Z archívu verejnej knižnice Jána Bocatia.
Otvárajú debny s pamiatkami na Rákócziho
Oznámili sme už, že v pivnici Bródyho domu na Štefánikovej ulici (dnes Hlavná ulica) v Košiciach bolo nájdených 30 veľkých kovaných debien.
Nápisy na nich oznamovali, že debny boli poslané z Rodošta pri Carihrade cez Fiume do Košíc Východoslovenskému múzeu. Debny prišli do Košíc asi v rokoch 1907-1910.
Tá okolnosť, že v Rodošte, turecky zvanom Tek Furdaghy, žil od roku 1720 do svojej smrti v roku 1735 slávny kurucký vojvodca a bojovník proti Habsburskému dvoru František II.
Rákóczi so svojou družinou, vzbudila domnienku, že v debnách sú uložené pamiatky na Rákócziho.
Polícia ihneď po náleze dala niekoľko debien otvoriť. Predpoklad bol potvrdený.
V debnách bol rôzny nábytok, plán domu generála Csákyho, ktorý bol s Rákóczim vo vyhnanstve, ďalej kusy štukatérskej výzdoby z domu a omietka so stopami fresiek.
V pondelok odpoludnia boli vo Východoslovenskom múzeu otvorené a preskúmané ďalšie väčšie časti debien. Aj v nich boli nájdené ďalšie súčiastky stavby, v ktorej žil František II. Rákóczi so svojou družinou, najmä však s generálom Csákym.
Sú to väčšinou drevené, „barvou" natrené súčiastky domu a len niektoré z nich sú zdobené plošnou rezbou.
Jednoduchými kresbami zdobené stropy boli aspoň v čiastkach sňaté a prenesené na sadrové dosky.
V niektorých debnách boli nájdené súčiastky schodov a zábradlia z domu obývaného grófom Csákym, a tiež dve primitívne zasklené okná.
Všetky veci dosiaľ nájdené sú veľmi primitívne. Jedine v drevenom, zlatou „barvou" natretom ráme je zasadený krucifix bez korpusu, ktorý pochádza zo strednej Európy a má akú takú hodnotu. Inak všetky nájdené veci sú z bosporského prostredia.
Väčšina vecí je však uložením vo vlhkom prostredí značne poškodená. V utorok sa bude v otváraní ďalších debien pokračovať.
(Novosti 24. 8. 1937)
Pohľad na Hlavnú ulicu koncom 30. rokov 20. storočia. (zdroj: súkromná zbierka autora)Obrázky na diaľku
Od prvých začiatkov rozhlasu bolo snahou vedeckých činiteľov, umožniť nielen prenos zvuku, ale aj videnie na diaľku.
Myšlienka televízie sa zrodila pred 10 rokmi vo vedeckých laboratóriách, ale snahy o jej praktické využitie ešte pred 7 rokmi nevykazovali zvláštnych úspechov.
U nás sa zaoberá štúdiom televízie docent Karlovej univerzity dr. Jaroslav Šafránek, ktorý už v roku 1935 zostavil systém mechanickej televízie, a vytvoril súbor aparatúr prijímacej, aj vysielacej.
Tento učenec spopularizoval u nás myšlienku televízie nespočetnými prednáškami (prednášal aj na Slovensku), pokusmi a praktickými ukážkami, ktoré našli veľkú odozvu v širokej verejnosti.
Dobová fotografia z roku 1937 zachytávajúca počiatky televízie. (zdroj: knižný fond VKJB)Záujem o televíziu je dnes na celom svete mimoriadny.
V Anglicku, Nemecku a Francúzsku majú už pravidelné televízne vysielanie.
Obrázky sú dokonalé, nechvejú sa pri premietaní na sklo, a dosahujú temer takej jasnosti a ostrosti, ako obrázky filmu v dokonalom kine.
Na jesennom rádiovom trhu v Berlíne bude celé jedno veľké oddelenie vyhradené televízii.
Nemci vysielajú televízne programy už nielen z ateliéru, ale aj z voľnej prírody.
Ale aj „Anglia", „Francia", Holandsko a „Itália" majú problém televízie vyriešený, a malé štáty ako Rakúsko, Poľsko, Maďarsko a „Belgia" na ňom horlivo pracujú. U nás sa netrpezlivo čaká tiež na prvú televíznu vysielačku.
Naliehavou požiadavkou je umožniť pokusníctvo našim vedeckým pracovníkom a amatérom v televízii.
Je to nutné preto, aby mali vlastné aparáty vysielacie aj prijímacie, a nemuseli za ne do cudziny platiť drahé peniaze.
Záujem o televíziu tu je, a to tak značný, že sa nepotrebujeme obávať, že by takto vynaložené peniaze prišli na zmar.
Je isté, že v krátkej dobe po tomto teoretickom záujme príde aj praktický záujem, lebo hlavná príčina, veľký náklad odpadá.
Dosiaľ sa súdilo, že televízne prijímače budú stať 15.000 Kč. Ale dnes klesla cena prijímačov na 10.000 Kč, a v Nemecku podľa najnovších správ sa má znížiť o ďalších 20 „procent".
Toto zníženie bude mať za následok nepochybne veľký rozvoj televízie a musíme preto urobiť všetko, aby sme udržali krok so svetom.
(Novosti 25. 8. 1937)
Obrovská povodňová katastrofa na Šariši
Rieka Torysa premenila územie medzi Lipanmi a Kendicami na more.
Včera sa nad Lipanmi prehnala obrovská búrka a prietrž mračien. Voda rieky Torysy opustila pod náporom prívalov dažďa svoje koryto a zaplavila značné územie.
Cesta prívalovej vlny smerovala na Prešov, preto úrady zo Sabinova v neskorých poobedňajších hodinách vopred telefonicky upozornili na blížiace sa nebezpečenstvo.
O desiatej večer dorazila povodňová vlna do Prešova. Voda z Torysy sa cez kanalizačné potrubie dostala na povrch a zaplavila Novú, Železničiarsku, Jatkovú, Štúrovu a Dobriansku ulicu.
Voda o výške 1 až 2 metrov zasiahla asi 60 domov, pričom viacerých obyvateľov vyhnal prírodný živel priamo z postele.
Všetci, niektorí aj polonahí, vybiehali v panike na ulicu. Pod vodou sa ocitol aj bitúnok. Splašený dobytok sa inštinktívne utrhol z reťazí a bučiac sa rozutekal po celom okolí.
Na miesto čoskoro dorazili dobrovoľní hasiči s veľkými čerpadlami, no boj s prírodným živlom nemali šancu vyhrať.
Keďže v nočných hodinách hladina naďalej stúpala, na pomoc boli privolaní vojaci 16. pešieho pluku, ktorí strávili celú noc záchrannými prácami.
Kritickú situáciu navyše sťažoval výpadok elektrického osvetlenie, takže všetko prebiehalo za veľkej tmy.
Do ohrozených a vodou zaplavených oblastí dorazili aj žandári, ktorých úlohou bola ochrana opustených domov a majetkov pred vykrádačmi.
Podľa ďalších hlásení z okolia Prešova, Torysa zaplavila obrovské plochy medzi Lipanmi a Kendicami a narobila ohromné škody.
Všetky mosty od Lipian až k Prešovu boli úplne zničené. Vo Veľkom Šariši bola odplavená i celá cigánska osada.
(Kassai Ujság 26.8.1937)
Pohľad na mesto Prešov. (zdroj: knižný fond VKJB)V Nórsku našli príbytky staré 4000 rokov
V severnom Nórsku našli zaujímavé veci, ktoré pravdepodobne pochádzajú z doby kamennej.
Konzervátori Gjessing a Nummedal našli v Karlabotnu na Varangerskom fjorde stopy po príbytkoch, pochádzajúcich z doby pred 4000 rokmi.
Zdá sa, že v tejto dobe tu bolo celé mesto. Našli sa aj nástroje z bridlice, zvyšky keramiky, kuchynské náčinie a pod.
Sú to neveľké príbytky zvyšky domov, ktoré vystavali Nórovia a nie Japonci, tak s aspoň súdi podľa istých podľa istých charakteristických známok.
Severné Nórsko je už dobre známe európskym archeológom, a tunajšie vykopávky vzbudili veľký záujem aj na Medzinárodnom kongrese prehistorických vied, ktorý sa konal minulý rok v Osle, kde sa prebrali problémy škandinávskych archeológov.
(Novosti 24. 8. 1937)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
