Na Ars Šafarikiane ako v tvorivej bubline

KOŠICE. Piaty raz mohli vysokoškoláci poslať svoje literárne práce do súťaže vo vlastnej tvorbe, ktorú organizuje Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. A opäť, ako v predošlých rokoch, sa na dielňach tvorivého písania zišli tí najlepší.

Išla by vám takáto úloha – vytvoriť charakter postavy a vyrozprávať jej príbeh podľa obrázka človeka? Alebo napísať hoci len krátku báseň s využitím jedinej samohlásky v celom texte?

Takéto a podobné úlohy riešili počas šiestich dní tí, ktorých spomedzi súťažiacich lektorky vybrali. A boli to tí, v ktorých videli najväčšiu perspektívu.

„Zúčastnila sa jediná študentka slovenského jazyka a literatúry, dievčina z Nového Sadu, ostatní boli z iných odborov, viac či menej humanitných – estetiky, práva, ekonomiky, medicíny z celého Slovenska. Zaujímavosťou je, že nebol ani jediný účastník z domácej univerzity,“ hovorí autorka projektu, lektorka a literárna vedkyňa Daniela Burdová.

Posledný deň podujatia. Keď som vošla do budovy Minervy UPJŠ, kde sa účastníci tvorivých dielní každodenne stretávali, na plátne sa práve hádal Leonardo di Caprio s Kate Winsletovou, kto koho miluje či nemiluje.

Išlo o naozaj dramatickú situáciu. Na nej Daniela demonštrovala tvorbu dialógu.

„Snažíme sa ukázať im tú mieru – ak chcem napísať román, musím ísť podľa istých žánrových vymedzení a kritérií, ale to neznamená, že tam nedávam svoj originálny autorský pohľad,“ vysvetľuje úlohu dielní autorka projektu.

Lektorka Mária Klapáková. V rozhovore s Ľudmilou Zimmermannovou, Michaelou Kováčovou a Jonášom Sudakovom. (zdroj: Tatiana Snitková)

Michaela

Michaela Kováčová v auguste končí štúdium estetiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už v minulosti sa zúčastnila na podobnom workshope v domácej alma mater. Vtedy sa stretávali na dve hodiny týždenne. Aj preto košické podujatie považuje za koncentrovanejšie, akoby boli šesť dní v tvorivej bubline.

„Každý deň sme tu od rána do večera. A potom sa ešte stretneme na internáte a ďalej diskutujeme o tom, čo sme sa rozprávali počas dňa, dávame si spätnú väzbu na našu tvorbu,“ hovorí Michaela o tom, ako doslova žili s literatúrou celé dni.

Bavilo ju tvoriť homogénny text, hoci báseň, zo slov, ktoré navzájom spolu nesúviseli a vytvárať z nich obrazy. Stále sa však nevie žánrovo zaradiť. Aj tento workshop jej pomohol pochopiť, že sa nebude uberať cestou populárnej literatúry, že skôr bude hľadať druhý plán, s ktorým jej je jednoduchšie pracovať v básňach.

A čo si ešte po týždni života v tvorivej bubline odnáša?

„Poznanie, že treba tvoriť, aj keď sa nedarí, aj keď človek má pocit, že jeho tvorba neznamená nič, že možno nevyužíva svoj osobný zorný uhol, ale skôr to klišé. Netreba sa vzdávať, ale pokračovať, hľadať žánre, vzdelávať sa.“

Sú mladí ľudia kreatívni?

Prvá odpoveď, ktorá človeku napadne – ako ktorí. Lektorky ale majú jednoznačnejší názor.

Daniela Burdová tvrdí, že „tvorivosť má každý v sebe, ale je dôležité, či sa s ňou pracuje, či sa rozvíja a či sa hľadá tá správna forma, do ktorej sa tá tvorivosť pretaví. Nie vždy to musí byť literatúra, niekedy to je hudba, tanec, výtvarné umenie... Ja tvorivosť v týchto mladých autoroch vidím, len ťažšie je nájsť tomu tú správnu formu, aby sa kreativita nestratila.“

Kritickejšia je ďalšia zo štvorice lektoriek Magdaléna Kramárová. Hovorila najmä o účastníkoch tvorivých dielní.

„Kreativita im nechýba, problém je skôr v inom. Sami často uvádzajú, že potrebujú nátlak. Neuvažovala by som teda v tom smere, že mladí ľudia sú málo vzdelaní, málo sčítaní, málo kreatívni, to nie. Sú len veľmi pohodlní.“

Stanislava Repar. O svoje skúsenosti sa s mladými ľuďmi podelila aj spisovateľka. (zdroj: UPJŠ)

Ľudmila

„Keď je deadline nejakej súťaže o polnoci 31. v mesiaci, tak 31. o 23.20 som posielala. Aj nápad na poslednú chvíľu bol, pretože keď ma niečo inšpiruje, zapíšem si to a potom čerpám z tých zápiskov. A poviem si – musíš to dokončiť, tak som to dokončila,“ ilustruje slová Magdalény Ľudmila Zimmermannová, študentka logopédie na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave.

Najpríťažlivejšou úlohou počas uplynulých dní bola pre ňu tá, v ktorej mali napísať báseň alebo prózu na motívy inštrumentálnej hudby.

„U mňa to evokovalo pocit, že som sa ocitla na lúke, takže som opisovala obraz na nej. Prenieslo ma to do iného priestoru,“ opisuje Ľudmila jedno zo zadaní.

Kritika ich neurazila

Jedna z lektoriek, Mária Klapáková, doktorandka na Prešovskej univerzite, sa sama ako študentka zúčastnila na Ars Šafarikiane ešte v jej začiatkoch, na nultom ročníku. Považuje to za veľkú výhodu.

„Videla som, ako sa tu pracuje, ako to funguje, dostala som spätnú väzbu, aby som ju teraz vedela odovzdať ja. Často sa stáva, že kritizujú ľudia, ktorí sami nikdy nič nenapísali, a je to aj vidno. Je dobre, keď človek má skúsenosť aj s prijímaním kritiky. Treba to vedieť podať, aby sa ľudí nedotkla, aby ju nebrali osobne, ale aby to vnímali ako profesionálnu radu. Nie ako niečo, čo ich má uraziť, ale im to má pomôcť.“

Štvrtou lektorkou, ktorá sa s mladými adeptmi na spisovateľské pozície podelila o svoje skúsenosti, bola profesorka v odbore teória literatúry a dejiny konkrétnych národných literatúr Marta Součková. A v nabitom programe mali svoje miesto aj besedy so spisovateľmi – Stanislavou Repar, Stanom Rakúsom a Janou Bodnárovou.

Ars Šafarikiana. Väčšina účastníkov nebola z Košíc, a tak spoznávali aj mesto. (zdroj: UPJŠ)

Rakús a Bodnárová

Oslovila ich najmä posledná dvojica autorov. Hneď v prvý deň podujatia im profesor v odbore teória literatúry a autor mnohých beletristických diel porozprával mnoho príbehov.

„Pán Rakús nám veľa rozprával o teoretických veciach, o písaní, o tom, aké pocity má literatúra vyvolávať. Súvislosti som začal chápať až po niekoľkých dňoch,“ uviedol Jonáš.

A Jana Bodnárová ich očarila nielen svojou pokorou. Michaela cítila s ňou veľkú spriaznenosť a všetci ocenili jej povzbudzujúce slová.

„Pustila nám svoje krátke filmy a povedala, že ak to chceme robiť aj my, môžeme. Ani ona si o sebe nemyslela, že má nadpozemský talent, ale zobrala kameru a skúsila to,“ hovorí Jonáš.

A Ľudmila ešte doplnila: „Išiel z nej pokoj, povzbudila nás, že máme ísť za tým, čo chceme robiť.“

A že to nie je márne, dokazujú aj príklady účastníkov minulých ročníkov. Napríklad jedna z absolventiek tvorivých dielní Ars Šafarikiany, Radka Komžíková, získala 3. miesto v literárnej súťaži pre dospelých Poviedka 2015. A ďalšia bývalá účastníčka Katka Hrabčáková dostala ponuku na vydanie zbierky.