Košická skupina Nocadeň v týchto dňoch vydala výberový album Introspekcia. Vznikol pri príležitosti dvadsiateho výročia. Spevák skupiny Rasťo Kopina a bubeník Peter Gufrovič nám porozprávali nielen o albume a blížiacom sa turné, ale zaspomínali si aj na vtipné začiatky a ťažké chvíle, ktoré ich za dve desaťročia na scéne stretli.

Introspekcia je na svete, nepochybne z nej máte veľkú radosť. Osláviť dvadsať rokov na scéne je pre mnohé kapely utópia.

– Rasťo: Áno, zažívame radostné obdobie a oslavujeme prácou. Oslavy odštartovali vydaním výberového albumu, kde sa okrem našich klasických hitov objavili aj nejaké raritky, taktiež aj nová pesnička Čítaš mi z pier. Celé by to malo vyvrcholiť jesenným turné, ktoré sme už začali chystať.

– Peter: Netrpíme na nostalgiu, je to skôr taká rekapitulácia. Tých dvadsať rokov bola len jedna z mnohých komnát, do ktorých sme vstúpili a už sa tešíme na ďalšie. Jedným z dôvodov vydania Introspekcie je aj to, že sa nám od vydania Pozemských astronautov znásobil počet fanúšikov a už sa nevedia dostať k našim starším nahrávkam.

Takto majú všetky hity na jednom mieste.

– Rasťo: Oni sa nielen znásobili, ale aj omladili. Celkom ich zaujímalo kto sme, čo sme, tak je to hlavne pre nich a rovnako aj pre ľudí, ktorí k nám mali len platonický vzťah. Zrekapitulovali sme to tiež aj pre seba. (smiech) Hrabali sme sa v archívoch a celkom milo ma prekvapilo, ako je v tých pesničkách počuť, že sme v každej etape života kapely robili maximum pri ich tvorbe.

Uvažovali ste nad tým, že k dvadsiatym narodeninám kapely by ste vydali nový album a nie výberový?

– Rasťo: Samozrejme, že by sme boli radi, keby sme boli natoľko produktívni, aby sme každý rok vychŕlili nový album, no pravda je taká, že už Pozemskí astronauti vznikali veľmi dlho. Sme už vo veku, keď to nejde tak ľahko, ako to šlo na začiatku. Vtedy bol pretlak nápadov a emócií a pesničky sa len tak sypali. Navyše nechceme podliezať latku, preto si dávame načas.

Nový album je teda v hre, len fanúšikovia musia byť trpezliví.

– Rasťo: Máme už rozrobené nové pesničky, ale kedy to bude celé hotové zatiaľ nevieme.

– Peter: Ja už upodozrievam Rasťa, že mentálne v hlave ten album má. (smiech) Momentálne sme v štádiu, že sme celú energiu venovali výberovke. Budeme sa venovať samozrejme aj novej tvorbe a poctivo na tom makať, aby nebola dlhá medzera.

Vy ste kapela s jasne danými pozíciami, čo sa týka tvorby textov a hudby. Nestane sa žiadne prekvapenie, že zrazu pieseň prinesie niekto, kto to doteraz nerobil?

– Peter: Toto je už dané, ja Rasťa volám duchovný guru tejto kapely. Nikto z nás ho za tých dvadsať rokov netromfol, keby sa tak stalo, rozprávame sa o niečom inom. Myslím, že sa nestane, že zrazu napíšem text, ktorý bude hitom. (smiech)

– Rasťo: Vždy je tu ten poradný hlas chlapcov, nie je to tak, že by som si uzurpoval právo rozhodovať o všetkom. Vždy sa radíme spoločne. Čas ukázal, že systém, na ktorý sme nabehli, funguje.

Stalo sa ti, že si prišiel s nejakým nápadom, o ktorom si vedel, že to bude hit, ale chlapci mali rozporuplné pocity a presviedčali ťa o opaku?

– Rasťo: Najokatejšie to bolo asi pri Havranovi. Keď sme na ňom pracovali, vedel som, že má silný potenciál, nakoniec, čas mi dal za pravdu. Na začiatku však bolo aj pár ostrejších výmen názorov. Som veľmi rád, že som vtedy na ten poradný hlas nedal a išiel si vytrvalo za svojím. (smiech)

– Peter: Rasťo cítil, že to bude dobré a chcel si ten nápad presadiť. Keď vzniká skladba v hlave, a potom máš tu svoju predstavu podať ďalej, tak sa môže stať, že zo začiatku nie je človek na tej istej frekvencii. A prídu nápady, čo ak by sme zmenili toto a skúsili to inak, ale o tom je tvorivý proces.

Dvadsať rokov na scéne je dlhá doba, určite ste si pri tvorbe Introspekcie zaspomínali aj na úsmevné udalosti, ktoré sa často viažu práve k začiatkom.

– Peter: Ja si pamätám a nieže by sa to teraz nedialo, ale po prvých koncertoch sme mali pocit, že Rasťovi budeme volať sanitku. Vo Zvolene úraz chrbtice, pád z pódia, všetko tam bolo. Vôbec sa nešetril. To bola šialená chuť dať zo seba všetko...

– Rasťo: Adrenalín, ten nás hnal na začiatku najviac. Dôležité ho bolo dostať pod kontrolu. Aby sa tam zachovali emócie, ale aby nevládli človeku. To sme sa trošku dlhšie učili, je to vec skúseností. Zo začiatku, aj keď sme boli vždy vnímaní ako popová kapela, mali sme v sebe neskutočne veľa punkovej energie, a tak tie koncerty aj vyzerali. (smiech)

Určite máš aj príklad.

– Rasťo: Pamätám si, keď sme krstili náš prvý album v Bratislave v klube Galéria Duna. Mali tam pomerne nízky strop. Počas nejakej pesničky som si odpľuvol na strop. Tá slina tam chvíľu visela, a potom kvapla na mňa.

– Peter: Aké požič, také vráť. (smiech)

– Rasťo: Tiež si spomínam, že sme krstili ušnými kvapkami a mne to v tej eufórii vôbec nenapadlo, že sú to ušné kvapky, tak keď sme album poliali, schuti som si chlipol.

– Peter: Keď sme pri tých emóciách. Chlapci mi po dvoch rokoch existencie kapely kúpili slúchadlá a metronóm, lebo ja som ten emotívny typ bubeníka.

Rasťo, o tebe je známe, že si expresívny spevák. Kto ťa na pódiu nezažil, býva prekvapený.

– Rasťo: Ten môj prejav je do veľkej miery aj performance. Pre mňa je scéna môj život, niečo, čo som vždy chcel robiť. Prejav na pódiu je iný ako v civilnom živote, ale mne sa páči ten prerod. Keď zleziem z pódia je zo mňa zase normálny človek, ktorý má svoj civilný život, starosti, radosti.

Keď už spomíname na vtipné začiatky, určite boli za dvadsať rokov aj ťažké chvíle, ktoré zostali v pamäti.

– Peter: Ťažký moment bol pre mňa, keď sme mali autonehodu, ktorú som zapríčinil ja ako šofér. Bola zima, február, prevrátili sme sa s plne naloženým autom. Vtedy som si uvedomil, že som si mohol zabiť kamarátov. Som veľmi vďačný, že sa tak nestalo, lebo by som s tým nevedel žiť. To bol pre mňa moment, na ktorý nerád spomínam. Moji rodičia o tom dodnes nevedia, lebo som si vymyslel príbeh o spadnutí zo schodov. Chlapci boli doudieraní, ja jediný som mal úraz. Zlomil som si ruku. Kvôli mne sa oddialilo aj nahrávanie albumu.

A pre teba Rasťo?

– Rasťo: Asi tých sedem rokov čakania na ďalší album. Celé som to niesol ťažko, veci sa nehýbali ako som chcel. Hľadanie novej cesty a možností bolo pre mňa náročné, som rád, že to máme za sebou. Preto dávam verejný prísľub, že taký luxus ako je čakanie sedem rokov na ďalší album si už nedovolíme.

Na jeseň plánujte turné. Bude to niečo veľké alebo skôr komornejšie kluby?

– Rasťo: Všetko primerane. Turné by sa malo uskutočniť v októbri, v Košiciach budeme hrať 14. októbra v Kunsthalle, potom nasleduje Bratislava, Žilina, Trenčín, Banská Bystrica, Bojnice.

V Kunsthalle nebýva veľa koncertov.

– Rasťo: My sme tam tiež ešte na žiadnom neboli, ale pripadalo nám to ako dobrý nápad. Hrali sme už aj v Štátnom divadle a dopadlo to výborne, dúfame teda, že aj táto voľba bude šťastná.

Môžu sa fanúšikovia tešiť na všetky svoje obľúbené hitovky?

– Rasťo: Určite zahráme všetky zásadné hity, ktoré od nás ľudia čakajú. S fanúšikmi celkom komunikujeme. Vypočuli sme si ich názory aj keď išlo o zaradenie pesničiek na Introspekciu. Samozrejme, chystáme aj nejaké prekvapenia.

Predpokladám, že leto budete mať, ako to u väčšiny hudobníkov býva, pracovné.

– Rasťo: Hrania je dosť, pôjde hlavne o festivaly, alebo o mestské akcie. Pomedzi to chceme stíhať prácu na nových pesničkách a treba sa dobre pripraviť aj na turné. Verím, že nám bude osud priaznivo naklonený.

Živelný Rasťo. Na pódiu necháva všetko. (zdroj: Peter Šicko)

Album k dvadsiatke. Zasúťažte si oň na našom webe. (zdroj: archív)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári