Už aj na Slovensku máme gangstrov

Z archívu verejnej knižnice Jána Bocatia.

Už aj na Slovensku máme gangstrov

A. Š. býval u svojich rodičov v Ploskom pri Košiciach. Učiť sa mu nechcelo, a preto ho rodičia vzali domov a snažili sa ho priučiť k práci. On však nemal mnoho chuti k nej, radšej sa potuloval. Chcel sa dostať na Moravu, vraj za prácou, a hľadal možnosť dostať sa k peniazom. Za týmto účelom napísal statkárovi, u ktorého bol jeho otec zamestnaný, list, kde mu hrozil zastrelením, ak do týždňa nezloží na určené miesto 10.000 Kč. List však ostal nepovšimnutý, a pravdepodobne sa stratil. A. Š. si potom vymyslel iný plán. Vzal rodičom nákupnú knižku pre obchodníka s miešaným tovarom v Košiciach, napísal do nej objednávku a okrem toho na zvláštny list menom svojej matky žiadosť, aby jej obchodník požičal 900 Kč v hotovosti, a sumu poslal po synovi. Obchodníčka však nechcela tak veľkú sumu vyplatiť, vyhovárala sa na neprítomnosť svojho muža a odoprela tiež požičať čo i len 500 Kč, o ktoré A. Š. žiadal. Nato mladík vytrhol z knižky list so žiadosťou o pôžičku, nechal ju aj s tovarom v obchode, a vrátil sa domov.

Hoci prvý jeho pokus zlyhal, rozhodol sa znova napísať list statkárovi. Zase sa mu vyhrážal, že ho zastrelí nábojmi, napustenými leprovými bacilmi, ak mu požadovanú sumu 10.000 Kč nepoukáže. List našla kuchárka a odovzdala ho statkárovi. Ale statkár nevyhovel. Nato A. Š. prišiel k statkárovi a ukazoval mu list, v ktorom ho neznámy pisateľ vyzýva, aby išiel k statkárovi a vyžiadal si od neho škatuľu s obsahom, o ktorom statkár vraj už vie. Po tomto statkár oznámil celú záležitosť četníkom, ktorí po vyšetrovaní zistili, že pisateľom oboch listov je sám A. Š.

A. Š. sa medzitým vlámal k obchodníkovi v Ploskom, kde sa dobre vyznal, lebo jeho rodičia boli s ním v dobrom priateľskom styku, a využijúc neprítomnosti domácich, odcudzil z písacieho stola 475 Kč. Z peňazí opatril čln od výrobcu člnkov v Ťahanovciach pri Košiciach a odplával na ňom smerom k maďarským hraniciam. V obci Nádošť (dnes Trstené pri Hornáde) mu však došli peniaze, a preto sa vrátil do Košíc a prihlásil sa na tunajšej četníckej stanici.

(Novosti 22.7.1937)

Balkánske pomery na košických uliciach

Prechádzka košickými ulicami sa neodporúča, lebo mnohokrát je životu nebezpečná. Stačí sa dostať na košické ulice v čase plnej frekvencie a človek musí byť umelcom, aby si zachránil zdravé údy. Autá a vozy lietajú celkom bezhlavé, kade sa im páči, bicyklisti si behajú po chodníkoch bez ohľadu, či niekoho povalia alebo nie. Počas trhov vidiecke vozy miestami zatarasia celé ulice.

Mali sme príležitosť mnohokrát pozorovať ruch pred Štefánikovým pomníkom, kam do Štefánikovej ulice (dnes Hlavná ulica) ústí Vrátna ulica. Dostať sa cez toto priestranstvo je veľkým umením. Takým istým nebezpečným uzlom je priechod z Mlynskej ulice vedľa Dómu a vôbec na celej Štefánikovej ulici, ktorá je hlavnou tepnou aj cudzineckého ruchu. Dopravná štatistika sama udáva vzrast dopravných nehôd, ale náprava predsa neprichodí.

Mlynská ulica - jedna z najfrekventovanejších ulíc Košíc. (zdroj: Zbierka pohľadníc VKJB)

Na vine je dopravné oddelenie polície, ktorá, nevieme z akých príčin, nerozmnožuje počet dopravných strážnikov a netrestá dostatočne previnenia proti dopravnému poriadku. Polícia musí jednak dbať nad bezpečnosťou obyvateľstva a potom zaviesť rigorózny poriadok v doprave na košických uliciach už v záujme našej reprezentácie pred zahraničnými návštevníkmi Košíc.

Pri tom upozorňujeme na iný kuriózny prípad. Pred časom sa zjavili na košických uliciach vkusné košíky na odpadky, upevnené na stĺpoch pouličných lámp. A teraz odrazu zmizli. Čo má robiť človek, ktorý si kúpi ovocie a odpadkový kôš vôbec nenájde? Či chceš alebo nie, ak nechceš byť strážnikom trestaný pre znečisťovanie ulice, musíš pozostatky ovocia a papier pekne strčiť do vrecka.

(Novosti 23.7.1937)

Nehoda dirigenta košického Radiojournalu

V „italských" morských kúpeľoch Rimini trávi so svojou manželkou „dovolenú" dirigent a tajomník hudobného oddelenia košického Radiojournalu Ján Zych, ktorý mal v kúpeľoch nehodu. Dirigent Zych sa kúpal v mori, a napadla ho morská ryba, zvaná „Pesce ragus". Pohrýzla ho tak nebezpečne, že musel si ľahnúť do postele. Zraneného dirigenta Zycha ošetrila na mieste MUDr. Běla Kácová z Prahy. Zdravotný stav zraneného je uspokojujúci.

(Novosti 21.7.1937)

Prudký boj o Madrid

Útoky v 40-stupňovej horúčave. 285 vládnych lietadiel zostrelených?

Zo španielskeho bojiska dochádzajú stále nové správy o prudkých bojoch pri Madride. Boje, ktoré prestali po 12 týždňoch, sa opäť rozpútali s neobyčajnou prudkosťou. Podľa správ z mesta Salamanca povstalci postúpili na pravom krídle pozdĺž brehu rieky Guadaramy a tiež pred Villafranca de Castillo. Boje pokračujú za neznesiteľnej horúčavy, ktorá dosiahla 40 stupňov v tieni. Po príchode posíl a dopravení nového vojnového materiálu sú boje veľmi húževnaté. Zvlášť urputný boj bol zvedený na križovatke hradských pri Las Rozas, pred čajovňou Las Baranica. Tu sa stretávala kedysi celá madridská spoločnosť. Po štvorhodinovom bombardovaní podnikli vládne jednotky útok, ktorý však stroskotal v delostreleckom ohni povstaleckej obrany. Na tomto úzkom bojovom úseku mali milicionári mnoho mŕtvych a ranených. Od počiatku operácií až do 18. júla bolo vraj zostrelených 285 vládnych lietadiel. Povstalci udávajú svoje straty na lietadlách číslicou 38.

Madridská domácnosť počas bojov v roku 1937. (zdroj: knižný fond VKJB)

Havasova kancelária oznamuje z Madridu: Už niekoľko dní počuť v univerzitnom meste na úseku pri Francúzskom moste neprestajné výstrely. Ráno bolo vidieť mnoho granátových explózií a bolo počuť z tejto časti fronty prudkú streľbu. Podľa mienky vznikli medzi falangistami a requatistami značné rozpory. Postup piateho armádneho zboru Francovho vojska pokračoval v úseku pri Albaracinu. Veliteľstvo vládnych začína mať vážne obavy z tlaku nepriateľa a posiela na front čerstvé oddiely, vyzbrojené najmodernejšími zbraňami.

Záber zo zničeného Madridu. (zdroj: knižný fond VKJB)

Francovo vojsko obsadilo dedinu Noguera a iné pozície cez silný odpor vládnych. Taktika postupu Francovho vojska spočíva v tom, že pred hlavným vojom postupujú menšie rýchle oddiely, ktoré ľahko obkľúčia nepriateľa. Vo štvrtok dobyli povstalci silné vládne pozície v dedine Tranacastilla, ktoré hájilo 2000 mužov. Straty vládnych za tento deň sa odhadujú na celom úseku fronty na 2000 mŕtvych a ranených.

(Novosti 23.7.1937)