Vandalské vylámanie krýpt na Kalvárii
Na dnešok v noci sa niekoľko mladíkov zabávalo na Kalvárii v Košiciach hrou v karty, pričom silne popíjali. Štyria mladíci sa potom v podnapitom stave vlámali do krýpt, kde rozbili rakvy a vyhádzali z nich mŕtvoly.
Mŕtvolám prelámali nohy a lebky odtrhnuté od tiel rozvešali na tyče po okolí, takže to vyzeralo ako v nejakej osade černošských ľudožrútov. Na jednej lebke boli ešte vlasy zomrelého.
Týmto spôsobom bolo zneuctených dovedna sedem krýpt. Jeden z páchateľov bol zatknutý už dnes ráno, ostatní traja behom dopoludnia. Príčiny tohto vandalského počinu budú zistené výsluchom.
O Kalvárii sme mohli v poslednej dobe počuť viac podivných správ. Tento starý „hrobitov“ sa stáva „ostudou“ Košíc. Je útočišťom prostitútok, tulákov, hazardných hráčov a inej ľudskej spodiny.
„Hrobitov“ je so svojimi prepadávajúcimi sa náhrobkami aj životu nebezpečný, ako sa nedávno ukázalo pri usmrtení chlapca, zabitého pomníkom, ktorý sa zrútil.
Bolo by na čase, aby rímskokatolícka cirkev ako majiteľka „hrobitova“ alebo mesto, z verejného záujmu ho ohraničilo plotom a znemožnilo tak prístup pochybným indivíduám.
(Slovenský východ 22.9.1932)
Nedostatky verejnej bezpečnosti v Košiciach
Stará hasičská kasáreň na Kováčskej ulici. (zdroj: knižný fond VKJB)Kedy budú postavené požiarne automaty? — Plynové masky.
Prípad otravy benzínovým plynom, ktorý sa v Košiciach odohral pred niekoľkými dňami priamo uprostred mesta a okolnosti s ním spojené, nútia vážne premýšľať o nedostatkoch, ktoré sa už v Košiciach dávno javia a na ktoré už dávno kompetentní činitelia poukazovali.
Okolnosť, že v celých Košiciach nebolo možné pri vážnom nešťastí obstarať riadnu plynovú masku a že tu nakoniec muselo vypomôcť vojsko, je veľmi povážlivá. Nie je tomu tak dávno, čo sa v Košiciach objavili behom krátkej doby tri prípady hromadných otráv unikajúcim svietiplynom.
Bezpečnosť musí vždy počítať s tým, že sa môže stať nejaká väčšia otrava. Ako však zariadiť okamžitú pomoc, keď ani hasiči, ani polícia nemá plynové masky?
Košice nie sú dostatočne vybavené ani proti požiarom, ale keď vypukne požiar na odľahlej ulici, hasiči sa dostanú na miesto veľmi neskoro.
Bolo by na čase, aby po vzore iných veľkých miest aj Košice zariadili požiarne signálne automaty, ktoré by hasičov hneď uvedomili o vzniku požiaru.
Telefón nie je všade k dispozícii, najmä nie na periférii a dnes, keď sa musí platiť každý hovor, je telefonické hlásenie spojené s dosť veľkými ťažkosťami, nepozerajúc ani to, že telefónne automaty vôbec nefungujú.
Okrem toho hasič – Maďar, ktorý má v kasárni práve službu, často ani slovenskému telefonickému hovoru nerozumie. V noci potom vôbec nie je možné použiť telefón.
Bezpečnostné policajné orgány preto pomýšľajú na zriadenie poplašných automatov vo všetkých štvrtiach mesta Košíc.
Bolo by len účelné, aby táto práca bola podniknutá spoločne so správou mesta, a bola vybudovaná dokonalá signalizačná aparatúra, ktorá by zaručovala občanom bezpečnosť majetku aj života.
(Slovenský východ 18.9.1932)
Košickí hasiči pred budovou novej hasičskej stanice. (zdroj: knižný fond VKJB)Smrť pre dávnejšie nepriateľstvo
Ubitý v spánku palicou, ktorú si sám priniesol. Celkom rozdrúzganá lebka.
Krátko pred 2. hodinou ráno viedla roľníčka Maria Szikorová z Hačavy kravu na trh do Moldavy. Neďaleko domu Jána Gábora pri potoku „spatrila“ ležať muža, o ktorom sa domnievala, že spí.
Priviazala kravu k plotu a chcela spiaceho zobudiť, kým ľudia pôjdu na trh. Keď prišla bližšie, poznala v domnelo spiacom mužovi podľa šatstva Juraja Hodermanského – Červeného.
Snažila sa ho najprv zobudiť kopnutím a potom uchopením za ruku. Muž sa však nehýbal. A tu, keď so Szikorovou idúci roľník Juraj Hodermanský – Vajsko rozsvietil zápalku, naskytol sa im príšerný obraz.
Muž mal rozbitú hlavu a ležal v „tratolišti“ krvi. Tiež klobúk, ležiaci asi 20 krokov od mŕtvoly, bol „zbrotený“ krvou. Na prsiach mŕtvoly ležala ťažká, pastierska palica, taktiež zakrvácaná.
Mŕtvola bola odnesená do domu richtára Jozefa Kuruca, kde bola potom prevedená súdna pitva, pri ktorej lekári dr. Arnošt László a dr. Dezider Steiner zistili mnoho rán a celkom rozbitú kosť čelnú, spánkovú a nosnú, ako aj rozdrúzganý mozog. Smrť sa nedala nijakým spôsobom odvrátiť.
Rany boli podľa pitevného posudku spôsobené tupým predmetom, len jedna, najhlavnejšia bola vraj spôsobená ostrým predmetom, pravdepodobne sekerou. Čo sa ukázalo z tejto zdanlivo nepatrnej okolnosti vyšlo najavo až keď boj hľadaný páchateľ.
Tragédia sa odohrala takto: dňa 13. júla asi o 20. hodine prišiel do krčmy Jána Zvirinského v Hačave nebohý Juraj Hodermanský-Červený, a vo výčape poručil si pol litra pálenky, ktorú ponúkol tam prítomnému Vojtechovi Karčákovi. Neskoršie prišiel do výčapu pastier oviec Jozef Žiga.
Všetci traja popíjali a Hodermanský ich nútil do pitia so slovami: „Musíte piť, lebo ja chcem dnes dakoho do rúk“. Nato vzal nebohý, už silne podnapitý, pastiersku palicu Žigovú, a majúc ju na pleci, obišiel s ňou druhú miestnosť, kde boli traja hostia.
Po jeho odchode hostinský miestnosť zavrel, ale Hodermanský sa ešte raz vrátil a dobýval sa do krčmy, pri čom rozbil 4 okenné tabule. Pri tom kričal na Michala Radványiho, 26-ročného robotníka, aby vyšiel von, že mu vyrve srdce, lebo Radványi ho kedysi v kostole zhodil z chóru.
Ten však odpovedal: „Čakaj, ja ti dám, ale až neskoršie, teraz sa s tebou nebudem biť!“
Niekoľko priateľov posielalo Hodermanského domov, ten sa však neďaleko Gáborovho domu položil a „zmožený“ pálenkou, usnul.
Radványi sa pripojil ku skupine niekoľkých mladíkov, keď však títo išli za dievčatami, odišiel od nich povediac, že pôjde vyhľadať Hodermanského a spýtať sa ho, prečo mu tak vyhrážal. Za chvíľku sa však vrátil a žiadal parobkov, aby išli preč, že sa chystá naložiť Hodermanskému palicou a nechce mať svedkov.
Parobkovia išli ďalej svojou cestou a len keď boli vzdialení 30 krokov, počuli rany, ktoré zneli tak, ako by niekto bil palicou do kameňa. Nebol to však kameň, lež lebka spiaceho Hodermanského, do ktorej Radványi bil.
Radványi bol zatknutý a postavený pred porotu pre zločin zabitia človeka. K činu sa však nepriznal.
(Slovenský východ 18.9.1932)
Bývalý španielský kráľ Alfonz v Košiciach
Hotel Schalkház bol svedkom nevšednej návštevy. Vo večerných hodinách sa pred recepciou zjavil starší pán v poľovníckom oblečení. Lámavou nemčinou si pýtal izbu na jednu noc, na čo mu recepčný ponúkol izbu z kategórie tých lacnejších.
Keď mu predložili formulár na vyplnenie, tajomný cudzinec napísal toto: Alfonz de Bourbon. Miesto narodenia: Madrid. Štátna príslušnosť: Španielsko. Trvalý pobyt: Paríž.
Následne recepčný bez akéhokoľvek vážnejšieho povšimnutia odložil vyplnený prihlasovací formulár bokom.
Tajomný cudzinec medzi tým navštívil reštauráciu, popočúval cigánskeho primáša Bundzika, dal mu 100 Kč a kapele objednal dve fľaše vína.
„Ste mi ale povedomý vážený pane,“ povedal primáš hosťovi. Ten si nechal jeho slová preložiť do nemčiny a spýtal sa: „Kde ste ma videli?“
„V Ružbachoch o grófa Zamoyského.“ Odvetil Bundzík.
„To je možné!“ odpovedal s úsmevom neznámi cudzinec, ktorý si vypočul ešte jednu skladbu a na to opustil reštauráciu.
V meste sa pochopiteľne okamžite rozniesol chýr o tunajšom krátkom pobyte exkráľa Španielska.
Ten sa zdržal ozaj len krátko, lebo nasledujúce ráno sa vydal rýchlikom smerom na Odenberg.
(Kassai Ujság 21.9.1932)
Zvrhnutý španielsky kráľ Alfonz počas poľovačky v Čechách v roku 1932. (zdroj: knižný fond VKJB)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
