Z archívu Verejnej knižnice Jána Bocatia.
Košické ulice sa v nedeľu premenili na vodné toky
Prudká búrka s lejavcom, ktorá sa zniesla nad Košicami v nedeľu za svitania, bola predzvesťou veľkej živelnej pohromy, ktorá postihla celé východné Slovensko.
Chmúrilo sa celé dopoludnie, a na obed sa začala obloha zaťahovať ťažkými mrakmi olovenej „barvy", ktorá prechádzala do žlta.
Túto oblohu križovali blesky, čo bol začiatok zúrenia rozpútaných prírodných živlov.
Krátko pred 4. odpoludňajšou hodinou bolo mesto Košice a jeho okolie postihnuté prietržou mračien.
Temer tri štvrte hodiny sa z oblohy liali veľké prúdy vody, takže behom niekoľkých minút boli všetky košické ulice premenené na vodné toky.
Chvíľami padal aj veľký ľadovec, takže ešte večer po prietrži o 8. hodine ležali na košických uliciach veľké hromady ľadu.
Obrovské množstvo vody, ktoré nemohli pojať kanály, sa vlievalo do pivníc a pivničných bytov.
Tak na Rašínovej ulici (dnes Štefánikova ulica) vnikla voda do 20 pivníc v obytných domoch štátnych zamestnancov až do výšky 30 cm, čím postihnutým obyvateľom vznikla značnejšia škoda na zariadení.
Ďalej vnikla voda do bytu na Rašínovej ulici č. 49, na Vrátnej ulici č. 80 a na Cyrilo-Metodejskej ulici (dnes Dominikánske námestie) do domu č. 40.
Aj na severnej strane Košíc sa vylial povestný Čermeľský potok, takže mnohé ulice boli pod vodou.
Zatopené boli pivnice i nižšie položené byty. Vo väčšine zaplavených bytov zničila voda nábytok, lebo na jeho záchranu nebolo ani pomyslenia.
Ťažko boli poškodení bulharskí záhradníci, ktorým bola krupobitím zničená všetka zelenina.


V Mokranciach sa zrútilo dvanásť domov
Prietržou mračien, ktorá vystrájala v nedeľu, bol najviac postihnutý okres moldavský.
Na mnohých miestach bolo prerušené telefonické a telegrafické vedenie, a čiastočne boli pretrhnuté aj hradské. Najtragickejší obraz poskytovala obec Mokrance, ktorá bola zatopená mohutnými prívalmi vôd, ktoré sa v okamihu zhlukli z okolitých vrškov.
Do hluku rútiacich sa domov zaznieval hukot dravých prúdov a úpenlivé volanie o pomoc postihnutých obyvateľov, ktorí hľadali záchranu na strechách domov, na povalách, stohoch slamy, stromoch a vyvýšených miestach.
Dravý prúd odnášal kusy nábytku, plávala v ňom slama, strechy domov, dobytok aj hydina.
U železničnej zastávky
Mokrance podomlela voda železničnú trať v úseku 200 m, takže odpoludňajšie vlaky sa museli vrátiť späť do Moldavy nad Bodvou.
Četníci z Moldavy nad Bodvou a železniční zamestnanci prišli postihnutým na pomoc a pomáhali s vypätím všetkých síl.
Do Mokraniec bolo povolané vojsko z Košíc. Keď sa zistilo, že hradská z Moldavy do Košíc, cez ktorú tiež pretekala voda, je zjazdná, vypravili ČSD do Moldavy autobus, ktorý všetkých cestujúcich odviezol do Čečejoviec, odkiaľ zvláštnymi vlakmi boli prepravení do Košíc alebo späť do Moldavy nad Bodvou.
V Mokranciach sa zrútilo dovedna dvanásť domov a viac ich bolo silne poškodených. Voda odplavila aj časť úrody, takže škoda zátopami spôsobená je veľmi značná.
Úrady už zahájili potrebné akcie, smerujúce k zaisteniu výživy postihnutého obyvateľstva.
(Novosti 17.8.1937)
Návštevníkov Dobšinskej ľadovej jaskyne zasiahla elektrina
Silná búrka sa prehnala aj údolím Slanej. V horách v okolí Dobšinej udierali blesky rad za radom.
Návštevníci Dobšinskej ľadovej jaskyne zažili veľmi nepríjemnú udalosť. Miestny sprievodca práve sprevádzal väčšiu skupinu ľudí, keď v tom jaskyňu pohltila oslepujúca žiara a hneď nato ohromujúca rana.
Elektrické svetlo sa vyplo a priestory jaskyne upadli do tmy. Medzi návštevníkmi prepukla pochopiteľne ihneď panika a viacerí pocítili silný elektrický úder. Jedna Nemka dokonca stratila vedomie.
Najhoršie však dopadol samotný sprievodca, ktorý na krátky čas úplne stratil citlivosť v nohách.
Našťastie niektorí mali so sebou elektrické baterky, za pomoci ktorých sa dokázali dostať z útrob ľadovej jaskyne.
(Kassai Ujság, 18.8.1937)
Povznesená nálada a šesť rán nožom do chrbta
V hostinci A. Rogožana na Marianskej ulici (dnes čiastočne zaniknutá ulica, resp. časť Floriánskej ulice) č. 18 v Košiciach, sa zabávali v nedeľu večer 18- ročný Mikuláš Majoroš a Jozef Peterčak.
Keď pred polnocou vyšli z hostinca, boli už v povznesenej nálade a išli rovno pred byt 30-ročného robotníka Jozefa Zivalu, kde robili krik a výtržnosti.
Zivala vybehol von a upozornil ich, aby nerobili krik a aby sa vzdialili. Obidvaja výrastkovia sa v tom vrhli na Zivalu, povalili ho na zem, pričom mu zasadili šesť rán nožom do chrbta. Pri ruvačke bol nožom pichnutý do spánku aj Majoroš.
Obidvaja zranení boli dopravení do nemocnice, odkiaľ bol Majoroš po ošetrení prepustený a Zivala zostal v ošetrovaní. Peterčaka, ktorý bol útočníkom, polícia zatkla.
(Novosti 18.8.1937)
Deň hrôzy v Šanghaji
Paláce a čínska štvrť zmenená na rumovisko.
Podľa najnovších londýnskych správ, sa mesto Šanghaj zmenilo v hotové peklo.
Zbrane a delá neprestajne dunia a chrlia oheň. Niektoré štvrte sú v plameňoch. Na hasenie niet najmenšieho pomyslenia, lebo Japonci ostreľujú mesto bez prestávky.
Aké také zľutovanie majú nad cudzineckou štvrťou, ktorá bola zatiaľ ušetrená od úplnej skazy.
V čínskej štvrti však vládne neopísateľná panika. Japonské delostrelectvo a námorníctvo ju ustavične ostreľuje.
Granáty už zničili celé rady domov. Hrôzu znásobujú aj zápalné bomby, ktoré spôsobujú rozsiahle požiare.
Všetky väčšie obchody a nákupné strediská sú už zničené. V niektorých okrajových štvrtiach mesta sa Japoncom, i napriek húževnatému odporu Číňanov a tiež za cenu vysokých strát, podarilo postúpiť vpred.
O každý dom sa však vedú urputné boje. Ustupujúce čínske jednotky vyhadzujú za sebou do povetria všetky mosty i koľajnice.
Japonskému vojnovému loďstvu sa už podarilo úplne rozstrieľať, len nedávno a za vysoké náklady dokončený prístav Jukoung. Panika je neopísateľná.
Čínske civilné obyvateľstvo, predovšetkým ženy a deti, beznádejne hľadá záchranu a úkryt v oblasti explodujúcich bômb. Mnohí si našli úkryt práve vo štvrti cudzincov.
Prvé správy hovoria o tom, že krvavé boje si vyžiadali strašne veľa obetí v radoch civilistov. Padajúce japonské granáty zabili v prvých hodinách mnoho nevinných ľudí.
(Kassai Ujság, 15.8.1937)


Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári