Atmosféru Košíc nasáva každý deň, túla sa s Košičanmi a sprevádza turistov. Dohodli sme sa na stretnutí v centre Košíc. A keďže bol celkom príjemný slnečný deň, tak na jednej z letných terás neďaleko Dómu sv. Alžbety. Nesklamali, prišli obaja – MILAN KOLCUN a jeho neodmysliteľný spoločník – bicykel. Vlastne už 25 rokov inak ako s bicyklom Košičania turistického sprievodcu, autora a realizátora potuliek po meste i talk-šou Bez šepkára, autora kníh o Košiciach, učiteľa, prekladateľa či televízneho reportéra nevídajú.

Košice bez vás a vás bez Košíc si ani neviem predstaviť. Ako by ste ale vy sám opísali svoj vzťah k rodnému mestu?

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Sprievodca Košicami sa potuluje aj tam, kde sa normálne nedá dostať Čítajte 

„Keď som len niekoľko dní preč, už sa teším, ako sa zas prejdem mestom. Lebo hoci som tu denne, stále vidím nejaké zmeny – tu zrekonštruovali oltár, tu rozkopali ulicu, tu už nie je tento obchod, tu sa začala takáto výstava... To všetko treba nasať. Keď sa po pár dňoch vrátim do mesta, je tá prechádzka veľkým oživením. Mám výhodu, že bývam v centre, na bicykli som za dve-tri minúty na Hlavnej a dostanem sa na ňom do dvorov, prejdem pasážou. Všetko stíham v rýchlom slede, ale stíham aj sledovať premeny mesta.“

A ako mesto vnímajú cudzinci, ktorí sem prichádzajú?

„Nie je u nich vysoký moment očakávania. Praha, Budapešť, Viedeň – to sú destinácie s vysokým očakávaním. Sem prichádzajú skôr náhodne, napríklad na kongresy. A sú pozitívne prekvapení, nečakali od mesta toľko. Veľmi rád sprevádzam takéto skupiny, lebo takí manažéri si povedia: ´No, schválne, čo nám ukážete?´ Majú za sebou celý deň rokovaní, chceli by si prečistiť hlavu a nejaký nadšenec im ešte dal prehliadku. Na konci sú potom prekvapení. A možno najviac domáci, samotní zamestnanci: ´Ideme len tak, my to tu poznáme´. Tí zvyknú byť prekvapení najviac. Tak sa vlastne zrodili aj potulky.“

Hĺbka, nostalgia, tajomstvá

Po meste sprevádzate turistov a túlate sa s Košičanmi. V prvom prípade im umožňujete spoznať mesto, v druhom odhaľujete jeho tajomstvá. V čom sú hlavné rozdiely?

„Pre Košičanov ideme do hĺbky. Druhá ingrediencia je nostalgia – ľuďom pripomíname zašlé časy a tretia – tajomstvá. Odkrývame tajomstvá ukryté za múrmi. Napríklad na Ústavný súd, čo bola posledná téma, sa nedá bežne dostať. O mesiac máme Technickú univerzitu. Nielen že sa povozíme na paternostri, ale zájdeme aj do Centra inovatívnych technológií. Vždy sa snažíme ukázať to, čo by človek inak nemal možnosť vidieť.“

Máte za sebou roky potuliek, každý mesiac prichádzate s novou témou. Ešte ste ich nevyčerpali? Čo potom?

„Témy prináša život. Mohol by som urobiť potulku o Kulturparku, o Steel Aréne, alebo o street arte. Pred tými 15 či 16 rokmi, keď sme začínali, som si myslel, že urobím Hlavnú ulicu, Dóm sv. Alžbety, Židovské Košice. A čo ešte? Aha, barokové Košice. A keď barokové, tak všetky štýly. Už máme desať tém. A keď Hlavnú ulicu, tak aj Alžbetinu, Kováčsku, Mäsiarsku a ďalšie. Potom chceli ľudia Terasu. Mal som obavy, ale našiel som tam toľko vecí, že som sa nezmestil do hodinového limitu. Potom aj KVP, stretol som sa s architektom Milanom Motýľom, ktorý ho projektoval. A dozvedel som sa mnoho podrobností. Tak aj Lorinčík, a keď každú mestskú časť, máme ďalších 22 tém. Máme aj zaujímavé osobnosti, boli potulky o Máraiovi, o Rákocim. Niekedy sa môže zdať, že sa témy prekrývajú – gotické a stredoveké Košice, alebo Jakabov palác a potom Alžbetina ulica, Jakabov palác tam musím spomenúť. Najobľúbenejšie sú ale potulky po Dóme sv. Alžbety a Židovské Košice.“

Ústavný súd SR. Podarilo sa mu vybaviť vstup aj na toto výnimočné miesto. (zdroj: Marián Kizek)

Predtým jeden turnus za víkend, teraz aj 13

Keď ste začínali, bolo to niečo úplne nové. Ako to vtedy brali Košičania a ako sa vyvíjal ich záujem?

„Na začiatku sme robili jeden turnus v sobotu o 14. a prišlo 20 ľudí. Štvrtú alebo piatu tému sme už robili na dvakrát. Postupne sme pridávali turnusy a teraz to už nie je jeden deň, ale v piatok dva turnusy, v sobotu dovedna s kolegom robíme šesť turnusov a v nedeľu ešte päť, vrátane sprevádzania v maďarčine. Neosvedčili sa nám turnusy v angličtine a španielčine, prišlo veľmi málo ľudí. Tak sme robili dvojjazyčné – po slovensky a anglicky, ale aj od toho sme upustili, zdržovalo to tempo, rytmus skupinky a niektorí sa nudili. Možno dve tretiny potulkárov sú ženy. Priemerný vek je asi 50 rokov, ale chodia aj mladí. Ešte pred pár rokmi chodila pani, ktorá nevynechala ani jednu potulku. A je rad ďalších, ktorí chodia od začiatku, ale neboli na všetkých, prekazila im to choroba alebo odcestovali. Inšpirovali sme aj ďalšie mestá – v Prešove spustili objavovanie Prešova, v Bardejove robia potulky, existujú špacírky po varošu, čo je michalovská obdoba, sú v Prievidzi, v Bystrici... Ako keby sme spustili vlnu spoznávania vlastného mesta.“

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári