Keď začne spievať, jej hlas znie ako zvon. Alebo ako veľa malých zvončekov. BARBORA FECKOVÁ patrí k najlepším speváčkam folklórneho súboru Železiar z Košíc, no okrem pódia ju môžete stretnúť v bielom lekárskom plášti. Táto rodáčka zo Spišského Podhradia je totiž spievajúca lekárka.
Kde sa ten hlas vo vás, v takej drobnej žienke, berie?
– Sama neviem.. Ja som vlastne do svojich 18 rokov ani veľmi nespievala. Najskôr som sa venovala hudbe a hrala som na husliach v súbore Levočan. Až keď som začala chodiť v Košiciach na medicínu, tak som vedela, že nebudem mať dosť času na husle, preto som sa rozhodla, že skúsim spev. A vlastne vtedy sa to celé začalo. Nikdy predtým som si nemyslela, že mám talent a nevenovala som sa tomu.
A čo husle, tie boli dobrovoľné, alebo vás museli rodičia, ako to už býva, trochu hnať?
– Zo začiatku som bola nútená, asi ako každé dieťa. Dokonca som raz aj nechala husle v tráve pri ceste, že si možno mamka nevšimne, že ich nemám... Ale rodičia boli vytrvalí. Potom ma to ale už začalo baviť a tak ma to chytilo, že som si urobila aj druhý stupeň ZUŠ-ky a začal som hrať vo folklórnom súbor Levočan.
Takže do Železiaru ste sa vybrali bez predchádzajúcich skúseností a len tak ste prišli vyskúšať šťastie? Ako to vyzeralo na konkurze?
– Skúšala ma Andrea Rendošová, naša vedúca. Hrala na klavíri raz hore, raz dole a potom vraví: Ide jej to, tak ju vezmeme. Priznám sa, že som bola vo veľkom strese, lebo Andreu som brala ako naozajstnú osobnosť. A zo začiatku som sa aj veľmi hanbila.
Pochádzate zo Spišského Podhradia, spevácka skupina Železiaru má v repertoári piesne z rôznych oblastí. Ktorý región je vám najbližší?
– Viac sú mi blízke rusínske piesne. Ja som aj gréckokatolíčka, moja babka je z Olšavice, tak možno aj preto sú mi tieto rusínske piesne bližšie. Ale sú fakt krásne, viachlasné, veď keď sa ozve taký rusínsky trojhlas, tak človek má až zimomriavky.
A ktorá je tá vaša? Ktorú si rada rozkážete so slovami: A teraz tú moju!
– Veľmi rada mám pieseň Rodynoňko moja. Ale všeobecne sa mi veľmi páčia piesne z rusínskej obce Kyjov.
(zdroj: Korzár/Judita Čermáková)Hrávali ste na husliach, máte spevácky talent, ale vyštudovali ste medicínu. Nikdy ste nesnívali o umeleckej kariére?
– Odmalička som chcela byť lekárka, aj keď som trochu rozmýšľala aj na inými možnosťami. Keď ma už husle začali baviť, tak som sa chvíľku pohrávala aj s myšlienkou, či by som nešla na konzervatórium. Potom som si povedala, že na husliach môžem hrať aj tak, navyše mám malé ruky, tak technicky by som to až tak dobre nezvládla. Trošku som zvažovala aj štúdium cudzích jazykov, ktoré mám veľmi rada, no tiež som si povedala, že jazyky môžem študovať aj bez vysokej školy. Takže tá medicína napokon predsa len zvíťazila.
Akú máte špecializáciu?
– Robím rádiológiu a rádiodiagnostiku. Na chirurgii ma nechceli, lebo som nízka a žena. Keď mi ponúkli rádiológiu, to som najskôr veľmi nechcela, ale za tri mesiace sa mi to tak zapáčilo, že som z toho nadšená a nechcem robiť nič iné. Fakt ma to baví.
Ak môžem prezradiť, tak ešte nemáte ani 30 rokov, ale už ste toho veľa skúsili. Hneď po skončení vysokej školy ste odišli do spomínanej Afriky. Tam ste asi absolvovali ešte jednu školu – školu života...
– Tam som spoznala tú pravú medicínu. Tam je to o niečom inom. Žiadne zobrazovacie metódy, asi jeden z tisíca pacientov mal spravený röntgen. Žiadne krvné testy, nič, lekár má iba fondendoskop a ruky. Zrazu som sa musela naučiť robiť s ľuďmi, no nebolo to jednoduché, lebo tam je liečenie veľmi široké, ale plytké. Lekár nemôže ísť do hĺbky. Hlavná je tam pediatria, rôzne tropické ochorenia, gynekológia a pôrody. Také odbory ako napríklad reumatológia tam ani nie sú a vôbec sa nezaoberajú ani onkologickými ochoreniami.
Ako vlastne došlo k tomu, že ste odišli do Burundi?
– Po skončení školy som mala pocit, že potrebujem vypadnúť zo Slovenska a už ďalej ako do Afriky sa nedalo ísť. Chcela som ísť niekam, kde nikoho nepoznám, ale kde hlavne spoznám samu seba. A v takomto prostredí človek naozaj spozná, ako reaguje v hraničných situáciách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
