KOŠICE. Ako basketbalista bol istý čas aktívny na ihrisku, ale stovky košických športovcov všetkých generácií si ho pamätajú ako človeka, ktorý spoza autovej čiary či spoza bariéry zaznamenával dianie na ihriskách objektívom svojho fotoaparátu.

Ešte aj dnes, v 88 rokoch, sa pravidelne objavuje na športoviskách a ako človeka, ktorý celý život žil s košickými športovými úspechmi ho súčasná situácia vôbec neteší.

Krízy sú bežné

Prečítajte si tiež: Kam kráča vrcholový šport v Košiciach, meste športu 2016 Čítajte 

„Takéto krízy, ako sú v športe teraz, nie sú ničím novým. Boli aj predtým,“ hovorí chodiaca encyklopédia nielen športového diania v Košiciach.

A hneď vyťahuje zaujímavé spomienky z prvých rokov po druhej svetovej vojne.

„Bývalí športovci, ktorí skončili v armáde a v zajatí, sa postupne vracali domov. Už pol roka po oslobodení sa hral futbal. Ihriská boli v dezolátnom stave, volejbal a basketbal či hádzanú ani nebolo poriadne kde hrať. V pár telocvičniach boli čiary tesne pri stenách a tam sa tlačilo 50 či 100 divákov. Až neskôr vojsko odstúpilo mestu jazdiareň, terajšiu starú športovú halu. Aj to chvíľu trvalo, kým sa to dalo do poriadku a mohlo sa tam športovať. Napokon sa to podarilo, hral sa tam basketbal, hádzaná, volejbal,“ spomína Robi báči, ktorý bol dlhé roky jediným športovým fotografom na východe republiky.

Plné tribúny. Zábery sú zo šesťdesiatych rokov. (zdroj: Róbert Berenhaut)

VSS nechápe

Ešte aj pár týždňov po páde slávnej futbalovej značky VSS Košice len nechápavo krúti hlavou nad tým, ako mohol klub jednoducho zaniknúť a hráči sa rozpŕchli do sveta.

Rovnaké pocity zažíval aj pri páde hádzanej či mužského basketbalu, ktorý ožil pred pár rokmi. A hneď pridáva aj jednu zaujímavú spomienku z povojnového obdobia.

„Košice cez kvalifikáciu postúpili do prvej ligy, a tak tu prišli aj hráči z Prešova a dokonca aj repatriovaní hráči z Maďarska, ktorí tu prišli, lebo u nich bolo všetko po vojne viac zničené. A mužstvo hralo dobre a fungovalo tak, že hráčov zamestnali ako národných správcov v rôznych podnikoch aj malých firmách. Dokonca pred zápasmi chodili dvaja funkcionári alebo dobrovoľníci z obchodu do obchodu v centre mesta ponúkať vstupenky. A obchodníci ich kupovali nielen pre seba a tak podporovali futbal. Dokonca v nedeľu v deň zápasu sa ešte lístky predávali na korze pod arkádami na Urbanovej veži, aby sa vyzbierali nejaké peniaze,“ spomína na začiatky vrcholového futbalu v meste a hneď si kladie aj otázky:

„Museli FC VSS skončiť tak ako skončili? To sa nenájde v Košiciach desať dvadsať milionárov, ktorí by mohli zamestnať po jednom hráčovi a klub by sa udržal? Neviem, či bola snaha alebo nie, alebo či sa to vôbec dá. Kluby na Slovensku zachránil každý, len Košice a Banská Bystrica to nedokázali. Hoci neviem, ako je to vlastne so zákonom a so sponzoringom. Ja som presvedčený, že neboli vyčerpané všetky možnosti,“ zamýšľa sa nestarnúci športový fotoreportér.

Fotografia z roku 1950. Zachytáva futbalistov Matysa, Vaška a Iľka. (zdroj: Róbert Berenhaut)

Počas víkendu bol na roztrhanie

Hoci nosí na chrbte už skoro deväť krížikov, športové nabité víkendy mu chýbajú.

„V tých najlepších rokoch košického športu sme tu mali dva prvoligové futbalové kluby, najlepšiu hádzanú v Československu, výborný basketbal, ale aj zápasenie, box a ďalšie športy. Boli víkendy, keď som za jeden deň fotil aj päť podujatí alebo lietal z jedného štadióna na druhý. Dnes len beháme, lebo na to netreba žiadny štadión ani halu, a teda ani investície,“ hovorí so smutným úsmevom Róbert Berenhaut.

Rok 1999. Súboj 1. FC - Bardejov. (zdroj: Róbert Berenhaut)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári