Absolventka grafiky na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach sa po roku štúdia odevného dizajnu na Vysokej škole výtvarných umení rozhodla pre zmenu. Bratislavu vystriedala za Denpasar na Bali a rok strávila na inštitúte Seni Indonesia. O tom aj všeličom inom sme sa s ňou porozprávali.
Indonézia nepatrí u nás medzi bežné študentské ciele. Ako ste sa tam dostali?
– Poznala som dievča, ktoré bolo na Jáve cez ten istý program ako teraz ja – Darmasiswa, čo je v indonézštine niečo ako dar študentom. Je určený pre mladých ľudí z celého sveta. Tak som sa ňou inšpirovala. Študovala som na Fine Arts, je to zmes maľby, batiky, textilu. Ázijské krajiny ma stále zaujímali, tak keď bola možnosť, využila som ju. Na škole sme mali aj indonézštinu a tým, že som tam nebola ako turista, žila som s domácimi, mala som možnosť spoznať krajinu inakšie. Chodili sme do batikových i do rezbárskych dielní, kde z kože vyrezávali rôzne masky. Batikových dielní je po celej Indonézii veľké množstvo.
Čím vás pri tvorbe modelov inšpirovala tamojšia kultúra?
– Práve úplne iným prístupom k odevu, nik sa zbytočne neštylizoval, jednoduché línie, čo najpohodlnejšie, vzdušné, prírodné materiály. Aj moje modely sú teda vzdušné, prírodné, využívam jednoduché strihy. Prispôsobné sú počasiu, keďže je tam stále 30 stupňov. Okrem bežného denného oblečenia sa venujem aj navrhovaniu plaviek.
Módna prehliadka na Mlynskej sa inšpirovala aj Indonéziou a Anglickom Čítajte Aké podmienky a možnosti vám poskytovala škola?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
