KOŠICE. Do sveta cestujú a zviditeľňujú Slovensko nielen naši politici, športovci či umelci, ale aj študenti.
Napríklad minulý mesiac to boli Dominik Kobák, Marián Sedlák a Tímea Kónyová z Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach.
Slovenskú asociáciu študentov medicíny (SloMSA) zastupovali na Valnom zhromaždení Medzinárodnej federácie asociácií študentov medicíny (IFMSA) v meste Arushe v Tanzánii.
Po návrate sa s nami Dominik podelil o niekoľko zážitkov.
„Účasť na tomto zhromaždení bola jedinečnou skúsenosťou. Znamenala pre mňa obrovské množstvo motivácie a inšpirácie, ako ešte viac zlepšiť dianie nielen v Slovenskej asociácii študentov medicíny, ale aj na úrovni lokálnej, teda v našom Spolku medikov mesta Košice. Účastníkmi podujatia bola asi tisícka študentov z celého sveta, ktorí si vymieňali skúsenosti," hovorí vedúci slovenskej delegácie a prezident Slovenskej asociácie študentov medicíny. Spoločnosť mu robili tiež študenti Tímea Kónyová a Marián Sedlák.
V rámci svojho programu sa Dominik zúčastňoval zasadnutí predsedov jednotlivých krajinských asociácií (Presidents' Sessions), na ktorých diskutoval o aktuálnych problémoch a témach, týkajúcich sa Medzinárodnej federácie asociácií študentov medicíny a ako vedúci slovenskej delegácie bol aj účastníkom rôznych plenárnych schôdzí.
„Súčasťou môjho programu boli aj takzvané Contracts Fair zamerané na dohadovanie výmenných klinických a výskumných stáží, ktorých sa majú možnosť zúčastniť aj naši slovenskí študenti medicíny. Partnerské krajiny závisia aj od nami pripravenej prezentácie Slovenska a našej lekárskej fakulty, preto sme sa snažili pripraviť náš poster čo najatraktívnejší," poznamenáva Dominik.
Zaplavené letisko
Cesta do Afriky sa pre Košičanov začala vo Viedni, odkiaľ leteli do Istanbulu a mali pokračovať do tanzánskeho Dar es Salaam. Odtiaľ zas mali letieť do cieľa - mesta Arusha.
Príletom do Turecka sa však plány skončili a na rad prišla improvizácia. V deň príletu do Istanbulu tam totiž vrcholila búrka, o ktorej informovali takmer všetky svetové médiá.
"Najprv sme nemohli pristáť na letisku Ataturk, preto sme asi 40 minút krúžili nad Marmarským morom," spomína Dominik.
"Keď sme konečne pristáli na zaplavenom letisku a utekali ku gate-u, ktorý sa nachádzal na prízemí, pracovník aeroliniek nás nepustil dole po schodoch, lebo prízemie bolo zaplavené. Do odletu bola ešte približne hodina, preto sme spolu s množstvom iných cestujúcich ostali čakať pri schodoch na ďalšie pokyny. Pracovník aeroliniek nás ‚upokojil', že nemáme sledovať tabule s odletmi, ale sa riadiť jeho pokynmi, lebo všetko je zaplavené, vládne chaos a lety presúvajú."
Po chvíli ich pracovník aeroliniek poslal na opačnú stranu letiska ku gatu, ktorý bol podľa informačných tabúľ vzdialený 30 minút. Ich lietadlo vraj odlieta odtiaľ.
Po asi 20 minútach behu tam dorazili, no našli let do Londýna. Keďže do pôvodného času odletu ostávalo asi 20 minút, Dominik sa u inej pracovníčky informoval na nový gate.
Dozvedel sa, že v systéme je zadaný stále ten pôvodný, preto sa k nemu majú vrátiť.
Keď opäť dobehli k zaplaveným schodom, ten istý pracovník ich odbil, že dole nikoho kvôli vode pustiť nemôže a vraj majú čakať.
Dominikovi to však nedalo, behal hore-dolu, až sa napokon dozvedel, že ich lietadlo už odletelo a majú sa ísť kamsi informovať, čo s nimi bude.
"Tam som sa od nejakého pracovníka dozvedel, že zmeškanie odletu bola naša vina. Vedľa som však počul skupinku Talianov, vysvetľujúc rovnaký problém s tým istým letom. Šiel som k nim a veľmi sa potešili, že s rovnakým problémom je tam ešte niekto iný. Potom pribudli aj ďalšie skupinky z nášho letu. Celá konverzácia s pracovníkmi aeroliniek sa zmenila na krik a boj o slovo, čomu ešte viac pridával taliansky temperament. Výmena názorov sa skončila tým, že nám oznámili, že máme smolu, lebo lietadlo odletelo. A že žiadnu kompenzáciu nedostaneme."
Dominik sa však nedal odbiť a šiel sa sťažovať do kancelárie leteckej spoločnosti.
Po štyroch hodinách boja sa mu podarilo vybaviť nové letenky, no až o 24 hodín neskôr a hotel, aby nemuseli nocovať na letisku.
Náhradným letom a neskorším príchodom do mesta Dar es Salaam v Tanzánii však zmeškali let inej spoločnosti. Letenky do miesta konania konferencie im prepadli.
V autobuse 14 hodín
Letisko v meste Dar es Salaam je podľa Dominika veľmi jednoduché.
Pozostáva z betónového prístrešku a dvoch menších budov, z ktorých jedna je hala na prílety a druhá pre odlety.
Dominik sa snažil vybaviť náhradný let, no márne, keďže nízkonákladové letecké spoločnosti väčšinou takúto kompenzáciu neposkytujú.
Obzvlášť, keď za meškanie bola zodpovedná iná letecká spoločnosť.
"Keďže sa nám nepodarilo vybaviť si náhradný let, rozhodli sme sa dostať na miesto konferencie autobusom. Nákup lístkov bol veľmi zaujímavý. Prebiehal tak, že hora ľudí sa oháňajúc peniazmi zbehla ku stolu v strede malej miestnosti, čo bol akože ‚ticket office'. Sedela tam nejaká žena a mala k dispozícii asi 40 sedadiel v autobuse. Kto sa pretlačil, lístok si kúpil a cestoval. Kto nie, musel počkať do budúceho dňa. Nám sa, našťastie, podarilo lístky kúpiť."
Hoci cesta autobusom do mesta Arushe mala trvať 10 hodín, Slováci sa napokon trmácali o štyri viac. Vyrazili o siedmej ráno, do cieľa dorazili o deviatej večer.
Cestou prechádzali dedinami a osadami, v ktorých žijú ľudia veľmi biedne a jednoducho. Väčšinu cesty šli po asfaltke, no počas zachádzok do zastávok v osadách si vyskúšali aj prašné cesty.
"Od nástupu do autobusu sme boli atrakciou," spomína Dominik.
"Domáci zrejme nie sú zvyknutí, aby turisti cestovali týmito autobusmi, preto nás spolucestujúci celú cestu dôkladne pozorovali. Autobus bol, samozrejme, bez klímy, počas celej cesty sa na malej obrazovke a na plné decibely premietal akýsi veľmi zle hraný africký film v štýle Fontána pre Zuzanu."
Po uplynutí sľúbených 10 hodín sa Dominik s partiou začali obávať, či do cieľa vôbec dorazia.
Tanzániou prechádzali v zimnom ročnom období a vonku sa stmievalo už okolo 18. hodiny.
Sedieť v africkom autobuse, kde na nich každý zazeral ako na votrelca, všade okolo tma a žiadna civilizácia, to všetko v nich vyvolávalo zmiešané pocity.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
