KOŠICE. Rovnakú vervu, s akou bolo možné dlhé roky badať Miroslava Soviča na futbalových trávnikoch, si preniesol aj do trénerskej kariéry.

Nový tréner Vyšného Opátskeho, klubu, ktorý by mal od novej sezóny pôsobiť pod hlavičkou FK Košice, má aj v súčasnej profesii najvyššie ambície.

Kto zo strednej alebo staršej generácie by si nepamätal Miroslava Soviča.

Pohyblivý stredopoliar nikdy nevynikal výškou (oficiálny údaj pri jeho mene hovorí o 168 cm), ale na ihrisku sa bol ochotný rozdať do poslednej kvapky potu.

Pôsobil vo viacerých slovenských (Lokomotíva Košice, Nitra, B. Bystrica, MFK Košice) i českých kluboch (Jablonec, Žižkov), legionárčil v Kuvajte.

V jeho životopise „svieti“ účinkovanie v Sparte Praha a do povedomia fanúšikov sa zapísal najmä ako pilier mužstva v zlatej ére 1. FC Košice.

S tigrami oslavoval dva majstrovské tituly, v slávnej Lige majstrov čelil Manchestru United i Juventusu Turín, v dnes už neexistujúcom Pohári UEFA Liverpoolu či Benfice Lisabon.

Za reprezentáciu Slovenska odohral dvanásť stretnutí. Skóroval raz, v októbri 1998 pri víťazstve 4:0 v Lichtenštajnsku.

Dnes 47-ročný Miroslav Sovič, člen úspešnej košickej futbalovej rodiny Sovičovcov, si hráčsku kariéru výrazne predĺžil na amatérskej úrovni.

V súčasnosti je o ňom čoraz viac počuť v pozícii trénera. Podieľa sa na výchove mladých talentov v akadémii Vladimíra Janočka a najnovšie prijal ponuku na hlavného trénera v FK Košice, druhom tíme uplynulej sezóny III. ligy Východ.

Obhajoba majstrovského titulu v roku 1998. Radosť v podaní hráčov 1. FC Košice. Zľava I. Kozák, Zvara, Kožlej, nad nimi M. Sovič. (zdroj: tasr)

Ako sa zrodila vaša spolupráca s FK Košice?

„Minulý týždeň ma oslovil Pavol Turczyk (hráč a manažér klubu, ktorý by už čoskoro mal zasadnúť na uvoľnenú prezidentskú stoličku, pozn. red.). Na jeho pleciach leží chod klubu a preto po skončení pána Kisela vo funkcii trénera hľadal náhradu. Napriek tomu, že s akadémiou Vlada Janočka fungujeme na Opátskom už dva a pol roka a vídavame sa každý deň, ma ponuka od neho pre- kvapila. A najmä potešila. Opátske vnímam ako domáce prostredie, poznám väčšinu hráčov. Na pôsobenie v klube sa veľmi teším.“

Prichádzate do popredného treťoligového tímu, ktorý v minulej sezóne bojoval plece popri pleci o prvé miesto s postupujúcim Trebišovom. Aké ambície budete mať v novom ročníku?

„Ciele zostávajú rovnaké, znova chceme bojovať o špicu tabuľky. Ľuďom, ktorí sú zvyknutí chodiť na zápasy tohto mužstva, by sme radi ponúkli ešte o niečo atraktívnejší herný prejav. Pokúsime sa produkovať útočnejšiu hru a streliť ešte viac gólov (ani doposiaľ ich Opátske nestrieľalo málo, v uplynulých dvoch sezónach zaznamenalo zhodne po 63 gólov, pozn. red.).“

Z individuálneho hľadiska rezonovali v poslednom období najmä Bandžuch či Zeher, ale počuť bolo aj o ďalších hráčoch. Došlo pred novou sezónou k zmenám v kádri?

„K určitým, aj keď nie veľkým zmenám došlo, ale nerád by som sa k tomu podrobne vyjadroval, keďže stále sme v prípravnom období a prvý súťažný zápas odohráme až v závere júla. Pracujeme na zložení kádra, zatiaľ táto otázka nie je uzavretá. Gro mužstva zostáva pokope.“