Už žiadne tri týždne, pionierske šatky, večierka o 21.00 h a čistenie zubov v spoločnom válove, ale mobily, wi-fi a zábava do noci.
Kolkáreň, vírivky, moderné bazény, multifunkčné ihriská, mobily, wifi, luxusné hotelové ubytovanie, izby s vlastnou kúpeľňou i WC, každý deň diskotéky do noci, zábava, hry na biznis či súťaže miss.
Súčasné tábory už vyzerajú inak než tie pionierske, ako si ich ešte mnohí pamätáme spred 30 či 40 rokov.
Skúsený organizátor
„Za socializmu trvali tábory 21 dní, dnes sú zvyčajne 8-dňové,“ hovorí Pavol Krausz, ktorý organizuje tábory a školy v prírode už 25 rokov.
„Dnes by boli trojtýždňové tábory veľmi drahé (týždňové stoja okolo 150 – 200 eur – pozn. red.), ale vtedy odbory hradili značnú časť, rodič doplácal len možno 200 korún.“
Za tie desaťročia sa zmenili aj deti. Ktovie, či by tri týždne v tábore ešte dnes vydržali.
Ale tiež, či by vôbec taký ultradlhý pobyt s niektorými deťmi zvládli nejakí vedúci tak, aby sa tam nikto nezbláznil, ani aby sa navzájom nepozabíjali...
„Vtedy sa v rámci psychohygieny po každom týždni robil taký predel, že všetci išli na celodenný výlet. V tie dni sa vykonávala aj hygiena v tábore i kuchyni, deti dostali len balíčky s jedlom,“ vraví Krausz, ktorý bol prvýkrát v tábore v roku 1964 ako 6-ročný a potom si postupne prešiel aj všetkými táborovými funkciami.
Celoživotná srdcovka
„Ako dieťa ma tábor nadchol, každý rok som si odtiaľ doniesol nielen neuveriteľné zážitky, ale aj som sa tam veľa naučil, rôzne zručnosti, ako sa v lese správať, orientovať, kde je sever, podľa mraveniska, machu, mali sme športové olympiády na špičkovej úrovni, celotáborové hry. Tešili sme sa na výlety, videl som jaskyne, hrady, zámky, pochodil som vďaka táborom takmer celé Slovensko: Zemplínsku šíravu, Novoveskú Hutu, Kláštorisko, Betliar, Brestov pri Humennom, Tatranské Mlynčeky, Nitru, Pezinok, Častú Pílu pri Modre a ďalšie krásne miesta...“
Krauszovi tábory učarovali, stali sa jeho celoživotnou láskou.
Budovať a brániť socialistickú vlasť
Spomína, že v pionierskych táboroch pred rokom 1989 platili prísne pravidlá a pevný režim.
„Samozrejme, nechýbal politický podtón, všetky deti si museli doniesť pioniersku šatku aj
rovnošatu. V tretí deň sa konalo slávnostné otvorenie tábora, bola vyvesená vlajka, nastúpené deti, predseda táborovej rady vyzval predsedov oddielov, aby podali hlásenie: Predseda druhého oddielu Pavol Krausz, druhý oddiel je pripravený na slávnostné otvorenie pionierskeho tábora v počte 15. Súdružka skupinová vedúca s rukou pri hlave povedala: Budovať a brániť socialistickú vlasť, buď pripravený! A pionieri odpovedali: Vždy pripravený!“ opisuje Krausz dnes už možno aj humorný obrázok spred ’89.
„Vtedy vládla komunistická strana, ktorá odmalička i takto cez tábory vychovávala deti k poslušnosti, disciplíne, aj k oslavovaniu režimu.“
Opisuje, že skoro ráno bol budíček, pre všetkých povinná rozcvička, hygiena, ustieľanie, raňajky a bodovanie poriadku na izbách.
Akože išli spať
„A potom zas večer o 20.45 službukonajúci vedúci zapískal a ohlásil prípravu na večierku. O 21.00 zapískal na večierku, zhasli sa svetlá a všetci povinne museli ísť spať. No, spať... Pretvarovali sme sa a keď sme počuli, že po schodoch už vedúci odišli, tak sme sa ďalej bavili.“
Aj vedúci medzi sebou mali zábavu, jedni strážili vlajku, druhí ju kradli a potom namiesto nej vyvesili červené trenírky.
Podľa Krausza bolo chybou, že po roku 1989 pionierske organizácie úplne zanikli.
„Mohli sa premenovať na detské organizácie, bez pionierskych šatiek a ideológie, a fungovať ďalej. Ja som '89. rok uvítal, za slobodu a demokraciu som vďačný a šťastný, ale toto bola škoda, potom museli odznovu vznikať centrá voľného času a tábory na zelenej lúke...“
Ako na vojne
Dnešné tábory majú voľnejší režim, než tie pred 30 rokmi, kde vládla až vojenská disciplína.
„Ale vtedy nám to neprekážalo, tak sme všetci žili, nič iné sme nepoznali. Nie všetky deti tam však, aj preto, chceli chodiť, niektoré to i ofrflali. Ale bolo to lacné a rodičia mali o svoje deti postarané na celú tretinu prázdnin, takže do pionierskych táborov chodievalo veľa detí.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
