Každý deň rovnaký stereotyp, na otázku ako sa máš odpovedáme len zo zvyku, že dobre. Pritom nás štve milión vecí, ale nájsť odvahu na zmenu nájde len zopár odvážlivcov. Aj Košičanke Marcele Mattovej trvalo, kým chytila svoj život do vlastných rúk. Dnes žije na Bali, stavia tam dom, miluje svoju prácu a každý deň stojí na pláži obklopená priateľmi sledujúc západ slnka.

Marcela Mattová (4 fotografie)

Marcela je obyčajná baba, ktorá už ako dieťa milovala cestovanie. V dvanástich poznala katalóg istej cestovky naspamäť: „Keby som mala viac rokov, aj by ma zamestnali,“ smeje sa.

Vždy vedela, že by rada spoznávala svet. A tak sa upriamila na štúdium jazykov a tancovala, vďaka čomu chodila na sústredenia po Európe.

No ako to už býva, človek plánuje, ale plány sa nie vždy stretávajú s realitou.

„Prestala som tancovať, presťahovala som sa do Bratislavy a opustila som sa. Navonok to tak nevyzeralo, ale v mojom vnútri bola absolútna rezignácia. Prestala som cvičiť, bola som tučná a nešťastná.“

Zajtra je široký pojem

Osudovým sa pre ňu stal výlet na vínnu cestu vo Svätom Jure.

„Kamarátka mi tam rozprávala o Svetlane, ktorá išla na Bali študovať fotku. Zarezonovalo to vo mne tak, že po návrate som sadla doma za počítač a začala hľadať štipendiá v Indonézii. Našla som, s uzávierkou na druhý deň. Vybavila som všetky papiere, poslala a indonézskym spôsobom čakala na výsledky,“ vysvetľuje Marcela Mattová.

„U nich totiž znamená zajtra dva týždne aj rok. Z dodržiavania termínov si ťažkú hlavu nerobia.“

Štipendium na štúdium tradičného tanca napokon získala a na rok odletela do Yogyakarty, čo je jedno z miest Jávy.

Namiesto snehu popol zo sopky

Marcela sa pri spomienkach smeje, že očakávala džungľu, no šok prišiel už v lietadle. „Zbadala som z neho dom na dome. Jáva je najľudnatejší ostrov sveta, štyrikrát väčší ako Slovensko a žije tam 160 miliónov obyvateľov. No a okrem domov aj sopky, je ich tam šesťdesiatdva a ide z nich neuveriteľná energia.“

Marcela výbuch jednej aj zažila. Síce to bolo tristo kilometrov od miesta, kde bývala, no aj tak sa rozhúkali autá a do rána to vonku vyzeralo ako na Vianoce. Namiesto snehu však všetko prikryl sivý popolček.

Milionárom a počkanie

Prekvapením pre ňu bol aj fakt, že zatiaľ čo doma mala rozkladací gauč a pohodlnú posteľ, na ostrove sa žije prevažne na zemi.

„Kúpite si matrac na spanie a ďalšie na sedenie. V strede obývačky je umývadlo, žiadna rúra a mixér. Čerpadlo na vodu musíte manuálne vypnúť, inak vám dom zaleje voda,“ vyratúva Marcela.

Veľkým pozitívom sú ceny, za štyridsať centov môžete mať obed, za tridsaťpäť čerstvú šťavu a tri dievčatá si na rok prenajali dom za 1200 eur.

„Samozrejme, že ich platy zodpovedajú cenám, priemerne zarábajú stopäťdesiat eur mesačne. O nás si myslia, že sme milionári. Tak trošku aj sme, ale len tam, lebo z bankomatu som po prepočte vyberala naozaj milióny ich peňazí. Ani sa mi nezmestili do peňaženky.“

Neverila, že ju robota bude baviť

Košičanka sa po roku na Jáve presunula na tri mesiace do Indie, kde si spravila jogový kurz, aby mohla učiť ľudí a prišla na Slovensko.

„Zostala som tu tri mesiace a prišla ponuka vrátiť sa naspäť ako dobrovoľníčka. Nedostávala som žiaden plat, ale bola som tam.“

Napokon jej zavolal jej súčasný šéf, či by tam nechcela sprevádzať slovenských turistov.

„Všetko sa to zrazu spojilo. Sprevádzanie, tanec, joga, moja pasia pre jazyky a cestovanie. Keby mi zlatá rybka splnila želanie, chcela by som ovládať všetky jazyky. Neverila som, že niekedy poviem, že ma robota baví, ale je to tak.“

Sprevádzanie nie je ľahké a Marcela dodáva, že turisti sa zo sebestačných dospelých ľudí po príchode do cudzej krajiny menia na deti.

„Zrazu riešime také existenčné problémy ako kde sa vycikajú a kde sa môžu napiť.“