Aktivitu mladých, ich záujem o veci verejné víta primátor Košíc Richard Raši. Myslí si však, že účasť politikov na protestoch, ktoré sa v pondelok uskutočnili v Košiciach, v Bratislave a v Prahe, znamená, že nešlo o občiansky, ale o polticiky motivované protesty.
Súhlasia s ním viceprimátor Petruško, i starosta Západu Jakubov. Poslankyňa Blaškovičová podporuje mladých v uliciach a tvrdí, že práve preto sa nezúčastnila protestov, aby študentov nemohli obviniť, že im pomáhali aktívni politici.
Aktivista Labaš tvrdí, že ľudí zjednotili aktuálne korupčné kauzy. Poslanec Lörinc vysvetľuje, že 10 rokov tu máme pseudosociálnu demokraciu, ktorá svojim mecenášom dáva viac bohatstva a nedotknuteľnosti.
Poslanec Polaček je ešte tvrdší a hovorí, že protesty sú nevyhnutné, ak vládnu zločinci.

Radnice, starostov, poslancov a aktivistov sme sa opýtali:
1. Aký je váš názor na občianske protesty či pochody?
2. Čo sa musí stať, aby ste sa toho zúčastnili?
3. Ako hodnotíte súčasnú situáciu v Košiciach a na Slovensku - myslíte si, že je dôvod na občianske protesty a pochody?
Primátor Richard Raši

1. „Považujem za úplne legitímne právo organizátorov a účastníkov protestu vyjadrovať verejne svoje názory a postoje. Myslím, že je veľmi dobré, ak sa mladí ľudia zaujímajú o veci verejné. Musia byť ale ostražití, aby ich aktivity nezneužívali rôzne politické alebo tzv. aktivistické skupiny. Pokiaľ sa totiž medzi študentov a angažovaných ľudí zamiešajú politici s cieľom propagovať a presadzovať svoje politické záujmy, môže dôjsť k spochybneniu apolitického charakteru protestov a k spochybneniu celej myšlienky."
2. „Prítomnosť a prezentácia politikov na takejto forme protestov vždy navádza na to, že nejde o občiansky, ale o politicky motivovaný protest, takže politici by sa na takýchto zhromaždeniach prezentovať určite nemali."
3. „Pokiaľ takéto protesty a pochody neorganizujú politici a politické strany, tak akýkoľvek dôvod na zorganizovanie protestu považujem z pohľadu občana, ktorý sa ho zúčastní, za úplne legitímny."
Poslanec Jaroslav Polaček

1. V dnešných časoch, keď tu vládnu zločinci, sú nevyhnutné.
2. Organizoval som mnoho protestov a verejných zhromaždení, preto vždy, ak budem môcť, podporím za dobrú vec každú aktivitu. Pre organizátorov je podpora verejnosti ten najväčší dar a hlavne podnet, aby pracovali ešte s väčším nasadením a odvahou.
3. Ak nechceme žiť v inom politickom zriadení, sú potrebné. Demokracia je ako živá bytosť, ak sa o ňu nebudeme starať, zahynie. Tá naša umiera.
Námestník primátora Martin Petruško

1. „Slovenská republika je súčasťou Európy a v európskych demokraciách sú občianske protesty alebo pochody jednou z rešpektovaných foriem vyjadrenia občianskeho názoru alebo postoja. Právo na občiansky podnet je nedeliteľnou súčasťou vyspelej demokracie a niet pochýb o tom, že spoločnosť vrátane politikov nesmie mať problém s tým, že si vypočuje zákonnou a slušnou formou vyjadrený občiansky protest, zamyslí sa nad jeho obsahom a cieľom, zareaguje na požiadavky z protestu a prijme opatrenia."
2. „Politici nepatria na občianske protesty, nemali by sa ich aktívne zúčastňovať, pretože masové protesty alebo pochody už potom prestávajú byť výhradne občianskou aktivitou a stávajú sa súčasťou politickej kampane a politického boja."
3. „Tí, ktorí ich organizujú, sú presvedčení o tom, že dôvod na ich zorganizovanie existuje. A my, politici, či už celoslovenskí, regionálni alebo komunálni, musíme tento ich názor nielen rešpektovať, ale aj zareagovať na spoločenskú objednávku zlepšovať veci, meniť ich tak, aby ľudia nemuseli protestovať na uliciach a na námestiach."
Video: Katarína Gécziová
Ján Jakubov, starosta MČ Košice-Západ

1. Občania Slovenska majú plné právo v súlade s ústavou využiť na prejavenie svojho názoru a svojej vôle formu občianskych pochodov a protestov. Keďže je to „občianske" právo, nemali by sa takejto formy vyjadrenia názoru zúčastňovať politickí predstavitelia, tak na štátnej, ako aj na komunálnej úrovni. Pôvodná forma „občianskych" pochodov a protestov za účasti politikov stráca svoj zmysel. Skôr či neskôr sa stane „spolitizovanou" formou a nie občianskou formou prejavu.
2. Vzhľadom na svoje súčasné postavenie som toho názoru, že nie je vhodné, aby som sa takéhoto podujatia zúčastnil.
3. Je to vždy uhol pohľadu. Pokiaľ je táto forma občianskej vôle, občianskej nespokojnosti potrebná, nie som proti. Z pozície komunálneho politika v Košiciach v súčasnosti nevidím dôvod na takúto formu prejavu názoru občanov. Mesto prosperuje a investičný proces je niekoľkonásobne vyšší, ako za uplynulé obdobie rokov 1990 - 2010. Mesto je vo veľmi dobrej ekonomickej kondícii, nezamestnanosť je na historickom minime.
Aktivista Karol Labaš

1. Vo všeobecnosti sú občianske protesty núdzovou, ale demokratickou formou vyjadrenia názoru a boja za vydobytie si alebo dodržiavanie kolektívnych práv určitej skupiny ľudí. Pre ich legitimitu je dôležité, aby ciele a spôsoby ich presadzovania neboli na úkor práv iných. Inej úrovne sú aktuálne protikorupčné pochody.
Ako sme mohli vidieť, tie zjednocujú ľudí bez ohľadu na ich profesiu, náboženstvo, národnosť, politické sympatie či sociálny status a vek. To preto, že na odmietnutí korupcie panuje celospoločenská zhoda. Sme svedkami pretvárky, že korupciu dokonca verbálne odsudzujú aj tí politici, pre ktorých je vítaným pracovným nástrojom. Na protestoch by sme ich však hľadali márne, oni s korupciou „bojujú" pri výkone svojich funkcií ako s príjemným pokušením.
2. Ako jeden z občianskych aktivistov som obetoval značnú časť svojho života úsiliu na zlepšovanie rôznorodých verejných záležitostí. Keď sa dalo, mali sme v úradníkoch a politikoch partnerov, keď to nešlo, nechtiac sa stali našimi súpermi. To bolo vtedy, keď partnerstvo vylučovala na druhej strane nekompetentnosť, neznalosť problematiky, hlúposť, lenivosť a nezáujem, politická poslušnosť, arogancia moci či korupcia.
Aj proti presile v týchto vynútených súbojoch sme sa dokázali presadiť (napr. zachovanie citadely pri Auparku, zabránenie výstavby hotela v barčianskom parku, záchrana „ťahanovského" lesa pred chúťkami developerov, zachovanie status quo uránového ložiska na Jahodnej). Neraz o úspechu rozhodla petícia či protest verejnosti, pri ktorých sme boli iba sprostredkovateľmi.
Paradoxne najväčšia 17-tisícová petícia neochránila Košičanov pred vyčíňaním EEI. V tejto kauze sme sa presvedčili, že keď je niečo istené korupciou, štandardné metódy nestačia. Takéto nasadenie niekoľkých zapálených ľudí na riešenie verejných problémov, ktoré majú v náplni práce platení a volení ľudia, je odrazom neprípustného zlyhania riadenia verejných záležitostí.
Preto účasť moja a aktivistov na protikorupčnom proteste je povinnou jazdou na vyjadrenie nespokojnosti. Mediálne upozornenia primátora Rašiho na zneužitie protestu aktivistami, ktoré adresoval organizátorom, sú preto trápne a napĺňajú príslovie „trafená hus zagágala".
3. Z pozície aktivistu som už poukázal na neúnosnosť situácie v Košiciach a na Slovensku. Neskúsený bežný občan ešte ťažšie dokáže prekonať byrokraticko-korupčnú bariéru, ak mu zahatí riešenie jeho problému.
Ochota druhej strany ku komunikácii a spolupráci končí tam, kde začína súkromný záujem skorumpovaných politikov a príživníkov na nich prisatých. A bezočivosť a vynaliezavosť jedných aj druhých dosiahla vrchol. Keď sa s týmto abnormálnym stavom nevysporiadala slovenská demokracia ani po takmer 30 rokoch od nežnej revolúcie, je najvyšší čas dosiahnuť nápravu zdola - hlasom a silou ulice na občianskych protestoch a pochodoch.
Video: Katarína Gécziová
Aktivista Ladislav Rovinský

1. Tretí oddiel ústavy Slovenskej republiky upravuje a garantuje politické práva: slobodu prejavu, právo na informácie, petičné právo, zhromažďovacie právo, združovacie právo, či právo na odpor. Demonštrácie sú realizáciou týchto práv, sú hromadným prejavom verejnej mienky, dôkazom súhlasu alebo nesúhlasu s niečím. U nás nie sú javom bežným, čo sa dá pričítať predchádzajúcim režimom, v ktorých boli demonštrácie neprípustné, okrem tých, ktoré organizoval (najmä na svoju oslavu) samotný štát - ostatné boli „protištátne".
2. Som pripravený podporiť podujatia, ktoré vyjadrujú aj môj názor.
3. Som rád, že sa mladí ujali organizovať pochod proti korupcii. Rodinkárstvo, klienteliznus a korupcia sa stali tak bežnou súčasťou nášho života a ohrozujú základy fungovania našej spoločnosti. Občania vidia neskrývané obsadzovanie miest v samospráve rodinnými príslušníkmi, spolužiakmi z gymnázia, alebo kamarátmi ako bežnú prax. Občania vidia, ako si niektorí volení predstavitelia mýlia samosprávu so samovládou. „Vie sa", že bez primeraného „cashbacku" či „odštepu" (25 % je dobrá cena) sa ku projektu žiadatelia nedostanú... Občania sú svedkami toho, že sa kvôli kamarátom mení nielen územný plán, ale aj zákon... To všetko považujem za dostatočný dôvod na občianske protesty a pochody.
Video: Katarína Gécziová
Poslankyňa Ľuba Blaškovičová

1. Jednoznačný - vyjadrila som sa aj v novembri ´89 ako členka OF a VPN aj ako hovorkyňa štrajkového výboru v r. 1996, prvého štrajku od Nežnej revolúcie. Obe udalosti si vyžadovali jasný občiansky postoj a výsledok ani následky nikto netušil. Ak je protest posledným možným riešením, lebo na doterajšie upozornenia, prosby či zúfalé vyjadrenia kompetentní nereagujú - je zúfalým výkrikom a varovaním. Takých aktivít je ročne mnoho - a väčšinou, žiaľ, aj zaniknú bez akejkoľvek odozvy, lebo sa týkajú len čiastkového problému. Ale sú aspoň pokusom bojovať za seba...
2. Nič - nemám problém vyjadriť svoj názor a terajšieho protestu som sa nezúčastnila iba preto, aby študentov nikto nemohol obviniť, že im pomáhali aktívni komunálni politici, ktorí si vylepšujú imidž, či Sorosovi „zapredanci". (Bola som aj hovorkyňou Grémia tretieho sektora a aj vďaka OSF vzniklo Staromestské divadlo a niektoré ďalšie projekty, na čo som hrdá!) Fandím študentom, lebo nebojujú iba za seba. Nech im tá aktivita vydrží a nenechajú sa odradiť.
3. Vraj „demokracia je to najlepšie z najhorších zriadení" - tak ju treba ustáť (aj v Košiciach) aj s mierou obyčajnej ľudskej slušnosti a nie pľuvaním na zastupiteľstvách, urážkami či vandalizmom. Dnešné občianske protesty vnímam ako totálnu ľudskú bezmocnosť, ako obrovskú snahu bojovať s aroganciou moci, ktorá svojimi korupčnými škandálmi prekročila všetky medze tolerantnosti, ako posledné riešenie, ak ľudia nechcú čakať do volieb.Podstatné je, či si na tieto kauzy spomenú občania aj vtedy, keď skutočne môžu veci zmeniť a namiesto do volebnej miestnosti pôjdu ... naozaj je už jedno kam.
Video: Katarína Gécziová
Aktivista Ladislav Lörinc

1. Vnímam to ako základné právo jednotlivca na slobodné vyjadrenie občianskeho postoja. Zároveň obdivujem mladých ľudí, ktorí organizujú tieto protikorupčné pochody. Patrí im moja veľká vďaka a uznanie.
2. Týchto protestov som sa aktívne zúčastnil a priniesol som si aj svoje vlastné transparenty. Z môjho pohľadu je nutné poukázať na to, že korupčné správanie volených predstaviteľov nemienime tolerovať. Politická kultúra je na Slovensku dlhodobo veľmi nízko. Podozrenia a obvinenia, ktorým čelí minister vnútra, sú ale vážne a na člena vlády neprípustné. Nikde v západnej demokracii by nebolo možné, aby naďalej zastával svoju funkciu. Tu si musíme jednoducho vybrať, či chceme patriť k západným demokraciám alebo k východnému bloku. Ak naši politici absolútne stratili súdnosť, treba im nastaviť zrkadlo zdola, cez ľudí.
3. Myslím si, že dôvodov je a bolo veľa. 10 rokov tu vládne jedna politická strana, ktorá ovláda všetky kľúčové posty od premiéra, cez políciu, súdy, prokuratúru, VÚC, magistrát, až po upratovačky. 10 rokov tu máme pseudosociálnu demokraciu, ktorá svojim mecenášom dáva viac bohatstva a nedotknuteľnosti, zatiaľ čo obyčajných ľudí robí závislejšími na systéme a menej slobodnými. Myslím si, že je zázrak slovenskej mentality, že tu nemáme masové protesty ako napríklad v Rumunsku. Samozrejme, nikto tu nechce revolúciu, ale aj formou verejného tlaku vieme evolučne formovať našu politickú scénu a pozdvihnúť politickú kultúru.
Potvrdzuje sa mi výrok, že demokracia na Slovensku je "chlebová a pivová otázka". Pokiaľ Slováci majú na chleba a na pivo, sklonia hlavy a nechajú sa zneužívať, klamať politickými pseudoelitami, ktoré sú už dávno odtrhnuté od reálnych potrieb a problémov obyčajných ľudí. Dlhé roky pseudoelity pracovali na tom, aby tu zavládlo znechutenie a apatia, lebo to im vyhovuje. Lepšie sa manipulujú masy.
Košice sú taktiež toho príkladom. Máme nové električky, ktoré nikto vo svete nechcel, ale MHD nám kolabuje. Platíme za riešenie parkovania súkromnej firme, ale stále krúžime pred blokom a hľadáme miesto. O ulicu ďalej platíme ako cezpoľní, rodiny odmietajú pozvania na návštevu do Košíc pre problémy hostí s parkovaním. Máme fixné ceny za odpad, ale platíme najviac z okolitých obcí. Máme ekologické elektrobusy, ktoré stoja viac v depe, ako na zastávkach, ale zrušili sme ekologickejšie trolejbusy. Naoko chceme, aby ľudia nepoužívali autá, ale nemáme cyklotrasy a redukujeme spoje MHD. Investujeme milióny do betónových parkov, ktorými nahrádzame ozajstné zelené parky. Aj poslednú voľnú zelenú plochu ochotne poskytneme developerovi, aby na nej postavil luxusné byty.
Míňame milióny na športové behy, ale školské dvory máme zatvorené, aby obyčajní ľudia nemali kde športovať. Platíme si viceprimátorku, pre ktorú sú ľudia "kravy". Platíme si primátora, ale ten stíha aj parlament v Bratislave i svoju predvolebnú kampaň v Sobranciach. A ľuďom to zjavne stačí, lebo dostanú chlieb a pivo. Spriaznení priatelia z parku a zo Šrobárovej dostanú "chlieb" v podobe výplat a eurofondov a obyčajní ľudia pomyselné "pivo" v podobe promo behu, európskeho mesta ničoho, karafiát či žehličku.
Video: Katarína Gécziová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári