Kam kráča vrcholový šport v Košiciach, meste športu 2016

KOŠICE. Na akej úrovni je momentálne klubový šport v Košiciach? Túto otázku sme položili ľuďom na radnici, aktivistom a športovým legendám.

Názory sa rôznia, všetkých však trápi najmä stav futbalu v Košiciach. Žiaľ, preč sú časy plných futbalových štadiónov, v druhom najväčšom slovenskom meste nie je prvá liga a niet už ani pachu po hádzanárskych úspechoch.

Radosť fanúšikom robí momentálne iba basketbal a všetci dúfajú, že hokej sa po pár rokoch znovu vráti na výslnie.

Radnice, aktivistov i bývalých úspešných športovcov sme sa pýtali:

1. Ako hodnotíte úroveň najpopulárnejších športov na vrcholnej klubovej úrovni v Košiciach (futbal, hokej, hádzaná, basketbal, volejbal, vodné pólo)? Myslíte si, že stúpa, alebo klesá?

2. Malo by sa podľa vás podieľať na financovaní niektorých športov aj mesto a ak, tak ako?

3. Ste fanúšik niektorého z klubov vo vrcholovom športe a ak, ktorého a prečo?

Richard Raši, primátor

1. Košice vždy boli, sú a určite aj ostanú mestom športu, pretože sa tu darí masovému aj vrcholovému športu, Košičania sú vynikajúci športoví fanúšikovia a športu skutočne rozumejú. V súčasnosti sa darí najmä basketbalistom a basketbalistkám, hokejistom i vodným pólistom. Košický futbal na vrcholovej úrovni, žiaľ, utrpel zánikom tradičného klubu VSS, ale je tu Lokomotíva Košice, ktorá má nielen športové ambície, ale aj prepracovaný systém práce s talentovanými deťmi a mládežou a jasnú víziu, ako sa dostať čo najskôr do najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku. Nemám obavy o budúcnosť košického futbalu, je tu trinásť klubov, stovky detí, ktoré sa venujú tejto najpopulárnejšej hre na svete, mnoho obetavých rodičov a skúsených trénerov a myslím, že aj dostatok hracích plôch. Čo sa týka celkového trendu vo vývoji vrcholového športu v Košiciach, myslím, že všeobecné hodnotenie by bolo azda zavádzajúce, pretože je potrebné vidieť vývoj v jednotlivých športoch – mužský basketbal napríklad stúpa hore, takisto mužský volejbal je na vzostupe, futbal zánikom VSS stratil a hokejový klub HC Košice robí aktuálne všetko pre to, aby sa vrátil na vrchol slovenskej extraligy. Vo vrcholovom športe skrátka všade na svete platí, že o kvalite a sile klubov rozhodujú finančné prostriedky.

2. Mesto Košice sa aktívne podieľa na skvalitňovaní podmienok pre vrcholový šport. Začíname stavať modernú Košickú futbalovú arénu aj s tréningovými ihriskami, pripravujeme výstavbu Národného tenisového centra s kompletným zázemím pre tenistov a v minulom roku sme otvorili legendárne Kúpalisko ČH, ktoré slúži vodným pólistom a plavcom. Využívame všetky dostupné možnosti, aby sme takýmto spôsobom ako mesto prispeli k rozvoju vrcholového športu v Košiciach. Z rozpočtu mesta nemôžeme priamo finančne podporovať vrcholových športovcov.

3. Držím palce basketbalistkám Good Angels, Košickým býkom v basketbalovej lige, volejbalistom VK KDS Šport Košice, hokejistom HC Košice a futbalovej „Loky“, ktorej prajem skorý návrat do najvyššej futbalovej súťaže.

Martin Petruško, viceprimátor

1. Úroveň vrcholového športu v Košiciach má vysokú, stúpajúcu, ale aj klesajúcu úroveň, aj pre tieto vlastnosti sa aktívny či pasívny záujem ľudí o zdravé aktivity nazýva šport. Dôležité je, že sa ním baví vysoké percento občanov nášho mesta, či už ako vyznávači športu, alebo ako jeho fanúšikovia. V niektorých športoch máme trvalo vysokú úroveň – ženský basketbal či florbal, niektoré kluby začali postupne stúpať na kvalite – mužský volejbal, mužský basketbal. Žiaľ , ako to v športe chodí, sú chvíle, keď je potrebné okúsiť aj trpkú prehru, ktorá posunie košický športový klub opäť na športový Olymp, dôležité je však vydržať a nevzdávať sa. Ja osobne verím, že sa podarí vrátiť na najvyššie priečky aj tradičné športy v Košiciach ako sú hokej, futbal, vodné pólo a hádzaná. Stačí, ak začneme ťahať všetci za jeden povraz – športovci, tréneri, vedenie klubov, ale aj fanúšikovia a médiá. Len tak môžeme byť hrdým mestom športu. Šport musíme mať v srdci, ak sa ním chceme baviť a víťaziť a to my v Košiciach máme.

2. Mestá sa nemôžu priamo podieľať na financovaní vrcholového športu, veď len v Košiciach máme viac ako dvesto športových klubov. Podpora vrcholového športu ani nie je v kompetencii miest. Našou prioritou je podporovať mládežnícky šport a šport pre všetkých. Máme schválenú Koncepciu rozvoja športu v Košiciach na roky 2015 – 2020, v ktorej je zahrnuté aj financovanie mládežníckeho športu a tiež financovanie významných športových podujatí. Mesto Košice má ako jediné na Slovensku pravidelnú, bezplatnú, školskú športovú ligu v 13 športoch, do ktorej je zapojených viac ako 3-tisíc žiakov. Vrcholový šport je v pôsobnosti športových zväzov a v prípade kolektívnych športov veľkú úlohu zohráva aj záujem verejnosti o konkrétny šport a s ním spojený sponzoring a reklamný marketing.

3. Ja osobne som fanúšikom skôr individuálnych športov ako cyklistika, taekwondo, tenis či plávanie, kde výkon športovca závisí iba na individualite a kvalitnej príprave jedinca, to však neznamená, že si rád nepozriem aj košický hokej, basketbal, futbal či volejbal, kde sa dokážem rovnako nadchnúť aj nazlostiť, ako ktorýkoľvek iný fanúšik, ktorého mestský šport vždy pohltí.

Ladislav Lörinc, aktivista a poslanec

1. Košice si pamätám ako mesto športu a mesto skvelých a úspešných športovcov. Posledné roky ale nechápavo krútim hlavou, ako sa v druhom najväčšom meste Slovenska nevedia nájsť financie na podporu športových klubov. Ak si porovnám Košice napríklad s Michalovcami, ktoré sú šesťkrát menšie, rozdiel je evidentný. Je aj záujmom mesta, aby šport v meste fungoval a prosperoval. Mesto by sa nemalo k tejto téme stavať alibisticky.

Vo svojom živote som sa venoval futbalu, zápaseniu a hádzanej. Skúsim teda k týmto športom. Dnes je situácia v Košiciach nasledovná. Futbal zanikol (VSS), pozemky pod štadiónom sa pravdepodobne rozpredajú na developerskú výstavbu. Mesto namiesto toho, aby pomohlo (nefinančne) vtedy, keď sa dalo, teraz stavia Košickú futbalovú arénu pre neexistujúci fortunaligový klub. Košickí odchovanci posledných rokov ako Matič či Duda dokazujú, že kvalita hráčov tu bola. Tréner Kozák by o tom vedel rozprávať.

Zápasenie prežíva vďaka zanietenosti niektorých funkcionárov a mladých chlapcov. Šikovní odchovanci chodili zápasiť do Nemecka, aby niečo zarobili. Reprezentanti SR zápasili popri zamestnaní, lebo ináč by sa neuživili. Historická sláva zápasníckeho klubu je dávno preč. Treba sa asi pozrieť na časť funkcionársku, nie športovú.

Zanikla hádzaná, ktorá mala v Košiciach neskutočnú tradíciu. Spomeniem za všetkých meno Anton Frolo – hádzanár storočia, košická legenda. Viac ako polovica slovenskej reprezentácie v hádzanej bola donedávna odchovancami 1. mestského hádzanárskeho klubu. Opäť by som sa pýtal funkcionárov, čo sa stalo? Dnes mužská hádzaná v Košiciach neexistuje, hádzanárska hala už nie je hádzanárskou. Talentovaní odchovanci skončili s profesionálnym športom a nastúpili do práce, aby uživili rodiny.

Na Slovensku okrem hokeja a futbalu vrcholoví športovci skôr prežívajú. Je mylné navodzovať predstavu, že naši košickí športovci zarábajú ako Sagan alebo Gáborík. Použiť ľúbivú formulku, že „platy športovcov“ je populistické a alibistické. Treba si uvedomiť, že seniorské tímy sú dôležité pre motiváciu mládeže. Ak mladí ľudia vidia, že majú možnosť rozvíjať sa, hrať za svoje mesto alebo hrať vo vysnívanej NHL, tak sa prirodzene budú snažiť rozvíjať sa.

Zažil som osobne na zápasení a hádzanej, že keď víziou mladých talentov bolo to, že budú tŕpnuť, či vôbec dostanú výplatu 300-400 eur mesačne, tak ich to samozrejme nemotivovalo zlepšovať svoje výkony a pokračovať v športe. Zvolili si inú životnú cestu a na šport zanevreli.

Na druhej strane chcem vyzdvihnúť, ako sa rozvíja futbalová Lokomotíva Košice a ako sa zdvihol z popola mužský basketbal. Rovnako dlhodobo dobré výsledky vidno vo vodnom póle a ženskom basketbale. Funkcionárom i športovcom patrí poďakovanie a vďaka.

2. Mesto tak či tak financuje šport. Je v záujme mesta, aby šport v meste fungoval. Platí výstavbu štadiónov (Národné tenisové centrum, Košická futbalová aréna), platí haly a telocvične, platí mládežníckych trénerov, aby to všetko potom ešte raz zaplatili rodičia príspevkom na krúžky pre deti.

Chýba mi väčšia podpora zázemia pre amatérsky šport. Mesto vo výraznej miere podporuje len masové behy. Ak by sme zobrali 8 miliónov eur, ktoré sme dali do akcií v rámci EMŠ 2016 a postavili za to športoviská pre širokú verejnosť, malo by to podľa mňa oveľa väčší a dlhodobý efekt pre Košičanov. Takto sme minuli 8 miliónov a čo nám ostalo? Pekné logo a PR pre primátora.
Nechápem rozhodnutie stavať Národné tenisové centrum medzi blokmi na Popradskej. Páči sa mi koncept všešportového areálu (VŠA), kde vedia športovci spoločne trénovať a vzájomne benefitovať zo svojho zázemia. Tak to vidím i v zahraničí, kde to funguje. O to by sa malo mesto Košice snažiť.

3. Som fanúšikom košického futbalu, lebo je to o hrdosti, o tom byť Košičan. Som fanúšikom košického zápasenia a hádzanej, lebo som sa týmto športom aktívne venoval. Bol by som veľmi rád, aby sa v budúcnosti podarilo pozdvihnúť tieto športy v Košiciach.

Jozef Móder, futbalová legenda, majster Európy 1976

1. Pre vrcholový šport v Košiciach je momentálne veľmi nepriaznivá situácia. Niečo podobné si nepamätám, a to tu žijem už 50 rokov. Kompetentní ľudia by sa mali zamyslieť nad tým, že keď v iných mestách vedia krízu pružne vyriešiť, prečo to tu tak nie je? Myslím tým najmä na predstaviteľov samosprávy, ktorí majú páky na to, aby to v spojitosti s podnikateľskou sférou mohlo fungovať. Kde je vôľa, tam sa vždy nájde riešenie.

2. Samozrejme, v prvom rade by o to malo prejaviť záujem práve mesto. Okrem toho aj ďalšie inštitúcie, školské i kultúrne. Nemôže sa stať to, k čomu došlo teraz, že sa 350 mládežníkov z jedného klubu rozuteká kade-tade. Je to podľa mňa veľká hanba tých, čo to dopustili.“

3. „Fandím rôznym športom, ale futbal je pochopiteľne na prvom mieste. Za našich hráčskych čias sme mali veľa priateľov z rôznych športových odvetví v Košiciach a opakujem, je smutné, kam to až v súčasnosti dospelo. Čo sa týka celkovo slovenského klubového futbalu, myslím si, že niektoré tradičné bašty sa začínajú prebúdzať a na tom sa dá stavať. Je to najmä o ľuďoch na správnych miestach. Takých, ktorí nesledujú len vlastné záujmy. Toto mi aktuálne v Košiciach chýba.

Martin Lipták, bývalý vynikajúci hádzanár, dnes tréner

1. Hokej sa drží, má výborného sponzora i kvalitné zázemie. Futbal a hádzaná neexistujú, je to katastrofa, v akom postavení sa nachádza druhé najväčšie slovenské mesto, z toho som veľmi smutný. Takisto z toho, že sa nespravilo nič pre ich záchranu. Zoberme si len, ako vyzerajú štadióny. Hádzaná sa hrá v staručkej hale, ktorú by bolo už lepšie zbúrať. A navyše tam zohráva treťotriednu rolu, po florbale a neviem čom všetkom. Viacúčelová hala pri Blšáku je už tiež ruina. Jedna hala je zvonku ako koniareň, ale aspoň zvnútra vyzerá celkom dobre, v nej sa však hrá basketbal. V ňom sa Jendrichovský snaží udržať nastolenú úroveň, ale má to veľmi ťažké. Hore išiel volejbal, ktorý nehrá vo svojej súťaži podradnú úlohu. Vodné pólo sa drží, hoci sa to tam triešti. V niektorých športoch nastal progres, hoci uvidíme dokedy, lebo celý zákon o športe je skôr dehonestácia športu než pomoc, v iných je to tragédia. Košice sú nádherné, keď sa vrátim domov a prejdem sa Hlavnou ulicou, vždy sa tam niečo stavia, ale mesto bez kultúry a športu je len polovičné mesto.

2. Zažil som to predtým v rakúskom Bregenzi aj v Nemecku. Zhruba 40-50 percent financovania vrcholového klubu je vždy z mesta. Keď nejde o podporu seniorského tímu, tak ide o mládež. Hovorím to z druhej ruky, lebo nie som teraz v Košiciach, ale mesto by malo participovať na podpore väčších športov, minimálne podporou mládeže či hradenia prevádzkových nákladov.

3. Fandím basketbalistkám, lebo dosiahli krásne úspechy, hoci z roka na rok to má klub ťažšie. Hokejistov trénuje Milan Jančuška, s ktorým mám výborný vzťah, ale hokejistom som fandil aj predtým. Tak by sme mohli ísť rad radom. Fandím jednoducho všetkému košickému, lebo som Košičan. Najviac pochopiteľne športu a v rámci neho hádzanej. Určite by som jej rád pomohol, nielen drístal a kritizoval.

Jaroslav Kaminský, predseda volejbalového oddielu Akademik TU Košice

1. Platí to klasické, raz si hore, inokedy dole. Momentálne sa darí basketbalu, na dobrú úroveň sa dostal volejbal, naopak spadli futbal či hádzaná. Všetko dnes záleží od finančnej solventnosti sponzora, ktorý daný šport podporuje. Celkovo však úroveň klesá, najmä čo sa týka práce s mládežou. Budúcnosť športu v Košiciach nie je príliš ružová.

2. Mesto by si malo vybrať jeden alebo dva nosné športy, nedá sa čakať, že potiahne všetky odvetvia. O šport v štáte sa má starať štát, ten musí vytvoriť systém starostlivosti o šport a mládež. Nie mestá alebo sponzori. Žiaľ, toto u nás aktuálne nefunguje. Starý systém už neplatí a nový ešte nebol vymyslený. Neraz je to aj za hranou, aby sa vôbec daný šport podarilo udržať pri živote.

3. Som volejbalista, takže sledujem a fandím najmä volejbalu v Košiciach.

Ján Selvek, hokejový tréner, trojnásobný majster SR s tímom HC Košice

1. Hokejisti a basketbalisti si udržujú svoju úroveň, hoci ma neteší nakupovanie cudzincov. Peter Oremus to vystihol, keď povedal, že si zabíjame našu ligu nakupovaním zahraničných hráčov. Veľký problém je, že nemáme poriadny futbalový štadión. Celkovo si myslím, že sa nemôžeme veľmi chváliť košickým športom z hľadiska športovísk. Čo sa týka úrovne športu ako takého, rozhodne si nemyslím, že by stúpala.

2. Podľa môjho názoru by malo mesto viac finančne podporovať mládež, ale je potrebné prísne kontrolovať, kam peniaze idú. Neviem, ako prebieha kontrola aktuálne, ale určite by mala byť prísnejšia.

3. V minulosti som intenzívne fandil hokejistom, basketbalistkám a samozrejme aj futbalistom. Chodil som pravidelne na zápasy košických futbalistov ešte v časoch, keď bolo na štadióne bežne osemtisíc ľudí. Bola radosť pozerať na trio Štafura, Pollák a Daňko. Chystám sa občas zájsť aj na zápasy HC Košice.

Hana Jendrichovská, basketbalistka, majsterka SR s Good Angels Košice

1. Ak neberiem do úvahy basketbal a pozrieme sa na ostatné športy, tak to išlo všetko dolu vodou. Futbalisti najskôr zostúpili do druhej ligy a napokon len teraz nedávno klub úplne zanikol, čo je veľmi zlé a ktovie, či sa im podarí niekedy vrátiť na futbalovú mapu Slovenska. Zároveň je to smutné aj z pohľadu mládeže, ktorá sa musela rozdrobiť do iných klubov. Čo sa týka hokeja v Košiciach, taktiež ustúpil zo svojich pozícií v porovnaní s predošlými rokmi. Basketbal to našťastie zatiaľ drží, vyhýbajú sa mu výkyvy a ja pevne verím, že to ešte nejaký ten rok vydrží. Bola by som ale rada, ak by sa pridali aj iné športy.

2. U nás v basketbale je to tak, že mesto podporuje mládež, do profesionálneho športu financie nejdú. Do futbalu a hokeja nevidím, takže ťažko povedať, ako je to s ich financovaním. Ak sa ale pozrieme na okolité krajiny, myslím si, že financovanie športu ako takého by mohlo byť na lepšej úrovni. Tak, ako je to teraz, to príliš dobre nefunguje.

3. Snažím sa sledovať všetky športy aspoň tak, aby som mala prehľad, a to nielen na Slovensku, ale aj celkovo vo svete. Samozrejme, na prvom mieste je basketbal a náš klub Good Angels, toho som jednoznačne najväčší fanúšik. Osobne sa zúčastňujem basketbalových zápasov nielen áčka, ale aj mládeže, keďže aj trénujem a navyše aj moje deti hrajú basketbal, tak sa točíme neustále v telocvičniach.

Alexander Nagy, vodnopólista, dvojnásobný majster SR

1. Je viacero športovcov ako ja, ktorí okúsili pôsobenie vo vrcholových kluboch vo svete. Ja som mal to šťastie zahrať si s olympijskými víťazmi a v najkvalitnejších ligách sveta. Myslím si, že aj ostatní športovci s podobnými skúsenosťami by potvrdili, že súčasná situácia nielen v Košiciach, ale na Slovensku je veľmi biedna. Ťažko sa hľadajú dôvody, v čom je najväčší problém, ale stačí sa len pozrieť na okolité krajiny, napríklad Poľsko, Česko, Rumunsko, kde majú na vyššej úrovni nielen seniorské súťaže, ale aj mládežnícke. Kedysi boli Košice mekka hádzanej a aktuálne už pomaly neexistuje. Podobne je to aj s volejbalom. Je to na jednej telocvični a pár fanúšikoch. My vo vodnom póle tiež bojujeme s biednymi podmienkami oproti tomu, ako by mohli vyrastať hráči. Veľké problémy majú najmä kolektívne športy, pretože je malá konkurencia.

2. Chyba sa urobila hneď po revolúcii. Ja som hrával v Maďarsku alebo Chorvátsku, čo sú tiež postkomunistické krajiny a teraz sú niekoľkonásobní majstri sveta. Keď som im povedal, že my ako kluby si sami platíme, či už telocvične, rôzne haly alebo bazény, aby sme mohli trénovať, tak na to zareagovali, že ak by sa to stalo u nich, v tom momente by skončili so športom. Bola by to veľká pomoc, keby mesto vyčlenilo v mestskej hale napríklad tri hodiny pre basketbal alebo volejbal a potom by prenajímali halu verejnosti a rovnako aj plaváreň.

3. Ako správny Košičan odjakživa fandím HC Košice a fandil som futbalistom VSS. Kedysi sme sa všetci športovci poznali a stretávali sme sa. Každý každého podporoval. Teraz je to už trochu iné, v hokeji už pomaly neexistujú odchovanci. Napriek tomu však fandím všetkým košickým klubom, či už na slovenskej alebo medzinárodnej scéne. Páči sa mi aj, ak je medzi mestami športová rivalita, ale všetko v rámci slušnosti.

Karol Labaš, aktivista

1. Objektívna úroveň kolektívnych športov sa nehodnotí názormi, ale je daná úspešnosťou klubov v domácich či medzinárodných súťažiach. Ak klub útočí na víťazstvo v najvyššej domácej súťaži, zodpovedá to postaveniu Košíc ako druhého najväčšieho slovenského mesta. Takýto klub viaže na seba vďačných fanúšikov a drží ich v napätí, ktoré k športu nerozlučne patrí a robí ho zaujímavým.

Vývoj úrovne vymenovaných športov (s výnimkou košického futbalu, o ktorom každý vie, že padol na samé dno) neviem posúdiť. Tieto športy totiž nesledujem. Hlavne kvôli tomu, že radšej sa aktívne venujem môjmu obľúbenému vytrvalostnému behu. Zároveň nastoľujem otázku, či vymenované kolektívne športy sú ozaj populárne. Aké sú kritériá popularity? Pre mňa je populárny beh, ktorý zažíva boom a má pri narastajúcom počte bežcov minimum divákov. Ale pochopiteľne mi budú odporovať napríklad priaznivci hokeja. Ten síce hrá málokto, ale o divákov nemá núdzu. Odpoveď je dôležitá, lebo od popularity závisí mediálna podpora, ale aj podpora sponzorov, samospráv či štátu.

2. Povinnosťou samosprávy je predovšetkým vytvárať podmienky pre rozvoj športu. Preferujem podporu amatérskeho športu pre všetkých, lebo ten je prirodzenou liahňou talentov s uplatnením v reprezentácii a na vrcholných športových podujatiach. Pod podporou si predstavujem predovšetkým vytváranie infraštruktúry, t. j. výstavbu a financovanie prevádzky a údržby rôznorodých športovísk vhodne rozmiestnených z hľadiska čo najlepšej dostupnosti. Zároveň považujem za dôležité maximálne využitie všetkých existujúcich športovísk a ich zapojenie do organizovaného systému prenajímania. Najviac sa to týka prenajímania školských športových areálov pre širokú verejnosť, s čím je v Košiciach problém.

Teší ma zisk titulu európskeho mesta športu, ale zároveň ma mrzí, že vniesol do Košíc viac politiky a biznisu, než samotného športu. Ešte horšie je, že vytvoril podhubie pre korupciu. Sme svedkami predražených rekonštrukcií školských ihrísk vybratých na princípe politickej lojality (napr. atletický ovál na ZŠ Belehradská). Asi najväčšou košickou tragikomédiou je výstavba nového futbalového štadiónu práve v čase zániku klubu VSS. Bude vôbec niekedy využitá jeho kapacita? Zbytočne veľa peňazí „zhltli“ aj jednorazové podujatia, najmä bežecké, a tak nezvýšilo na trvalú podporu športu. Finančná podpora činnosti športových klubov a individuálnych športovcov z mestského rozpočtu je prípustná, ale jej rozdeľovanie je veľmi citlivou záležitosťou. Pre ich korektné prideľovanie by preto mali byť vopred určené pravidlá zohľadňujúce najmä zásluhovosť podľa úspechov. Žiada sa vyváženosť finančnej podpory aj pre individuálnych vrcholových športovcov, na ktorých sa zabúda.

3. Rád fandím konkrétnym športovcom, a to nielen vrcholovým. Obdivujem ich výkony, ale zdieľam aj ich prehry a neúspechy bez toho, aby som ich za ne automaticky zatracoval. V kolektívnych športoch rád fandím reprezentačným tímom, najmä takým, ktoré ma presvedčia okrem výkonov aj čestnou a oduševnenou reprezentáciou vlasti. Pre fandenie športovým klubom sa ale nadchnúť nedokážem. Lebo kluby považujem „iba“ za poskytovateľov zázemia športovcom. Odpudzujúco na mňa pôsobí najmä pridružená úloha klubov, a to obchodovanie so športovcami ako s tovarom. V tomto som staromódny a nehanbím sa za to. Keď sme v chlapčenskom veku fandili futbalistom Slovana Myslava, ich úspechy v nás prebúdzali eufóriu lokálpatriotizmu. Vzišli totiž ako najlepší z nás, ktorí sme futbal hrali pre radosť. Vo vrcholovom športe by som ešte uznal obchodovanie s hráčmi v záujme vyskladania čo najlepšej zostavy, ale nedokážem prehltnúť obchodovanie s ľuďmi kvôli zisku športových biznismenov. Zánik kedysi slávneho klubu VSS dokazuje, že je chorý a dočasný takýto systém, kde prevážili peniaze nad športom.