KOŠICE, TERCHOVÁ. Na jubilejnom ročníku čoraz obľúbenejšieho podujatia zanechali výraznú stopu aj Košičania – mužstvo s názvom Košické lekváre pri premiérovej účasti vybojovalo druhé miesto.
Nápad vznikol pri poháriku
„Nápad ísť na tieto majstrovstvá sa zrodil úplne spontánne. Ako to býva zvykom, pri poháriku sme diskutovali o jedení a jedlách a z toho to vzišlo. Keďže bol v našej partii aj profesionálny, a musím povedať, že vynikajúci kuchár, bolo rozhodnuté,“ hovorí o vzniku netradičného košického tímu jeden zo zakladateľov Igor Rudik.
Poslali prihlášku do Terchovej a napokon pod názvom Košické lekváre vycestovali v tomto, viac ako zaujímavom zložení – Igor Rudik, zememerač na železnici, Michal Šašák, súkromný podnikateľ, Peter Babčanský, bývalý hádzanár a súkromný podnikateľ, a napokon Martin Hátraš, kuchár, ktorého možno viacerí Košičania poznajú z niektorých košických reštaurácií.
Stihli sa zaregistrovať v termíne, ale vôbec nevedeli, do čoho idú.
„Pozerali sme na internete nejaké záznamy z minulých rokov, študovali propozície. Nebolo nám až do príchodu do Terchovej vôbec jasné, čo nás vlastne čaká,“ hovorí Michal Šašák.
Hlavne kvalitné suroviny
Vedeli len jedno. Musia zohnať všetky suroviny a potom je to už len na kuchárskom umení.
„Niesli sme si so sebou vlastné zemiaky, bryndzu sme zháňali pri Lučenci, aby bola kvalitná, slaninu znova u domáceho dodávateľa. Kvalita je kvalita a v prípade jedál, ako sú bryndzové halušky, to platí viacnásobne,“ približuje prípravy Peter Babčanský.
Nakoniec prišiel deň D, posledná májová sobota, a Košické lekváre stáli v známom terchovskom amfiteátri pred neľahkou úlohou.
„Vedeli sme, čo nás asi čaká. Vedel som, že musíme mať jedného šéfa, ktorý varí, a ostatní budú len pomocníci. Podarilo sa nám v dobrom čase očistiť osem kíl zemiakov, hoci sme toľko ani nepotrebovali, a rozhodlo možno aj to, že sme akosi podvedome skoordinovali prácu pri metaní halušiek. Ja som natieral cesto na denká a podával parťákom, ktorí hádzali halušky do kotla,“ opisuje priebeh pretekov Michal Šašák.
Na uvarenie aj zjedenie hodina
Pravidlá sú v Terchovej neúprosné. Súťaží 18 tímov. V troch cykloch po šesť družstiev.
Na uvarenie upratanie a aj zjedenie halušiek je čistý čas jedna hodina. Ak to nestihnete, ste diskvalifikovaní.
„Tým, že sme robili halušky z väčšieho množstva zemiakov, sme sa možno trochu zdržali, ale na druhej strane si na nich pochutnalo viac ľudí. Porota hodnotila nielen čas uvarenia, kvalitu a chuť halušiek, ale napokon aj to, či sme dokázali dobre odhadnúť tri kilogramy halušiek pri nakladaní korýtka. A napríklad aj to, ako sme za sebou upratali svoj pracovný priestor a ako sme vystupovali voči divákom, ktorých boli stovky,“ vraví šéfkuchár Martin Hátraš.
Napriek minimu skúseností napokon Košické lekváre zvládli celú súťaž viac ako bravúrne, tri kilogramy halušiek zjedla štvorica za 2:40 minúty a v hodnotení určite svoju úlohu zohralo aj to, že náhradník Dušan Jároši celý čas s netradičným klasickým ozembuchom vyrábal dobrú náladu.
Čakali 6. – 7. miesto, boli 2.
„Priznám sa, že pri odchode z Košíc som sníval o šiestom či siedmom mieste. Druhé je viac ako vynikajúce a o rok, po získaných skúsenostiach, zaútočíme na prvé a vyfúkneme ho Oravcom,“ dodáva Michal Šašák.
Košické lekváre v Terchovej naozaj zaujali aj napriek tomu, že na víťazstvo napokon nedosiahli.
Priamo na mieste dostali niekoľko pozvánok na ďalšie súťaže vo varení bryndzových halušiek, ktoré sa konajú po celom Slovensku.
„Možno si niektorú vyberieme, a ak nie, tak sa sústredíme na to, aby sme na budúci rok v Terchovej oslavovali víťazstvo,“ dodáva Rudik.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
