KOŠICE. V Košiciach žije v súčasnosti viac ako 40-tisíc seniorov, najviac v Starom Meste a na Juhu.
Asi 5-tisíc z nich je registrovaných v 34 kluboch seniorov, ale aj v denných centrách a občianskych združeniach a troch domovoch pre seniorov, ktoré sa starajú o ich potreby či záujmy.
Toľko štatistika. Z nej sa však nedozvieme, ako žijú, aké problémy musia riešiť, čo im chýba a s čím sú, naopak, spokojní.
Ako to teda je s košickými seniormi?
Dnešný senior je aktívnejší
Byť seniorom dnes je niečo úplne iné ako bolo v minulosti byť dôchodcom. Zmenilo sa nielen pomenovanie tohto statusu, ale najmä život človeka, ktorý prekročil šesťdesiatku.
Zriedkavejšie vídame starenky a starčekov vysedávať väčšinu dňa pred domom na lavičke.
Dnes majú mnohí, pokiaľ im to zdravie dovolí, množstvo aktivít. Stačí zájsť na univerzitu tretieho veku a stretnete desiatky seniorov, ktorí sa vzdelávajú v oblastiach ako medicína, jazyky či stavebníctvo a architektúra alebo dejiny umenia.
Tanečníčky, seniorky z Diamantu, zaujali naposledy na medzinárodnej súťaži v Nórsku.
Medzi bežcami či cyklistami v rekreačných zónach mesta stretnete aj osemdesiatnika. Nehovoriac o množstve iných športových aktivít, ktorým sa venujú stovky ľudí, kedysi v tomto veku odsúdených len na starostlivosť o vnúčatá. Aj keď sa to, samozrejme, nevylučuje.
Najťažší je prechod
Pre mnohých ľudí najťažší je práve prechod z aktívneho veku do kategórie – senior.
„Je veľmi ťažké odísť z roboty. Zrazu žiadny kolektív, to je veľmi nepríjemné. Mnohí preto chodia k nám, porozprávajú sa, majú možnosť vzdelávať sa v jazykoch, vo výtvarnom umení či doplniť si vedomosti v práci s počítačmi. Mňa to veľmi naplnilo, mám tu veľa priateľov. Chodila som sem ako do roboty, ale nie s pracovným časom,“ hovorí Oľga Rodziňáková z Inštitútu vzdelávania dospelých, ktorý založila.

Podobné poznatky má aj predseda Rady seniorov, poradného orgánu košického primátora, Ján Caban: „Seniori si hľadajú spoločnosť, lebo ten prechod do seniorského veku je niekedy veľmi komplikovaný. Človek sa nevie pripraviť na to, čo ho čaká. Čo bude robiť. Naraz je fúra času, takže si hľadajú cestu k skupine iných ľudí v rovnakom veku. Niektorí čerství šesťdesiatnici sa však hanbia za svoj vek, a tak ešte seniorské organizácie nevyhľadávajú.“
Tí „organizovaní“ sa na nedostatok podujatí, určených pre ich vekovú kategóriu, sťažovať nemôžu. Celý rok majú možnosť zapojiť sa do radu športových, kultúrnych či spoločenských akcií – od Trojkráľového behu v januári cez spevácko-tanečnú súťaž Seniorská hviezda po napríklad prehliadky jednotlivých mestských častí.
Len nedávno sa na štvrtej letnej olympiáde zúčastnilo 352 seniorov. Ich priemerný vek presiahol 72 rokov, najstaršia účastníčka mala 86 rokov, najstarší muž bol o rok mladší.
Na zimnej olympiáde zvykne súťažiť okolo poldruha stovky slalomárov, bežcov na lyžiach či sánkarov. Vyzvať na súboj špičkových športovcov by si nik z nich, pravdaže, netrúfol.
Ale o to ani nejde. V celoročnej bowlingovej lige súťaží 25 tímov, ďalší sa zapájajú do stolnotenisovej ligy. V Inštitúte vzdelávania dospelých sa na jazykových a výtvarných kurzoch, počítačových konzultáciách či na šachovom krúžku vystrieda aj 120 ľudí.
Bežný deň seniora
Možností je dostatok. Ako teda trávi bežný deň predseda Rady seniorov?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári