Čo sa písalo v košických novinách pred 85 rokmi

Verejné smetisko uprostred Košíc

Až do minulého roku sa vyvážali odpadky v Košiciach na Moldavskú okružnú. Medzitým ale vyrástla na tomto mieste nová štvrť chudobných ľudí, takže „Slovenský Východ" bol nútený opäť poukázať na nevhodnosť celej veci a aby sa na toto miesto už smetie ďalej nedovážalo.

Našimi článkami sa na istý čas skutočne dosiahlo nápravy, ale po určitej dobe sa popol a odpadky znovu začali vyvážať na Moldavskú okružnú, a to priamo do stredu Lastovičej ulice (zaniknutá ulica oproti bývalej tehelni na Moldavskej ceste).

V okolí smetiska sa šíri veľký zápach od zdochnutých „kočiek", potkanov a skazeného mäsa, ktoré tu hnijú v hromadách.

Obyvatelia okolitých domov sú obťažovaní „hejnami" múch a potkanov, ktorí sa zo smetiska uchyľujú do obytných budov. Pred niekoľkými mesiacmi bola dokonca na smetisku nájdená mŕtvola novorodeniatka.

Po intervencii na mestskom dome bolo obyvateľom tejto štvrti sľúbené, že smetisko musí byť poliate vápnom, a ďalší dovoz smetí zakázaný. Doteraz sa však nič nestalo. Týchto nemožných pomerov nech si povšimnú zdravotné úrady, lebo smetisko sa stáva semeniskom nemocí a nákazy, ktorá môže ohroziť zdravie obyvateľstva.

(Slovenský východ 1.7.1932)

Mesto Košice zrušilo zmluvu s nájomcom kina Forum

Po úradnom zatvorení kina Forum policajným riaditeľstvom v Košiciach a po uznesení krajinského úradu, že licencia nebude viac udelená mestu ako korporácii, ale len jednotlivcovi, ukázalo sa nevyhnutným riešenie otázky mestského kina.

Mestu nezostalo nič iné, ako zrušiť zmluvu s doterajším nájomcom Eugenom Spitzom. To bolo umožnené tým, že Spitz neplatil už dlhšiu dobu nájomné, takže mesto podľa zmluvy ju mohlo zrušiť.

Nová licencia bude udelená pravdepodobne košickej firme „Guppa", ktorá až doteraz ručila za Spitza, a bola s ním v spojení, takže nie je vylúčené, že Spitz bude aj naďalej vo vedení kina zúčastnený, hoci nepriamo.

(Slovenský východ 2.7.1932)

Ďalšia streľba do davu, mŕtvi a ranení na nemeckých uliciach

Dnes ráno uskutočnili komunisti v meste Fürth ďalší demonštračný pochod a to napriek tomu, že policajné oddelenie im na to nedalo povolenie. Polícia preto zasiahla, no namiesto rozohnania pochodu na nich začali komunisti strieľať z revolverov.

Veliteľovi mužom zákona preto nezostávalo nič iné než vydať povel k opätovaniu paľby. Nasledovalo niekoľko sálv. Podľa predbežných správ si pouličné krviprelievanie vyžiadalo smrť troch komunistov, ďalší siedmi sa ťažko zranili.

(Kassai Napló 1.7.1932)

Demonštrácia komunistov v Berlíne v lete v roku 1932. (zdroj: knižný fond VKJB)

Obchody a živnosti v Košiciach

Aj keď sú Košice mestom prevažne úradnícko-vojenským, predsa majú dosť vyvinutý obchod a priemysel. Jestvuje tu 40 továrni, 1500 obchodníkov a okolo 1800 živnostníkov. Okrem tabakovej továrne však nemá žiadna továreň viac ako 200 robotníkov.

Obchodná a priemyselná komora v Košiciach je stará 82 rokov. Obchodné grémium združuje 1569 členov a ostatné živnostenské spoločenstvá 1724 členov.

Z obchodov sú v prevahe módne (123), textilné (126). Okrem toho je v Košiciach 46 obchodov s obuvou a kožami a 22 drogérií.

Bánk a bankových filiálok je tu 32.

V minulom roku bolo vydaných 153 nových živnostenských povolení a 79 ich zaniklo, takže počet živností vzrástol o 74.

(Slovenský východ 26.6.1932)

Budova obchodnej a priemyselnej komory v 30. rokoch 20. stor. (zdroj: knižný fond VKJB)

Nálezy v Domici staré 2500 rokov

Rozhovor s archeológom dr. Böhmom.

Náš spravodajca navštívil v týchto dňoch jaskyňu Domica, kde zastihol dr. Jaroslava Böhma, úradníka československého štátneho archeologického ústavu, ktorý prevádza v tomto jedinečnom slovenskom podzemí vedecké výskumy.

Aby verejnosť bola informovaná o vedeckom význame Domice, požiadal dr. Böhma o nasledujúci rozhovor:

Bola Domica skutočne sídlom pračloveka?

- Stopy osídlenia idú od vchodu až do vzdialenosti 300 m, do veľkého vodného dómu, odkiaľ sa presúvajú do malých priestorov smerom severným, takmer až na koniec dnes prístupných priestorov, t.j. do vzdialenosti asi 700-800 m od vchodu.

Ktoré sú tie stopy pračloveka?

- Už keď prídeme do prvých priestorov, ihneď zbadáme, že pôda na rozdiel od vápencových plôch je celkom čierna. Keď pozorujeme lepšie podlahu, vidíme hneď črepiny nádob a zlomky zvieracích kostí. Na viacerých miestach boli nájdené črepy zaliate priamo do vápenca medzi kvapľami. Najkrajšou je unikátny kúsok - celá nádobka, zabudnutá pračlovekom medzi kvapľami v poslednom dóme. V miestach, kde komunikácie bolo treba položiť o niečo nižšie, je v profile zreteľne vidieť mocnú vrstvu - ako hovoríme - kultúrnu, teda so stopami ľudskej činnosti, ktorá sa svojou čiernou farbou ostro odráža od žltých vrstiev hlinitých.

Sú okrem toho ešte nejaké iné stopy?

- Tie sú viditeľné najmä v zadných priestoroch. Sú to v prvom rade zvláštne terasy, kruhové otvory po zahnitých, do zeme zarazených koloch a konečne kresby.

Sú tieto kresby pôvodné?

- V zadných častiach jaskyne sú skutočne akési kresby uhlím narysované. Najhodnotnejšie sú v ťažko prístupnej, nízkej spojovacej chodbičke. Tieto kresby sú z väčšej časti rôzne vedené čierne čiary, len na jednom mieste, kde sa možno dostať len poležiačky, sú tri zaujímavé geometrické obrazce. Vzhľadom k tomu, že Domica bola osídlená len v mladšej dobe kamennej a neskoršie vôbec nebola prístupná, treba súdiť, že tieto kresby sú skutočne z tej doby, čomu nasvedčuje najmä ich geometrický charakter.

Aké sú staré?

- Podľa doteraz nájdených zvyškov patria osídleniu s keramikou bukovského typu, t.j. typu, ktorý v našich častiach Slovenska reprezentuje najstaršiu známu keramiku v mladšej dobe kamennej. Táto keramika sa vyznačuje krásne prevedenými ornamentmi bohatých geometrických vzorov, ktorých ryté čiary sú často vyplnené bielou masou.

Aký je teda význam Domice po tejto stránke?

- Sídlisko bukovského typu poznáme väčšinou z jaskýň, výnimočne zo sídlisk pod voľným nebom. Domica je ale dosiaľ najväčšie známe sídlisko tejto kultúry, od ktorej možno pri podrobnom výskume právom očakávať veľmi bohaté a dôležité poznania, ktoré budú významné nie len pre Slovensko, ale i pre celý stredoeurópsky pravek.

(Slovenský východ 28.6.1932)