť z viacerých strán.
Štúdium na Univerzite tretieho veku, ktorá má troch garantov – Technickú univerzitu v Košiciach, Univerzitu veterinárskeho lekárstva a farmácie a košickú Podnikovo-hospodársku fakultu bratislavskej Ekonomickej univerzity – trvá tri roky.
Prvý je spoločný pre všetkých, potom si vyberú odbor a dva roky ho študujú.
Súčasní absolventi mali na výber informatiku a informačné technológie, stavebníctvo a architektúru, psychohygienu, dejiny umenia, psychológiu, medicínu, právo a anglický jazyk.
Nejeden už končil druhý alebo tretí odbor a má v pláne ďalší.
„Teraz som absolvovala informatiku, predtým angličtinu. Mám rodinu v Anglicku, tak som sa chcela trochu zdokonaliť. A informatiku, lebo robím doma na počítači a nie všetko som vedela. Mnoho vecí som sa naučila. Vnúčatá to ovládajú lepšie, tak aspoň držím krok s nimi, aj keď určite toho vedia viac,“ komentuje svoje štúdium Margita Foberová, bývalá pracovníčka knižnice.
Pre ňu bolo o to náročnejšie, že dochádzala z Vranova nad Topľou. A ako skonštatovala, najmä v zime to nebolo príjemné, lebo autobus z Vranova odchádzal ráno už o šiestej. Neodradilo ju to a od septembra bude pokračovať v štúdiu psychohygieny.
Jeho absolventka Zuzana Potančoková aj s kamarátkami, ktoré spoznala na univerzite, plánuje pokračovať štúdiom geoturizmu. A manželia Pavlíkovci si tiež našli ďalšie oblasti záujmu.
Študuje celá rodina
V aktívnom veku Vlasta Pavlíková učila deti na 2. stupni základnej školy, manžel Jaromír bol v armáde a pôsobil aj ako prednosta krajského školského úradu.
Ona teraz skončila psychohygienu a pokračovať chce na odbore geoturistika. On skončil informatiku a buď v nej bude pokračovať, alebo sa dá na anglický jazyk.
„Nechceme len sedieť doma, chceme byť aktívni a vzdelávať sa. Psychohygienu som si vybrala, aby som sa vedela postaviť k životu, k sebe samej, k iným ľuďom. Myslím, že mi to pomôže ľahšie znášať tie zaťažkávajúce situácie,“ vysvetľuje manželka.
„Pracoval som v centre simulačných technológií, kde sa využívala informatika a informačné technológie, a aj do života sa mi vedomosti zídu. V tejto oblasti je stále niečo nové a mám možnosť dozvedieť sa to,“ dopĺňa Jaromír.
Manželia mali podporu aj od rodiny. Synovia síce nežijú v Košiciach, ale Martin z Bratislavy aj s manželkou Jarmilou, ktorí prišli rodičom na promócie, im vyjadrili svoj obdiv. Sami by si nevedeli predstaviť, že by sa vrátili do školských lavíc.
Nie je to ako za mlada
Pamäť v seniorskom veku už neslúži tak ako za mlada. Mohlo by sa zdať, že štúdium bude o to náročnejšie. V porovnaní s vysokoškolákmi ale vlastne o nič nejde a navyše aj vzťahy sú úplne odlišné.
„Bola tam taká rodinná atmosféra. Nebrali sme to tak, že ja som niekto, všetko sme tam boli vzdelaní ľudia na rovnakej úrovni. Navzájom sme si tykali, aj s našou garantkou. O to to bolo lepšie, ľahšie a úprimnejšie,“ hovorí pani Pavlíková.
A manžel ju doplnil: „Aj vekovo to je úplne iné. Napríklad prednášajúci bol mladší ako ja. Dokonca ma učil aj môj bývalý študent. Niekedy mali oni rešpekt pred nami. Vždy hovorili, že aj oni sa učia od nás.“
Ale nemožno povedať, že by seniori štúdium brali na ľahkú váhu. „Pamäť naozaj nemáme ako v mladosti. Ale napríklad, keď sme absolvovali prvý ročník psychohygieny, boli sme s kamarátkou na relaxačnom pobyte v Piešťanoch. Zobrali sme so sebou texty a vážne sme sa učili. Po večeroch sme si opakovali. Práve v tom čase ale boli záverečné testy, tak sme potom museli na ne ísť samy. Nedalo sa opisovať, bolo naozaj dobre, že sme sa pripravovali,“ konštatuje Zuzana Potančoková.
Podporujú sa navzájom
Absolventom prišli zablahoželať manželia či manželky, deti, vnúčatá. Mamu a starú mamu mali medzi nimi aj Jozef Lévay s dcérou. Pani Kamila, ktorá bude mať 67 rokov a stále pracuje, teraz skončila štúdium dejín umenia a škole sa upísala na ďalšie dva roky.
„Splnila si svoj sen o vysokoškolskom štúdiu. Tak, ako ona fandila kedysi nám, keď sme boli na vysokej škole, tak sme teraz my fandili jej,“ vysvetľuje syn Jozef.
Pani Magda Kováčová sa chcela vyrovnať rodine. „Dcéra učí informatiku, jedna vnučka študuje informatiku, druhá je v tom tiež doma. Ja som bola čierna ovca. Vybrala som si ju aj preto, že v dnešnom čase sa už bez nej nedá. A aby som bola v kontakte so svetom. S počítačom som nikdy nepracovala, učila som na základnej umeleckej škole.“
Keď potrebovala pomoc, našla ju aj u vnučky Katky: „Babka sa pýtala najmä na internet. Také základné veci zvládala, ale stalo sa, že občas niečo nevedela, tak sa opýtala.“
Zrodili sa nové vzťahy i priateľstvá
Študenti sa na prednáškach stretávali raz za dva týždne. A nehltali len nové vedomosti. Bola to príležitosť aj na zaujímavé stretnutia a nové kontakty.
„Boli sme taká skupina – päť dievčat. Vždy po skončení sme išli na obed. Teraz sme si sľúbili, že aj naďalej sa budeme stretávať. Napríklad jedna ide na liečenie, tak ju pôjdeme navštíviť. Pôjdeme spolu na kávu alebo na nejaké kultúrne podujatie,“ plánuje Zuzana.
„Tancujem v Diamante a podarilo sa mi dve spolužiačky zlanáriť, tiež budú tancovať,“ hovorí Vlasta Pavlíková.
Manžel spieva v spevokole. „Potrebujeme harmonikára, a zdá sa, že sa tu našiel,“ uzatvára.
Medzi podmienkami pre prijatie na Univerzitu tretieho veku je okrem ukončeného stredoškolského štúdia s maturitou aj vek – oficiálne od 40 rokov.
Väčšinou sú ale študentmi šesťdesiatnici či sedemdesiatnici. Najstaršou absolventkou je osemdesiatnička Libuša Lopejská.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
