KOŠICE. Ku folklóru sa dostal, ako vraví, z dlhej chvíle. Na chuť mu prišiel až po vojenčine. A v roku 1987 sa Vlado Urban upísal Železiaru.
„Dnes by som nemenil. Folklór mi do života priniesol radosť a uspokojenie,“ vyznal sa legendárny folklorista, ktorý vlani oslávil 70 rokov.
Pôvodne vyštudoval geológiu a „stavbárinu“, život mu zmenila náhoda.Dovtedy mal skúsenosť, že aj keď sledoval nejaký folklórny program, po chvíli ho nezaujímal.
„Až kým som v roku 1969 neuvidel Mojsejevov tanečný súbor,“ hovorieva.
Železiar postavil na nohy
Keď sa ujal Železiara, o súbor nemal nik záujem. V roku 1992 končil Dom odborov a Železiar stratil zriaďovateľa.
„Dnes nám všetci tlieskajú, no nie je jednoduché vytvárať základňu pre to, aby u nás vyrastali vynikajúci tanečníci, hudobníci a speváci. Málokto myslí na to, že sa folkloristi musia mať aj do čoho obliecť, niekto ich musí učiť a potrebujú technicky vybavené sály, kde môžu cvičiť. O mojom vzťahu k súboru svedčí to, že som tu vydržal až doteraz.“
Kým mu budú sily stačiť
Veľkou oporou v osobnom, ale i pracovnom živote mu vždy bola manželka, s ktorou tvoria skvelý tím.
„V našom prípade bolo vždy výhodou, že sme aj kolegovia, pretože mala pochopenie pre prácu folkloristu.“
Ak sa obzrie za seba, je sám prekvapený, čo všetko má v oblasti tradičnej kultúry za sebou.
„Naozaj sa divím, že som tak dlho vydržal a toľko toho urobil. Košický folklór dnes už na Slovensku rezonuje, zaznamenávame rozlet košických súborov. Mám z toho obrovskú radosť. Pre mňa nie je perspektívou sedieť pri okne a čumieť. Kým mi budú sily stačiť, budem sa venovať folklóru naďalej. Možno v inej forme, ale určite.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
