KOŠICE. Zamatový hlas, podmanivý herecký prejav a človek, ktorému neboli ľahostajné ani veci verejné. Taký bol Peter Rašev – jeden z popredných košických divadelníkov.
Odišiel však priskoro, a tak sme si v sobotu, 6. augusta, pripomenuli už len jeho nedožité 65. narodeniny.
Zaspomínal si na neho nejeden z kolegov, ktorí s ním hrávali v košickom Štátnom divadle, v Staromestskom divadle či v televízii. Najviac, samozrejme, jeho manželka Ľuba Blaškovičová.
„Na záhrade pri našej chalupe, kde je rozptýlený Peťov popol, som mu zapálila štyri sviečky – za seba, za naše dve dcéry a babičku. Otvorila som šampanské, sadla si na našu lavičku, spomínala, rozprávala, aj sa dojímala. A všetky štyri – ja a moje tri psice sme dlho do noci pozerali 'hore' na nebo a nádherné žiarivé hviezdy. Viem presne, ktorá je tá jeho....,“ povedala nám herečka, režisérka a komunálna politička, ktorá s Petrom Raševom prežila vyše tridsať rokov a rozdelila ich až zákerná rakovina, ktorej podľahol v júni 2008.
Chýba v zásadných okamihoch
Celé tie roky tu chýba. A kedy najviac? „Keď sa dejú nejaké zásadné veci – keď by som sa chcela pochváliť, čo sa mi podarilo a podeliť sa o radosť, alebo sa trápim s problémom, na ktorý som zostala sama... Smútok za tie roky už vystriedali iné emócie a občas ma normálne hnevá, že ich nezdieľa so mnou,“ konštatuje.
Mal južanskú krv
Peter Rašev bol totiž nielen hercom a režisérom ale aj tribúnom Nežnej revolúcie na košických protestných zhromaždeniach.
Rodáka z Prešova už na škole volali Richelieu, pretože zásadne nevstupoval do konfliktov a všetko riešil mierumilovne a s toleranciou.
A to aj napriek tomu, že po dedovi mu v žilách kolovala krv donských kozákov a po otcovi mal južanskú – bulharskú krv.
Jeho však odmalička očarilo divadlo. Šiel si teda za svojím snom a vyštudoval VŠMU v Bratislave. Tam stretol aj svoju budúcu manželku Ľubu Blaškovičovú – dcéru známeho herca Dušana Blaškoviča.
Spolu zvládli chvíle príjemné, aj náročné. Do Štátneho divadla Košice prišli spolu v roku 1978 a narodili sa im dcéry Kristína a Katarína.
Peter Rašev vo svojej kariére stvárnil množstvo výrazných postáv zo svetovej tvorby, uplatnenie našiel v muzikáloch, aj pred kamerou a jeho hlas znel často v rozhlasových hrách či v televíznych dokumentárnych filmoch.
Báli sa, no necúvli
A napokon sa tento hlas niesol v Novembri ´89 aj košickou Hlavnou ulicou. S manželkou ani na chvíľu nezaváhali, ako sa zachovať.
„Hneď sme pochopili, že tam patríme. Brali sme to ako samozrejmosť, pretože bola šanca niečo zmeniť. Bola to situácia, keď sa už nedalo ustúpiť, už sme toho všetci mali plné zuby,“ spomínal P. Rašev v jednom z rozhovorov.
Po Nežnej revolúcii chvíľu pôsobil aj ako poslanec federálneho parlamentu, no napokon sa vzdal mandátu a vrátil sa k umeniu.
Bojoval ako lev...
V Košiciach to dotiahol na šéfa činohry, no za Mečiarovej vlády, v roku 1996 ho odvolali z funkcie a napokon ich aj s manželkou vyhodili.
Nový impulz do života našiel najskôr v dabingu a potom vo vlastnom – Staromestskom divadle. Opäť bol vo svojom živle. Písal hry, hral, režíroval a bol šťastný.
Všetko mu však prekazil nádor na pľúcach, ktorý mu diagnostikovali v roku 2006.
Dva roky bojoval ako lev, v ktorého znamení sa narodil. No choroba napokon vyhrala.
Romantický hrdina
Na Petra Raševa by však Košice nemali zabúdať.
„Ľubo Feldek ho raz pomenoval presne, podľa hlavnej postavy zo svojej divadelnej hry, ktorú Peter stvárnil: košický Jánošík – romantický hrdina, ktorý mal svoje sny a veľké túžby, veril v spravodlivosť. Aj Jánošík mal svoje chyby a nie všetci schvaľovali cestu, akou sa vydal. Ale zanechal po sebe 'nezmazateľnú stopu' – ako Peter na novembrovej tribúne. Plus bol fakt šarmantný v každom veku, v každej divadelnej postave neprehliadnuteľný – s osobitou charizmou a zamatovým hlasom,“ dodala Ľ. Blaškovičová.
Odpočíva pod lipou. Na mieste, kde je jeho popol Ľuba Blaškovičová zapálila štyri sviečky. (zdroj: archív Ľ. b.)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
