KOŠICE. Psičkári to poznajú veľmi dobre. Ich mobil je plný fotografií vlastného psieho miláčika, cudzích psích miláčikov, ktorí sa mu páčia aj tých vysnívaných, ktorých si raz zaobstarajú.

Rovnako je na tom počítač, USB kľúče aj externý disk a sociálne siete. Fotiek tisíc, no uchovateľných na pamiatku len zopár.

Východniarka Nicol Urbanová je tiež psičkárka, no zároveň aj fotografka, ktorá sa venuje výlučne foteniu psov.

Nicol Urbanová má len dvadsaťdva rokov, ale s fotením už množstvo skúseností.

Vyštudovala Školu úžitkového výtvarníctva v Košiciach a momentálne má za sebou prvý ročník na Fakulte umení v Banskej Bystrici.

Učarovali jej nové médiá, no najmä fotografovanie.

Krajinky a portréty ju nebavili, a tak skĺbila svoju lásku k fotografovaniu a ku psom do jedného koníčka - je z nej profesionálna fotografka psov.

U väčšiny ľudí je postup rovnaký, najprv pes a potom veľa, veľa fotiek, u Nicol presne naopak.

„Veľmi dlho som chcela mať vlastného psa, a tak som sa chodila pozerať do Košíc na Aničku na agility preteky. Vždy som so sebou vzala aj foťák. A tiež veľa kamarátov z môjho okolia malo psíkov, a tak ma začali volať na výstavy a preteky.“

Nicol Urbanová a psy (16 fotografií)

Po psovi od detstva netúžila

Z okukávania cudzích psov cez foťák sa rodáčka z Perína dostala napokon aj k vlastnému štvornohému kamarátovi.

„Pritom som vôbec nebola ten typ, čo chce od detstva psa. To prišlo, až keď som videla, čo všetko sa dá spolu s ním zažiť. Tak som sa dostala k útulkáčovi Pandymu z Dobšinej,“ vysvetľuje Nicol.

Pandy je border kólia, o ktorého sa majiteľ poriadne nestaral. „Žil na reťazi, zavretý na svinskom šrote. Keď sa dostal do rúk pracovníkom útulku, museli ho odblšiť, odčerviť, dlho ho dávali dokopy.“

Z ustráchaného agresívneho šteniatka je dnes pohodový fešák, ktorý nemá problém s ostatnými psíkmi ani s deťmi.

„Dokonca bol so mnou, aj keď som fotila svoju maturitnú prácu v Domove sociálnych služieb v Šemši, kde boli ľudia s rôznymi diagnózami. Rozumeli si výborne.“