KOŠICE. Jeden z najúspešnejších českých režisérov Jan Hřebejk sa na Art Film Fest prišiel nielen zabávať a preberať cenu, ale čas si vyhradil aj pre divákov svojich filmov.
Na viac ako hodinovom masterclasse rozprával o svojich začiatkoch, aj o tom, že kultové Pelíšky mali byť pôvodne seriálom a aký vplyv má na neho Jiří Menzel.
Diela Jana Hřebejka ani netreba predstavovať. Väčšina z nás dokáže na počkanie vymenovať aspoň tri a z niektorých dokonca citovať hlášky.
Za svoju doterajšiu tvorbu si český režisér počas slávnostného záverečného ceremoniálu prevzal cenu Zlatá kamera.
„Pri takýchto cenách si uvedomujem, aký som starý,“ zažartoval.
Partizánsky samopal
V utorok oslávi päťdesiate narodeniny. Pri tejto príležitosti si aj trošku zaspomínal na svoju prvú cenu, ktorú dostal.
„Bolo to v prvej triede na súťaži Partizánsky samopal. Dostal som diplom za účasť. Ja som nevedel, že sa udeľovalo prvé, druhé tretie miesto a my ostatní sme dostali diplom za účasť. A na tom diplome som mal napísané Jan Zbřehejl. Sestry na mňa hneď, že som ten diplom ukradol a nech ho idem vrátiť. Dúfam, že Zlatú kameru nebudem musieť vrátiť,“ žartoval.

Ovplyvnil ho Pan Tau
Pred svojimi divákmi sa rozpamätával aj na svoje detstvo. Aj keď nepochádza z filmárskej rodiny, býval len o pár ulíc ďalej od miesta, kde sa natáčal Pan Tau.
„Išiel som zo školy a zrazu bol všade sneh. Bol to polystyrén a telefónna búdka stála tam, kde nikdy nebola. A tiež si pamätám, že tam mali štyri kozy, ale v seriáli bola len jedna,“ vysvetľuje režisér, ktorý priznáva, že do tajov tohto remesla prenikal len veľmi pomaly.
Na VŠMU vyštudoval scenáristiku a to len preto, že všade inde bolo potrebné priniesť ukážky svojej tvorby. A tak priniesol fejtóny a vtipy, ktoré tvoril s Petrom Jarchovským.
Menzel stopol Pelíšky
Práve s Petrom ich spája mimoriadne pracovné priateľstvo.
Filmy, do ktorých sa pustia, majú našliapnuté na úspech.
Vždy to však tak nebolo. Aj kultové Pelíšky sa rodili mimoriadne ťažko. Príbeh totiž najprv rozprávali mladí.
„S takto napísaným scenárom sme sa dlho uchádzali o peniaze, ale opakovane sme neuspeli. Tak som zašiel za Jiřím Menzlom a poprosil ho, aby nám napísal odporúčací list a on napísal, že to raz bude úžasný film, keď sa na ňom zapracuje. Zaprisahal som sa, že už s ním viac neprehovorím a list som, samozrejme, okamžite roztrhal,“ hovorí Hřebejk.

Jarchoňova lampička
Po roku si však sadol s Menzlom na pivo a ten mu vysvetlil, že dej treba postaviť na rodičoch a mladých len nechať prizerať.
„Zrazu ten scenár takmer nemal chybu a odpadlo 80 percent drahých vecí. Zostali len okupačné tanky, ktoré napokon nahradila Jarchovského lampička s lietadlami. Obyvateľov Prahy prebudili práve lietadlá a nie tanky, a tak Jarchoň doniesol tú lampičku a my sme zadarmo natočili krásnu scénu.“
Hřebejk prezradil aj to, že Pelíšky pôvodne mali byť dvojdielnym seriálom.
„Ten film je vlastne strašne zvláštny. Prvá polovica sa deje počas dvoch vianočných dní a druhá mapuje zas nasledujúci polrok. Kým na začiatku sa smejete, od momentu, keď Kodet kričí na pani Vášáryovú, že mu nedala syna a jej oči zalejú slzy, už veľa dôvodov na smiech nie je.“

Iné by robiť nemohol
V týchto dňoch mal premiéru Hřebejkov nový film Záhradníctvo: Rodinný priateľ, ktorý si aj na Art Film Feste pozrela vypredaná sála kina Úsmev.
Do konca roka by sa mal do kín dostať aj posledný film z trilógie.
„Dosť režisérov povie, že natáčanie je pre nich utrpenie, lebo ich predstavy sú podrobené realite a stresu nakrúcania. Mňa to ale strašne baví. V živote som nepraktický neurotik, ale na pľaci ma tá atmosféra zmobilizuje a nemám stres.“
Jan Hřebejk tiež priznal, že vlastne ničím iným by nemohol byť, keďže nič poriadne nevie.
„Ešte ani jamy by som nemohol kopať, lebo nemám fyzickú silu,“ dodal so smiechom na záver.


Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári