Článok pokračuje pod video reklamou
Z archívu verejnej knižnice Jána Bocatia.
Košice navštívilo za uplynulý polrok vyše 22-tisíc ľudí
Treba však zlepšiť propagandu
Až doteraz sme stereotypne nariekali na slabý cudzinecký a turistický ruch. Každoročne sa píše a hovorí o tom, čo treba urobiť, aby sme pozdvihli návštevu v našej republike. No výsledky všetkých plánov a predpokladov boli dosiaľ nepatrné. Keď skúmame príčiny toho, dochádzame k záveru, že propagácia krás republiky, ako sa doposiaľ prevádzala, nenadobudla onej veľkorysosti, ktorá je v cudzine už dávno samozrejmou a ktorá cudzine už mnoho priniesla. Nemáme na mysli propagáciu vo forme barnumskej reklamy, ktorá by sľubovala, viac, než môže dať, ale riadnu organizáciu a patričnú náplň, ktorá je nevyhnutným predpokladom zdarných výsledkov.
Dosiaľ sme boli svedkami, že propagácia republiky sa diala viac-menej len príležitostne a bola odkázaná na jednotlivé úseky, či dokonca jednotlivé mestá, ktoré jej nemohli pochopiteľne venovať to, nech už z akýchkoľvek dôvodov, čo veľkorysá propaganda vyžaduje. Nemôžeme pravda nariekať, že by o nás svet nevedel. Prežili sme veľkolepé obdobie propagácie, s akou sa nemôže nikto pochváliť. Ale bolo by chybou, keby sme sa mali i do budúcnosti spoliehať na to, čo už bolo vykonané a nevenovať propagácii náležitú pozornosť. Tohto roku hneď od začiatku bolo možné pozorovať, že sa zvýšil záujem cudziny o nás. Len do samých Košíc prišlo od začiatku tohto roka oveľa viac cudzincov, ktorí sa tu zdržali najmenej päť dní.
Za mesiac jún navštívilo Košice 139 Maďarov, 87 Rumunov, 69 Rakúšanov, 47 Nemcov, 37 Američanov, 14 Francúzov, 8 Angličanov, 9 „Italov", 5 Rusov, 4 Bulhari, 3 Číňania, 3 Kanaďania, 2 Argentínčania, 3 Holanďania, 17 Poliakov, 7 Juhoslovanov atď. Sme radi, keď dnes môžeme napísať, že cudzincom sa Košice páčia. Mnoho sa zmenilo za niekoľko rokov na vzhľade Košíc a dnes už môžeme povedať, že Košice sa vedia reprezentovať. Potrebujú však ešte riadny propagačný materiál pre republiku i pre cudzinu. Propagačný materiál, ktorý by bol skutočne reprezentatívny a aby sa rozletel do všetkých končín republiky i cudziny.
(Novosti 14.7.1937)
Oslava dobytia Bastily
Paríž a tiež celé Francúzsko si veľkou pompou pripomenulo 148. výročie dobytia Bastily. Pri príležitosti tohto významného francúzskeho štátneho sviatku sa celý Paríž zahalil do objatia vlajok a kvetov.
Uskutočnila sa veľká vojenská paráda, ktorú si popri francúzskom prezidentovi Lebrunovi a členoch vlády pozrel aj rumunský kráľ Karol a marocký sultán Mohamed. Vo večerných hodinách je naplánovaný sprievod ľudového frontu stmeľujúci rôzne politické strany a organizácie.
V predvečer osláv však došlo k menšiemu incidentu. Po celom Paríži sa totiž tradične konali slobodné oslavy a fakľové pochody. Keď sa jeden z takýchto sprievodov stretol na Concordskom námestí s vojenským sprievodom, z doteraz nevysvetliteľných dôvodov prepukli medzi oboma tábormi demonštratívne nepokoje. Prívrženci ľudového frontu so zdvihnutými päsťami hľadeli tvárou tvár ľavičiarom s dopredu vystretými rukami. K stretu však nakoniec nedošlo, pretože polícia včas zasiahla a horúce hlavy rozohnala.
(Kassai Ujság, 15.7.1937)
Belgičania víťazia na Tour de France
V utorok sa išiel cyklistický závod okolo „Francie" v dvoch etapách. Prvá etapa viedla z Nice do Toulonu a merala 169 km a druhá časť o dĺžke 65 km z Toulonu do Marseille. Aj tentoraz zvíťazili Belgičania. V prvej časti Maulenberg za 5:25:14 hod. a v druhej Anels az 1 hod. 41:09 min. V celkovej klasifikácii vedie Belgičan Maes. Ďalšia etapa vedie z Marseille do Montpellieru.
Slávna Tour de France v medzivojnovom období. (zdroj: knižný fond VKJB)(Novosti 14.7.1937)
Tropické horúčavy v USA si už vyžiadali 300 obetí
Neznesiteľná vlna tropických horúčav v Spojených štátoch amerických kosí jednu obeť za druhou. Počet mŕtvych sa už vyšplhal na číslo 300. Počas kúpania prišlo o život následkom utopenia 93 osôb. Medzičasom postúpila cez mesto New York veľká búrka, ktorá do istej miery priniesla mierne osvieženie pre odpadávajúcich obyvateľov. No dnes v New Yorku zomrelo následkom silného úpalu ďalších 29 ľudí.
Davy kúpajúcich amerického veľkomesta Chicago hľadajú osvieženie na pláži. (zdroj: knižný fond VKJB)(Kassai Ujság, 13.7.1937)
Prívaly vôd z Čermeľa spôsobujú Košičanom obrovské škody
Pri búrkach a veľkých dažďoch, ktoré sa zniesli v minulých dňoch nad Košicami, bola citeľne postihnutá záplavami severná časť mesta, a to najmä nové a upravené vilové štvrte okolo poštovej kolónie, spôsobené Čermeľským potokom a odpadovou vodou z Rozálie. Obrovské prívaly vody z hôr behom krátkej doby a pri najmenšom daždi, zaplnia koryto Čermeľského potoka. Voda sa vyleje z jeho brehov a zaplaví okolie, vniká do pivníc domov, na cestách spôsobuje výmole a zaplavuje záhrady. Škoda, ktorú povodne spôsobujú, je veľmi značná a obyvateľstvo postihnutej štvrte sa márne dovoláva nápravy.
Už na jednom zo zasadnutí bývalého mestského zastupiteľstva podal člen zastupiteľstva dr. Václavik veľkú podpísanú petíciu mestskému úradu v Košiciach, v ktorej poukazoval na príčiny a aj na možnosti nápravy.Jednou z hlavných možnosti nápravy je vybudovanie lokálnej priehrady v Čermeľskom údolí, ktorá by pri náhlych prívaloch vôd z hôr zachytila prebytočnú vodu Čermeľského potoka. Svojho času sa o veci jednalo a ako vieme, lesohospodárske podniky mesta Košíc sa postavili priaznivo k možnosti riešenia nápravy týmto spôsobom. Išlo by pri tom len o technické vyriešenie položenia 3 000 až 4 000 m mestského vodovodného potrubia, a ako sme informovaní, nie je ani táto vec neprekonateľnou a dá sa pomerne veľmi malým nákladom vyriešiť.
Postavenie priehrady v Čermeľskom údolí malo by aj veľký význam pre povznesenie turistického a cudzineckého ruchu v Košiciach, pre rybárstvo a vodné športy. V poslednom čase sa poukazuje z radov obyvateľstva na nedostatočný úradný dozor. Hovorí sa, že mestský notársky úrad v Košiciach po tejto stránke snáď neplní dostatočne svoje úradné povinnosti, ktoré sú mu uložené ako dozornému úradu pre veci vodohospodárske. Mestský notársky úrad by mal postupovať v tejto veci energicky a potrestať majiteľov pobrežných pozemkov potoka, ktorí neodstránia drevo a iné predmety, ktoré pri poslednej búrke a veľkom daždi spôsobili zaplavenie celej mestskej štvrti mesta. Týmto drevom a bahnom bol zanesený Čermeľský potok u Komenského ústavu, čím sa „ucpalo" potrubie pod Komenským ústavom a je prirodzené, že sa potom voda vyliala do ulíc a zaplavila domy a spôsobila obrovské škody.
Neplnenie povinností treba vidieť aj v tom, že dozorný stavebný úrad sa nepostaral o to, aby majitelia pozemkov na Rozálii vystavali ochranné múry a postarali sa o odtok vody. Snáď by bolo už na čase uvažovať o starej a známej otázke všeobecnej úpravy odtekajúcich vôd v severnej časti mesta.(Novosti 13.7.1937)
Letecký záber na Komenského ústav v Košiciach. (zdroj: knižný fond VKJB)
Topoľová alej do Čermeľského údolia. (zdroj: zbierka pohľadníc VKJB)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
