Agentúrny materiál sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára
ŠTRASBURG/KOŠICE. Na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu sa v utorok rozhodovalo o sťažnosti, ktorú podala košická advokátka Tatjana Vorobelová za svojho klienta, Ladislava Kuca.
Zo Slovenska do Francúzska odišla sťažnosť v máji 2014.
Jej obsahom bola kontrola dodržiavania Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Výbuch a iné skutky
V prípade Kuca ide o Košičana, ktorý sa zviditeľnil odpálením nástražného systému pred prevádzkou rýchleho občerstvenia Mc Donald's na Ul. protifašistických bojovníkov.
Bomba, ukrytá v odpadkovom koši, explodovala 28. decembra 2011.
Našťastie, nikoho nezranila a spôsobila iba materiálne škody.
V priebehu vyšetrovania incidentu a hlavne po domovej prehliadke v rodinnom dome Ladislava vyšlo najavo, že pripravovaná explózia nebola jediná jeho aktivita.
Obvinenie a následná obžaloba mu kládli za vinu 10 skutkov, okrem bombového útoku aj dve knižné bomby a výhražné listy.

Obsah sťažnosti na ESĽP
Obsahom Kucovej sťažnosti bola kontrola dodržiavania Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Podnet sa týkal jeho žiadosti o prepustenie z väzby z konca roka 2013, ku ktorej okrem iného doložil znalecký posudok dvoch známych psychiatričiek.
Tie na základe jeho vyšetrenia vo väzbe a preštudovaní pacientovej kompletnej zdravotnej dokumentácie skonštatovali, že od roku 1996 trpí psychickou poruchou, tzv. schizotypovou.
Hoci Kuc ku žiadosti doložil písomný sľub, záruku rodičov i ochotu navštevovať probačného úradníka, Okresný súd Košice I ju v januári 2014 zamietol.
Keďže jeho verdikt potvrdil krajský súd, obrátila sa advokátka na Ústavný súd SR. Ten však v apríli 2014 prijatie sťažnosti, s odvolaním sa na jej neopodstatnenosť a hroziaci vysoký trest, odmietol.
Kuc v sťažnosti ESĽP najprv opisoval, ako bol v januári 2012 po obvinení z obzvlášť závažného zločinu terorizmu vzatý do väzby.
Konkretizuje, že za mrežami sa ocitol pre obavu, že na slobode by pokračoval v trestnej činnosti alebo by útekom či ukrývaním sa maril vyšetrovanie.
Následne chronologicky vymenúval všetky s väzbou súvisiaci úkony súdov, ktoré jeho väzbu predlžovali alebo jeho žiadosti o prepustenie zamietali.
Podrobnejšie však opisuje osud jeho žiadosti o prepustenie spoza mreží z decembra 2013 od okresného až po ústavný súd.
V druhej časti sťažnosti Kuc namietal porušenie článku 5 "Dohovoru". Konkretizuje, že jeho väzba trvá takmer dva a pol roka a už po ukončení vyšetrovania na ňu neexistovali relevantné dôvody.
Súdy podľa Kuca nezohľadňujú jeho výnimočnú situáciu, v ktorej sa nachádza a ktorá je vyvolaná psychickou poruchou.
V závere sťažnosti Kuc tvrdil, že dôvody, uvedené v rozhodnutiach súdov, neboli dostatočné na odôvodnenie ponechania vo väzbe.
Je toho názoru, že pri vzatí do väzby nemožno uplatňovať tie isté kritériá, ako po vyše dva a pol roku. Kuc tvrdil, že na trestnú činnosť ani nepomyslí a má vážne podlomené psychické zdravie.
Zo Štrasburgu prišla prvá prvá odpoveď už v júli 2014. Kancelária súdu oznámila, že podanie prednostne prijala a spisu pridelila konkrétne číslo.
Sťažnosťou sa vraj bude zaoberať hneď, ako to bude možné.

Čakali vyše tri roky
Na konanie v Štrasburgu napokon Kuc i jeho advokátka čakali vyše tri roky. Ako na svojej webovej stránke informuje Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR, ESĽP v utorok rozhodol o porušení článku 5 ods. 3 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd.
ESĽP vo svojom rozsudku konštatoval, že súdy sa pri predlžovaní sťažovateľovej väzby opierali o hrozbu pokračovania v trestnej činnosti a hrozbu úteku.
ESĽP bol presvedčený, že vnútroštátne orgány sa za daných okolností až do prvého odsúdenia sťažovateľa mohli odôvodnene obávať, že sťažovateľ sa dopustí ďalšej trestnej činnosti a ujde.
"Po zrušení rozsudku z júna 2013 sa však v trestnom konaní riešila výlučne otázka sťažovateľovej trestnej zodpovednosti v závislosti od jeho nepríčetnosti. Sťažovateľ sa odvolával na potrebu psychiatrickej liečby jeho schizotypovej poruchy, v dôsledku ktorej bola jeho väzba podľa neho neprimeraná a nebola nevyhnutná. Vnútroštátne súdy sa podľa ESĽP vo svojich rozhodnutiach o väzbe otázkami duševného stavu sťažovateľa nezaoberali a opakovali dôvody, ktoré už boli skôr uvedené, a to napriek tomu, že už mali k dispozícii aj nový znalecký posudok týkajúci sa duševného stavu sťažovateľa a boli povinné reagovať na argumenty sťažovateľa o údajnej absencii dôvodov na väzbu vo svetle nových informácií."
ESĽP poukázal na to, že vnútroštátne súdy majú povinnosť uviesť vo svojich rozhodnutiach argumenty pre alebo proti väzbe a v tomto prípade sa uvedená komunikácia v dotknutých rozhodnutiach vnútroštátnych súdov nespomínala.
"Tieto skutočnosti boli pre ESĽP dostatočné na prijatie záveru, že dôvody väzby, ktoré vnútroštátne orgány uviedli v rozhodnutiach o sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z decembra 2013, nebrali do úvahy jeho osobnú situáciu, konkrétne jeho duševný stav. V dôsledku toho neboli dôvody sťažovateľovej väzby medzi 24. októbrom 2013 (kedy mali súdy k dispozícii dva protichodné psychiatrické znalecké posudky) a 2. aprílom 2014 (kedy Ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa) dostatočné."
ESĽP rozhodol, že článok 5 ods. 3 Dohovoru bol porušený. Zvyšné námietky sťažovateľa vyhlásil za neprijateľné.
"Pokiaľ ide o otázku spravodlivého zadosťučinenia, sťažovateľ požadoval 30 000 eur z titulu nemajetkovej ujmy a 18 600 eur z titulu nákladov a výdavkov. ESĽP mu priznal 6 500 eur z titulu nemajetkovej ujmy a 9 000 eur z titulu nákladov a výdavkov, vo zvyšku nároky zamietol," informuje MS SR.
Je v zlom psychickom stave
Keď sme sa v stredu ráno s advokátkou Vorobelovou spojili, povedala nám, že o termíne zasadnutia súdu v Štrasburgu bola dopredu informovaná.
"Volali mi zo súdu, že o 10. hodine budú v našej veci rozhodovať. Popoludní som potom dostala verdikt, ktorý je v anglickom jazyku a má asi 10 strán. Ešte som ho celý nestihla dôkladne preštudovať," povedala nám Vorobelová.
"Som rada, že ESĽP uznal oprávnenosť klientovych a mojich výhrad voči postupu slovenských súdov a že skonštatoval porušenie ľudských práv. Môj klinet je už roky a čím ďalej v horšom psychickom stave. Berie množstvo liekov proti úzkosti, silným depresiám a kolapsovým stavom," povedala nám advokátka.
Dodala, že v čo najkratšom možnom čase ho pôjde do košickej väznice navštíviť svojho klienta a oznámi mu aktuálnu správu zo Štrasburgu.
Kuc už niekoľko mesiacov trávi vo väzbe vo väznici na Floriánskej ulici v Košiciach.
Dostal sa tam potom, ako Najvyšší súd SR v apríli 2016 zrušil právoplatný rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo septembra 2014.
Dôvodom zrušenia bolo porušenie zákona v použití nesprávnej právnej kvalifikácie zločinu terorizmu.

Na ďalší verdikt stále čaká
Kuc si v doterajšom priebehu dokazovania vypočul viacero rozsudkov.
V júni 2013 Okresný súd Košice I po prvý raz uznal Luca vinným zo všetkých 10 bodov obžaloby a poslal na 25 rokov do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.
Krajský súd v októbri 2013 tento rozsudok zrušil a vrátil na doplnenie dokazovania.
V júli 2014 Okresný súd Košice I opäť Kuca uznal vinným v zmysle obžaloby a opäť poslal na 25 rokov za mreže.
Krajský súd v septembri 2014 tento verdikt potvrdil a Kuc nastúpil do výkonu trestu v Leopoldove.
V apríli 2016 najvyšší súd vyhovel dovolaniu a právoplatný rozsudok zrušil.
Okresný súd Košice I v septembri 2016 uznal Kuca vinným, no zločin terorizmu zmenil na všeobecné ohrozenie. Za mreže ho poslal na 23,5 roka.
V máji 2017 Krajský súd na neverejnom zasadnutí tento rozsudok zrušil a vrátil späť okresnému. Dôvodom bolo porušenie ustanovaní Trestného zákona.
Na okresnom súde sa zatiaľ kauza nepohla, na 19. júla naplánované pojednávanie bolo krátko pred tým zrušené. Ako nás v stredu informovala advokátka Vorobelová, nový termín ešte určený nebol.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári