Hanebný stav košických ulíc i Veľká železničná katastrofa pri Paríži

Z archívu verejnej knižice Jána Bocatia.

Hanebný stav košických ulíc

Košické ulice sú zdrojom bohatých poznatkov pre pozorovateľa. Odráža sa v nich „pečlivá" starostlivosť, s akou sa starajú starostliví otcovia mesta Košíc o svojich poplatníkov - občanov. Trúsi sa mnoho rečí o hospodárskom povznesení našich miest pomocou vzrastu cudzineckého ruchu.

Pozorujeme, že každé mestečko na Slovensku sa snaží pritiahnuť k sebe príliv cudzincov a vôbec turistov, a kvôli tomu vidíme všestrannú snahu odstraňovať nedostatky, ktoré by prípadne mohli odradiť cudzinca alebo turistu.

Lahodí oku, keď príde človek do usporiadaného malého okresného mestečka a vidí čisté ulice, sviežu zeleň parčíkov a vysádzané stromčeky na okraji ulíc. Toto je jediný možný spôsob propagandy.

Ale veru toto všetko sa nevzťahuje na Košice. Správa mesta Košíc si asi schválne nechce uvedomiť dôležitú úlohu, akú majú Košice ako spojovacia tepna medzi západom a východom republiky.

Keď nazrieme do štatistiky cudzineckého ruchu, presvedčíme sa, že v Košiciach sa každý deň zastaví alebo precestuje čo len päť cudzincov. Blízkosť hraníc má zase tú výhodu, že do Košíc často prichodia rozličné zahraničné exkurzie, odkiaľ odchodia na cestu po republike.

Príliv cudzincov bol by iste ešte väčší, keby... Najsamprv keby sa mestské zastupiteľstvo postaralo o gruntovú prestavbu a úpravu ulíc.

Štefánikova ulica (dnes Hlavná ulica), ktorá je spojovacou čiarou pre cudzincov cestujúcich do Maďarska, je tak parádne vydláždená, že človek nevie, či na ňu nedopadali náhodou pred pár dňami bludné strely delostreleckej strelnice.

Takými solídnymi „burkovcami" je vydláždená spolu s niektorými význačnými námestiami, že návštevníkovi netreba sa škrabať po tatranských bralách. Alpinistiku môže každý Košičan prevádzať doma a zdarma.

Mestské zastupiteľstvo košické sa môže pochváliť zriedkavou atrakciou: košické ulice v dobe sucha v momente vykúzlia turistovi nefalšovaný obraz saharskej púšte.

Oblaky prachu a piesku majú asi napomáhať trávenie nám úbohým Košičanom. Košice majú aj motorový voz na kropenie ulíc. Ale mestská správa ho pustí na ulice iba vtedy, keď poprší. To asi preto, aby sa nezaprášil.

Štefánikova ulica býva všade uvádzaná ako hlavná trieda. Ale zdá sa nám, že iba vo sviatok býva takouto. Vo všedný deň návštevník Košíc musí ju pokladať za verejné trhovisko, lebo deň čo deň dopoludnia je zastavaná zeleninovými šiatrami.

Milovník prírody každé dopoludnie má možnosť pokochať sa všemožnými odtienkami zeleninovej vône.

Porozhadzované zeleninové odpadky a špina, nádherne reprezentujú správu mesta Košíc pred cudzincami, a názorne ukazujú, ako je u nás postarané o hygienickú stránku obyvateľstva.

Od mestskej správy je zvrchovaným lajdáctvom, že trpí takýto dezolátny stav. Pre zeleninové trhy je k dispozícii Kasárenské námestie a celá Kováčska ulica.

Nečudujme sa potom, že z takéhoto výzoru mesta dostali Košice v očiach prichodiacich cudzincov charakter špinavého Orientu, ktorému chýbajú iba mešity a minarety. Dúfajme, že sa noví mestskí otcovia postarajú aj o tieto.

Nuž, mestská rada by sa mala trocha sama pred sebou zahanbiť za nedôstojný výzor Košíc. Pred obecnými voľbami sa sypali rozličné krásne sľuby ako z rukáva.

Mesto sa okrášľovalo, robili sa utešené parky, regulovali sa ulice, modernizovala sa periféria. Voľby pominuli a Košice ostali tak hrozne zanedbanými, ako boli aj predtým.

A daň platiaci obyvateľ mesta Košíc nech zase blúdi po rozbitých uliciach v prachu a blate, kým sa mu pri budúcich obecných voľbách nedostane zase aspoň nových sľubov.

Navrhovali by sme, aby občania Košíc zaviedli dobrovoľnú zbierku, a na radnici nechali zasadiť mramorovú tabuľu s menoslovom tých mestských radných, ktorí sa v minulosti zaslúžili o rozkvet mesta Košíc.

(Novosti 25.7.1937)

Tour de France stráca na popularite

Belgické noviny obšírne referujú o príčinách, prečo belgickí cyklisti odišli zo závodu Tour de France. Ich pretekár Maes bol stálym vedúcim v celkovej kvalifikácii. Belgičania dokazujú fotografiami aj svedkami, že terajší víťaz Francúz Lapebie sa dal do kopcov ťahať autom.

Belgičania trpko vyčítajú Francúzom ich chovanie voči belgickým závodníkom, na ktorých vraj po ceste hádzali aj kamením.

Belgické noviny píšu, že tento závod stráca už na popularite ako každý, v ktorom začínajú prevládať vplyvy a sily iné ako čisté športové. Víťazom teda bol Lapebie, druhý skončil Talian Vicini.

V závode sa súperi bili o každý meter a sekundu, keď však mali prestávku, zostávali kamarátmi a navzájom si pomáhali k občerstveniu, ako sa dalo.

Víťaz Tour de France 1937 Lapebie, na obrázku vľavo. (zdroj: knižný fond VKJB)

(Novosti 29.7.1937)

Šport v kúpeľoch Štós

V kúpeľoch Štós skončil turnaj v stolnom tenise o majstrovstvo kúpeľov. Turnaja sa zúčastnilo 18 závodníkov z ČSR a Maďarska a vyhral ho Szegő, druhý bol Klein. Československé a maďarské mužstvá potom hrali o pohár správy Štósu, ktorý výsledkom 4:3 vyhrali Maďari.

Kúpele Štós v roku 1935. (zdroj: knižný fond VKJB)

Plavecká sezóna v Štóse vyvrcholí v nedeľu 1. augusta plaveckými závodmi a vodným pólom, v ktorom sa stretne reprezentácia C mužstva Maďarska s kombinovaným teamom 1. ČsŠK a KAC Košice. Autobus z Košíc odchádza na tieto závody v nedeľu o 6. hod. ráno od Schalkházu. Prihlášky prijíma firma Jaschko a spol. Košice.

Plavecké preteky v kúpeľoch Štós. (zdroj: knižný fond VKJB)

(Novosti, 30.7.1937)

Veľká železničná katastrofa pri Paríži

Vykoľajený rýchlik. 27 mŕtvych a 50 zranených.

V nočných hodinách došlo v blízkosti obce Saint Georges Villeneuve k hroznej dopravnej katastrofe. Rýchlik na trase St. Étienne-Paríž sa v maximálne rýchlosti vykoľajil. Prvé správy o nešťastí dorazili na parížsku policajnú prefektúru o druhej hodine v noci a hovorili až o 50 ľudských obetiach. Podľa najnovších informácií Československej tlačovej kancelárie, počet mŕtvych dosiahol číslo 26 a počet ťažko zranených sa vyšplhal na pol stovku. Ich stav je však kritický.

Strašlivá havária rýchlika St. Étienne-Paríž v roku 1937. (zdroj: knižný fond VKJB)

Strašné nešťastie sa odohralo 300 metrov pred villeneuveskou železničnou stanicou, čo je asi 20 km od Paríža. Katastrofu spôsobilo chybné nastavenie výhybky. Lokomotíva, uháňajúcou obrovskou rýchlosťou sa vykoľajila, prevrátila a strhla so sebou ostatné vagóny, ktoré sa roztrieštili na kusy. V dôsledku silného nárazu sa vagóny do seba doslova zavŕtali. Osudným sa stala aj tá skutočnosť, že medzi moderné vagóny umiestnili jeden zastaraný drevený vozeň, na ktorom cestovali pútnici do Lisieux a deti z francúzskych kolónií na svoje vakácie. Tento vagón bol doslova a do písmena zlisovaný. Podľa očitých svedectiev sa na miesto nešťastia naskytol hrozivý pohľad. Tmavou nocou sa všade rozliehalo zúfalé nariekanie zranených a umierajúcich.Záchranné práce odštartovali neuveriteľnou rýchlosťou. Ako prví dorazili na miesto parížski hasiči, ktorí ihneď ratovali jeden horiaci vagón. Za nimi prišli ostatné záchranné zložky, ktoré sa ihneď pustili do práce. Po hodine vytiahli z trosiek prvé obete. Na miesto havárie dorazil aj francúzsky minister Chautemps, minister vnútra Dormoy a minister práce Queuille. Súbežne so záchrannými prácami sa začalo s vyšetrovaním príčin tejto hrozivej železničnej katastrofy.

(Kassai Ujság, 31.7.1937)