V roku 1961 ako 14-ročný na štadióne v Čermeli niesol tabuľku s názvom Etiópia legendárnemu bosému maratónskemu olympijskému víťazovi Abebe Bikilovi pred štartom Medzinárodného maratónu mieru (MMM) v Košiciach.
„Bol to zážitok! Môj brat bol v technickom štábe na štadióne, on mi vybavil, že som mu mohol niesť tabuľku. Bikila bol mojou najväčšou motiváciou. Povedal som si vtedy, že aj ja raz musím zabehnúť maratón,“ spomína Juraj Fotul.
Odvtedy už prešlo 56 rokov a Ďuri, ako ho volajú kamaráti bežci, teraz ako 70-ročný finišuje v príprave na svoj 39. MMM a celkovo 175. maratón v živote.
„Ale v tom sú už zarátané aj jedny 100-kilometrové preteky a päť 50-kilometrových,“ spresňuje svoje neuveriteľné štatistiky maratónska legenda.
Okrem nezničiteľného „terminátora“ Petra Poláka (68), ktorý má na konte rovných 40 MMM, nikto nezabehol viac košických maratónov než Fotul.
Kedysi 100, teraz 1 500
Behá už 49 rokov a jeho srdcovou záležitosťou je práve košický MMM, ktorý o mesiac a pol napíše svoju 94. kapitolu.
Posledné roky sa celkový počet bežcov vo všetkých disciplínach MMM pohybuje okolo 10-tisíc, z toho maratóncov (42,195 km) je zhruba 1 500.
Napríklad v 60. – 70. rokoch to bolo rádovo približne 100, keďže vtedy maratón nebol otvorený pre všetkých.
Štartovať mohli len pretekári prvej výkonnostnej triedy s najlepším časom pod 2 hodiny a 40 minút.
A kto nestihol 35. kilometer do 2:45 hod., stiahli ho z trate.
Dnes môže na MMM štartovať každý bez obmedzenia a limit v cieli je 6 hodín.
„Ja som prvú výkonnostnú triedu nemal, takže na štart som bol pripustený, až keď MMM otvorili,“ spomína Fotul.
„Limit 2:40 bol veľmi prísny, kedysi na MMM štartovalo 50 – 60 ľudí. Vraj bol príkaz zhora, že to musí byť výberový maratón, a držali ho na uzde, lebo najväčšia masová udalosť v Československu bola spartakiáda. Keď neskôr MMM otvorili, bežcov výrazne pribudlo.“
(zdroj: archív)Prvý, keď prišli Rusi
Svoj prvý košický maratón zabehol v roku 1968 ako 22-ročný, keď prišli Rusi.
Konal sa vtedy neskôr a organizátori urobili výnimky.
Ďalší MMM otvorili v roku 1974 na 50. výročie jeho vzniku.
Odvtedy bol Fotul na štarte každý rok.
Teda, keď práve nemal zápal slepého čreva, ako sa mu to pritrafilo v roku 2000.
Ale aj vtedy ušiel z nemocnice aspoň sa pozrieť ako divák.
„Ja som bol v tých časoch nútený trénovať dvojfázovo, aby ma nestiahli z trate. Dnes to niektorí bežci podceňujú a riskujú, že pred maratónom si len sem-tam idú zabehať. Jedna vec je maratón dobre zabehnúť, iná nejako sa dostať do cieľa. Čím je človek trénovanejší, tým rýchlejšie prebieha aj regenerácia.“
Jeho prvý MMM 28. 10. 1968. Námestie Maratónu mieru - už tu boli "spriatelené" vojská. (zdroj: archív)Stále má chuť behať
Osobný rekord 2:52 dosiahol v Brezne pred 33 rokmi.
Ešte aj ako 56-ročný zabehol 50-ku v Žiline za 3:53.
Ročne urobí 3 500, aj vyše 4 000 km.
Trénuje skoro každý deň, behá napríklad 345 dní v roku.
Akurát časy ho už veľmi nezaujímajú.
„Pre mňa je alfa a omega, aby som mal stále chuť do behania.“
Prvýkrát videl košický maratón ako 9-ročný, odvtedy ako divák či pretekár nevynechal ani jeden ročník.
„Maratónci boli pre mňa ako malí bohovia, kedysi ich z Košíc bolo len 5 – 6, bolo to čosi neskutočné, že niekto dokáže zabehnúť maratón a ešte tak kvalitne.“
Spomína, že v minulosti fungovali v Košiciach tri atletické oddiely a ich pretekári začínali postupne s 5 a 10-kilometrovými traťami. Budovali si základ, vďaka ktorému, keď potom prešli na maratón, ako Pavol Madár či František Višnický, dosahovali vynikajúce časy okolo 2:15.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
