Spojili sa, aby vynikli ako individuality

KOŠICE. Keď mi členovia neziskovej organizácie Galéria 6 – Košice hovorili, že na ich vernisáže chodí aj sto ľudí, brala som to trochu s rezervou.

Minimálne toľko ich naozaj prišlo v utorok podvečer do budovy Bravo v Kulturparku, aby podporili svojich príbuzných, priateľov či známych, neprofesionálnych výtvarníkov, ktorí sa prezentujú na výstave Umenie v čase.

Deväť kreatívnych

Netreba mať ani extra silný pozorovací talent, aby si človek všimol veľkú rôznorodosť vystavených diel.

Niekoho možno zaujmú krajinomaľby Karola Krehela, iného obrazy so sakrálnou tematikou Viery Ruschovej.

Figurálne kompozície a kvety patria k obľúbeným témam Ľudmily Bevilaqua. Akty, ale aj svoje dve obľúbené čivavy, pravdaže, na obrazoch, priniesla na výstavu Lujza Ferková.

Nie sú vraj krajšie témy ako mláďatá a ženy, tvrdí Peter Kúdola a dokazuje to viacerými portrétmi. Až impresionisticky pôsobia na diváka niektoré krajiny najskúsenejšieho spomedzi vystavujúcich autorov Vladimíra Kuruca.

Svoje pocity a nálady zašifroval do abstraktných diel Karol Debnár. Najnovšia a najmladšia členka skupiny Ivana Kosturová tvorí intuitívne, a tak treba aj vnímať jej diela. Najrealistickejší z autorov je Tibor Keder, jediný fotograf.

Využívajú rôzne techniky, uprednostňujú rozličné farby, majú rozmanité názory na umenie. Ale tí, s ktorými som sa rozprávala, sa zhodli na jednom – je dobre, že spolupracujeme, že sme členmi tohto zoskupenia a že netvoríme sami doma. Pomáha nám to byť lepší.

Najskúsenejší výtvarník Vladimír Kuruc v súčasnosti sám vedie výtvarné kurzy. (zdroj: Tatiana Snitková)

Dajú si poradiť, ale ostávajú sami sebou

„Rozumieme si, dobre sa tam cítim a vychádzame si v ústrety. Samozrejme, prijímam každú kritiku. Vyhodnotím ju, niekedy sa kolegami nechám ovplyvniť. Čas na hodnotenia a rozhovory si nájdeme najmä pred výstavou, povieme si – toto áno, toto nie. Ale keď sa mne osobne niečo nepáči, nevystavujem to. Musím s tým byť sama spokojná. Nezaujíma ma, či sa kolegom niečo nepáči alebo nie, hlavné je, že mne áno. Vtedy to vystavím,“ okomentovala vzájomné ovplyvňovanie sa Lujza Ferková.

Inak to nevidí ani Karol Debnár: „Kvitujem, keď sa k mojej tvorbe vyjadria kolegovia. Každý má na obrazy iný pohľad. Do niektorých vecí si, samozrejme, nedám hovoriť, stojím si za tým. Ale niektoré pripomienky prijmem, môžem konfrontovať iný názor s tým, čo chcem ja a niekedy je to pre dobro veci.“

Asi najjednoduchšie to má Ivana Kosturová. Jej abstrakcie vychádzajú z momentálnych pocitov. A skúste sa vyjadriť k tomu, čo prežíva a ako to stvárňuje niekto iný.

„Niekedy mi kolegovia poradia v odtieni, niekedy v rozložení komponentov. Beriem to ako sekundárnu radu. Je to ich pohľad, nekreuje to zásadne moju prácu. Ale myslím si, že sa od nich mám čo učiť. To sú, podľa mňa, umelci. Ja som ako taký doplnok.“